Existuje mnoho dôvodov, prečo psy jedia to, čo by nemali. Niektorí by za týmto zvláštnym zvykom hľadali predispozície určitých plemien, ale verte nám, že jedenie vecí, ktorým nerozumieme, sa vyskytuje u všetkých plemien. V niektorých prípadoch môže ísť o čiastočne naučené správanie, ktoré prevzali od svojej matky. Samice sa inštinktívne snažia upratať po svojich šteniatkach - teda zjesť ich výkaly. Pes môže zjesť všetko, čo nájde, aj preto, že mu niečo chýba a hľadá to inde. Ak ste nedávno zmenili stravu a váš pes sa zrazu pustí do zvyškov, ktoré nájde na zemi, je možné, že mu chýba vyvážená strava, ktorá mu poskytne všetko potrebné. Aj psy, ktoré nemajú dostatok fyzickej alebo mentálnej stimulácie, môžu začať jesť veci z nudy. Tento zlozvyk sa často vyskytuje u psov, ktoré sú dlhý čas ponechané samé alebo nemajú dostatok aktivity.
Veľmi často však ide o obyčajnú zvedavosť, keď psa zaujme, ako niečo vonia. Tento zvyk sa nám môže niekedy zdať nechutný, avšak hlavným dôvodom, prečo by sme mali psa od jedenia vecí odrádzať, je jeho bezpečnosť. Koniec koncov, nikdy neviete, čo nájde, a nebezpečenstvo, žiaľ, číha všade. Otrava jedlom alebo dokonca toxickou látkou môže byť pre psa naozaj nebezpečná, preto je dobré okamžite konať. To, že sa váš pes otrávil, spoznáte podľa tráviacich problémov, nepokoja alebo zvýšeného slinenia. Príznakov je však viacero a často sa líšia v závislosti od typu otravy - môžete pozorovať aj poruchy motoriky, apatiu, nechutenstvo, častejšie močenie, rýchly tlkot srdca alebo svalové kŕče.
Vo chvíli, keď máte podozrenie, že váš pes bol otrávený, musíte rýchlo konať! Ako vhodná prvá pomoc pri otrave sa uvádza 3% peroxid vodíka, ktorý u psa vyvoláva zvracanie; bezpečné je aj podanie dreveného uhlia, ktoré na seba viaže toxické látky. Akonáhle si u svojho psa všimnete tento zvyk, je lepšie na nič nečakať a začať psa cvičiť. Ak je to ešte malé šteňa, vaša práca bude jednoduchšia, ale aj dospelého psa možno od tohto zlozvyku odnaučiť. Dôležité je svojmu partnerovi dôsledne vysvetľovať, že to, čo je na zemi a mimo jeho misky, nie je jedlé.
Princíp je celkom jednoduchý. Ideálne je začať doma na pokojnom mieste, kde psa nič nerozruší. Cvičenie začnite tak, že pred psa položíte na zem niečo na jedenie (napríklad granule) a v momente, keď sa pes chystá jedlo chytiť, zastavte ho napríklad slovami "NEMÔŽEŠ", "Fuj" alebo "MOJE". Výber povelu je na vás. Záleží na tom, na čo ste zvyknutí, ale je dôležité, aby ste sa držali toho istého. Ak sa pes zastaví a nezje granule zo zeme, riadne ho pochváľte. Za odmenu mu môžete ponúknuť pamlsok z vašej ruky a povedať mu "MÔŽEŠ". Takto sa pes postupne naučí, že brať si jedlo od vás je v poriadku, zatiaľ čo jedlo na zemi pre neho nie je. Samozrejme, počítajte s tým, že to nepôjde na prvý pokus, zbytočne psa nestresujte a nevzdávajte sa učenia. Ak zostanete trpezliví, uvidíte, že váš pes pochopí, odkiaľ pochádzajú správne pochúťky.
Geofagia, koprofágia a ďalšie prekážky, ktoré treba poznať
Samozrejme, váš pes nemusí vždy jedať len jedlo - často ide o veci ako tráva, hlina, kamene či dokonca drevo. Koprofágia, teda pojídenie výkalov, je u šteniat bežná a u dospelých psov sa často objavuje ako nuda či stres alebo ako zlozvyk. Hlina býva zvedavosťou, skúmaním vôní alebo problémom s tráviacim traktom; niekedy podrží chuť na hrubú vlákninu alebo minerály. Drevo je časté ako úľava od nudy alebo spôsob, ako si psie zuby očistiť a posilniť čuch, no môže spôsobiť zranenia alebo poranenia v papuli. Piesok a hlina môžu obsahovať kontaminanty či hnojivá, ktoré môžu psa zranit. Výkaly a iné nejedlé látky môžu viesť k upchatiu čriev alebo vážnym ochoreniam, a preto veterinárne vyšetrenie pri podozrení na geofágii alebo koprofágiu býva kľúčové.
Niektoré zdroje opisujú, že koprofágia je evolučne prirodzené správanie a že psy ju vykonávajú aj z vedeckého hľadiska: stres, impulzivita či frustrácia môže stáť za týmto správaním. Odporúča sa zabezpečiť mentálnu aj fyzickú stimuláciu (hlavolamy, čuchacie hry, hľadacie aktivity, pravidelné prechádzky) a okamžite zbierať trus, aby sa znížila príležitosť k tomuto správaniu. Naučenie povelu „nechaj“ alebo „fuj“ s pozitívnym posilňovaním tiež pomáha znižovať riziko konzumácie nejedlých látok. Dôležité je nekričať a netrestať psa, pretože by to mohlo správanie zhoršiť a viesť k ďalšiemu stresu.
