Týranie zvierat je vážny problém, ktorý sa bohužiaľ vyskytuje aj na Slovensku. Mestskí policajti v Kolárove zasahovali pri dome ženy, kde bol na reťazi pripútaný zúbožený pes. Z následného vyťažovania ďalších osôb vyplynulo, že pes bol na mieste priviazaný asi mesiac bez stravy a vody. Pil iba to, čo práve napršalo.
Veterinár v útulku slobody zvierat, ktorý psa ošetril, uviedol, že ide o približne 10-mesačného kríženca pravdepodobne staffordšírskeho teriéra. "Tie rany, ktoré vznikli a výživový stav je vyslovene odopieranie krmiva a krátka reťaz," vysvetlila predsedníčka Slobody zvierat, Pavla Dugovičová. Žena, ktorá privolala policajtov, nakoniec obvinila z prečinu týrania zvierat. Ona sa bráni, že to ani nie je jej pes, že iba nahlásila, že tam je.
Ďalší prípad sa odohral v obci Pata, kde sa 25-ročný muž mal dopustiť krutého týrania psa. Podľa polície mal počas niekoľkých týždňov v roku 2024 výrazne zanedbať starostlivosť o svojho dvojročného dobermana. Veterinárna správa a znalecký posudok konštatujú, že pes trpel somnolentným vedomím, extrémnym vychudnutím, silnou dehydratáciou, anémiou, poruchami pohyblivosti, preležaninami a hnisajúcimi ranami. V prípade dokázania viny hrozí obvinenému trest odňatia slobody až na tri roky.
Polícia zároveň apeluje na občanov, aby neboli ľahostajní voči podobným prípadom týrania zvierat. Zdôrazňujú, že akékoľvek bezdôvodné ublíženie zvieraťu je protiprávne a môže mať trestnoprávne následky.
Okrem týrania zvierat sa Slovensko potýka aj s inými vážnymi problémami, ako sú podvody a zneužívanie bezradných ľudí. Príbeh Františka Rafaja (58) z Čadce pripomína hrozivé deväťdesiate roky, keď sa začínalo s divokým podnikaním a privatizáciou. Fiktívne obchody, zakladanie prvých eseročiek na pranie špinavých peňazí cez osoby, ktoré často vo svojej naivite verili, že z večera do rána budú úspešnými a bohatými podnikateľmi, sa stali každodennou realitou slovenského podnikania.
Stačilo si vyhliadnuť „správneho" človeka, ktorý sa často uspokojil s pár korunami na jedlo, víno či s povozením sa na luxusnejšom type zahraničného auta, a konateľ firmy, ktorá spravidla neviedla ani účtovníctvo, bol na svete! Úlohou takéhoto konateľa, označovaného ako biely kôň, bolo podpisovať všetko, čo mu organizátori obchodov predložili, a neskôr niesť za nezaplatené faktúry či tovar zodpovednosť.
František Rafaj sa ocitol na ulici už pred niekoľkými rokmi, keď odišiel od svojej rodiny, opustil ženu a deti. Problémy s alkoholom ho dostali do situácie, že prespával na ulici a často nemal ani čo do úst. Osud ho doviedol na južné Slovensko do Dunajskej Stredy, kde sa zoznámil s človekom, ktorý ho vraj požiadal o pomoc. „Začal som pomáhať v posilňovni ako vrátnik, človek pre všetko, tam som sa zoznámil s istým Bokrosom, ktorý odo mňa chcel, aby som mu podpísal nejaký papier v banke," len matne si spomína na „začiatky" svojho podnikania pán František.
„To, že som majiteľ firmy, neviem. Žiadne peniaze som nedostal ani nevidel. Je mi jasné, že ide o mafiu, oni sa medzi sebou poznajú, ja však neviem, kto pre koho pracuje a kto to organizuje. Za mnou chodil len ten Bokros, ten sa s každým poznal. Keď bolo treba, doniesol ešte s nejakým Jednookým Silvom papiere na podpis a ja som urobil to, čo bolo treba. Aj občiansky som mu raz požičal, ešte mi hovoril, nech ho nestratím, vraj ho bude ešte potrebovať. Bola to nejaká partia, stretávali sa v Čiernom Brode, myslím v takej reštaurácii. V tej dedine na kopčeku mali kamióny," prezradil nám muž, na ktorom sa už roky prežité na ulici zreteľne podpísali.
S „podnikaním" začínal v roku 2005, keď sa na pár mesiacov stal konateľom spoločnosti Mira Dominus, s. r. o., ktorá odvtedy niekoľkokrát zmenila majiteľa i konateľa. V polovici roku 2006 sa stal majiteľom a konateľom spoločnosti Razzer, s. r. o., ktorá sa zaoberá sprostredkovaním tovaru. O rok neskôr vlastní firmu Transcont Plus a v marci minulého roka sa stal majiteľom i konateľom bratislavskej spoločnosti Maoli. To, že jeho meno figuruje v týchto firmách, pán František netušil. „Vedel som, že som biely kôň, ale nie podnikateľ. Nikdy som nič nekupoval, kde by som na to vzal? Tých ľudí som v živote nevidel," neprekvapí nás.
Firma Razzer, s. r. o., by mala sídliť na Bratislavskej ulici číslo 8 v Trnave. Ak tipujete, že sme ju tam hľadali márne, máte pravdu, o žiadnej firme s týmto názvom v priemyselnom areáli nikto ani len nepočul. To, že o nej nič nepočul a nevie, že ju vlastní, tvrdí aj pán František Rafaj. Jeho najbližšia rodina je jeho obchodovaním prekvapená. Tušili vraj, že sa niečo deje, pretože mu chodili na domácu adresu rôzne upomienky, no hádzali ich všetky do koša a nič neriešili.
Podvody s DPH sú ďalším vážnym problémom. Pri podvodoch s DPH ide o skupiny firiem, ktoré vykazujú fiktívne obchody s rôznym tovarom a službami. V reťazci je niekoľko firiem, ktoré sa tvária seriózne a uplatňujú si nárok na vrátenie nadmerného odpočtu od daňového úradu. Ich dodávateľ na prvom, druhom alebo ďalšom stupni však túto daň neodvedie. „Seriózna“ firma nakúpi tovar s DPH od dodávateľa a následne ho fiktívne vyvezie do niektorej krajiny EÚ, prípadne ho predá v SR hlboko pod cenu inej „serióznej“ firme.
František Rafaj v zlom zdravotnom stave vyhľadal pomoc u svojich najbližších, ktorí sa mu rozhodli podať pomocnú ruku. „Už pred piatimi rokmi sem takto prišiel, no znova odišiel a viac sme o ňom nepočuli," povedala nám jeho sestra, u ktorej našiel azyl. „Šokuje nás, do čoho sa dostal, a, pravdupovediac, máme strach, čo sa bude diať ďalej. Rozumné by bolo firmy zlikvidovať, ale čo ak to niekomu bude prekážať? zvažuje všetky možnosti. „Bola to moja hlúposť," otvorene priznal František. „Moja hlúposť," zopakoval biely kôň, ktorého firma „robila" mesačne státisícové obraty... Jemu samému však muselo stačiť pár zarobených centov na víno a cigarety, aby prežil ďalšiu noc v búde, do ktorej by ste nezatvorili ani psa.