Prečo pes zje tráva, hlínu alebo kamene?
Pri tráve sa často predpokladá, že pes vyžaduje prečistenie žalúdka, alebo že rastlinná vláknina podporuje črevný mikrobióm. Úvahy o tráve ako o pozostatku správania psov sú orientované na evolučné kontexty a na to, že tráva môže pôsobiť ako prirodzená “korekcia” tráviaceho systému. Pokiaľ pes konzumuje trávu pomaly, môže to signalizovať problém s tráviacim traktom. Ohlodávanie konárov či dreva je prirodzené pre psy ako spôsob upokojenia, ale môže spôsobiť mechanické poranenia alebo udušenie. Drevo obsahuje riziká ako zapichnutie tříšky alebo častí do ďasien, či toxické látky v niektorých druhoch dreva. Pokiaľ pes žerie kamene, môže ísť o pica syndróm - poruchu príjmu potravy, ktorá býva spojená so stresom, impulzivitou alebo vývojom správania u mladých psov. Upchatie čriev, perforácia a intoxikácie sú reálne riziká, preto je potrebné pristúpiť k preventívnym opatreniam a vyhľadať veterinára pri akýchkoľvek pochybnostiach.
Olizovanie a čuchanie sú pre psy významnými spôsobmi poznávania sveta. Olizovanie môže mať sociálny a emocionálny význam a funguje ako calmying signal - psie upokojujúce správanie. Avšak aj olizovanie môže signalizovať zdravotný problém, napríklad gastrointestinálne ťažkosti. Ak pozorujete nadmerné olizovanie alebo neobvyklé správanie, konzultujte to s veterinárom a sledujte súčasne ďalšie príznaky.
Rady a postupy, ako odradiť psa od jedla na zemi a zlepšiť jeho pohodu
- Dbajte na vyváženú stravu. Kvalitné granule alebo vyvážená domáca strava poskytujú potrebné živiny a môžu znížiť nutkanie na z Chrasta či objavovanie ľudských „pochúťok“ na zemi.
- Zdôraznite tréning povelu „nechaj“ alebo „fuj“ a používajte pozitívnu posilňujúcu odmenu za správne reagovanie na povel.
- Keď pes má zlozvyk, snažte sa ho presmerovať na pozitívnu aktivitu - interaktívne hračky, čuchacie hry, prechádzky a sústavné cvičenia mentálnej stimulácie.
- Prípadne premiestnite kvetináče a iné zdroje zeminy mimo dosahu psa a zabráňte prístupu k potravinovej alebo chemickej kontaminácii pri starostlivosti o rastliny.
- Pravidelné odčervovanie a veterinárne vyšetrenia môžu odhaliť parazitózu či iné zdravotné problémy, ktoré môžu viesť k pojídaniu nežiadúcich látok.
- Pri podozrení na nedostatok živín je vhodné vyhľadať veterinárne vyšetrenie a krvné testy, aby sa zistilo, či pes potrebuje doplniť vitamíny alebo minerály.
Pokračujte s trpezlivosťou a vytrvalosťou. Niekedy to nepôjde na prvý krát, ale s dôsledným cvičením a pozitívnym prístupom pes pochopí, odkiaľ pochádzajú správne pochúťky a čo je bezpečné brať z ruky majiteľa, na rozdiel od vecí na zemi.

Tabuľka: najčastejšie nebezpečné zložky a čo robiť
| Oblasť | Potenciálne riziká | Odporúčané kroky |
|---|---|---|
| Kamenie | Upchatie, poranenia čriev | Nedovoliť, prechádzky a dohľad, vyhľadať veterinára |
| Hlina | Pica, tráviace ťažkosti, kontaminanty | Odstrániť zdroj, konzultácia s veterinárom |
| Tráva | Prejav vyváženia ± bolesť brucha | Pozorovať a poskytovať alternatívy |
| Woods/konáre | Zubné poranenia | Poskytnúť bezpečné žuvacie hračky |
| Vykazovanie výkalov | Infekcie, parazity | Okamžité vyšetrenie u veterinára |
Príklad z praxe: ak pes zje zeminu z kvetináča, je potrebné umiestniť kvetiny mimo dosahu a zabezpečiť, aby neobsahovali škodlivé chemikálie. Zároveň je vhodné na tréning využívať povely a alternatívne aktivity na odvádzanie pozornosti. V prípade opakovaného správania je vhodné navštíviť veterinára, ktorý odporučí vhodnú liečbu alebo výživové doplnky podľa diagnostiky.
Chceli by sme pripomenúť, že aj napriek tomu, že niektoré z týchto správaní môžu vyzerať zábavné alebo bezvýznamné, vždy je lepšie prevencia a včasné konanie. Správna starostlivosť, kvalitná strava, dostatok pohybu a duševná stimulácia znižujú riziko, že pes bude hľadať nejedlé pochúťky a zamedzia sa možným zdravotným komplikáciám.