Psy občas nerobia to, čo od nich žiadame, a môže sa zdať, že nás ignorujú. Často je pes označovaný ako tvrdohlavý, ale existujú lepšie vysvetlenia, prečo sa to deje. Tvrdohlavosť nie je dôvodom, prečo pes nepočúva. Možné príčiny môžu zahŕňať jednoduché veci ako bolesť chrbta, ktorá psa núti vyhýbať sa aktivitám, alebo nedostatočne motivujúca odmena.
Predstavte si situáciu, keď psa požiadate, aby prišiel k vám, a on si miesto toho ľahne a pozerá na vás bez pohnutia, alebo hrá hru „Chyť ma“. Alebo ho požiadate, aby sadol, a on otočí hlavu inam alebo odíde preč. V takýchto chvíľach si môžete myslieť: „Ale on to predsa vie.“
Kedy pes nerozumie povelu?
Často predpokladáme, že vydávame povel, ale náš pes nevie, že to patrí jemu. Ako to má vedieť? Je naša práca ujasniť, že povel adresujeme jemu, predtým než samotný povel vyslovíme. Predstavte si, že čakáte v reštaurácii pri bare spolu s ďalšími skupinkami ľudí a čakáte, kým sa uvoľní stôl. Príde čašník a oznámi: „Nasledujte ma prosím.“ Na koho to povedal? Musíte dať psovi vedieť (alebo komukoľvek inému), že hovoríte na neho, a to buď oslovením, alebo očným kontaktom, pred tým, než začnete.
Dobrý spôsob je začať oslovením, ešte lepší je osloviť psa a počkať na potvrdenie, že vás počul, potom povedzte, čo chcete, aby urobil. Toto je obzvlášť praktický zvyk aj v prípade, že v domácnosti žije viac psov, alebo ste vonku s viacerými psami. Preto, ak je váš pes stále niečím rušený a vy ho chcete privolať, vyslovte najskôr jeho meno. Možno bude potrebné pridať aj nejaké zvuky ako cmukanie či pískanie.
Pes nepozná povel tak dobre, ako si myslíte
Váš pes jednoducho nepozná povel, ktorý mu dávate, tak dobre, ako si myslíte. Ak dáte psovi povel a niekedy dostanete správnu odpoveď, neznamená to, že zvyšok času si jednoducho vyberá, že to neurobí. Je úplne možné, že keď to urobil správne, iba tipoval.
Ako naučiť psa povel „Ľahni“
Toto je dosť jednoduché opraviť pomocou zábavných hodín tréningu. Poďme si to rozobrať na povele „Ľahni“:
- Buďte tvárou oproti psovi (napr. obaja seďte).
- Bez slova, pomaly posúvajte ruku smerom k zemi v rovnakej vertikálnej línii, tak aby pes ruku nasledoval. Predlaktia a hruď psa by mali spočinúť na zemi. Ak sa postaví, robili ste úkon prirýchlo a mali by ste spomaliť.
- Keď sa vaša ruka dotkne zeme, pomaly ju posúvajte po zemi smerom k sebe. Mali by ste opísať písmeno L - od nosa psa k zemi vertikálna časť, od zeme ku vám horizontálna.
- V sekunde, keď sa jeho lakte dotknú zeme a on je v správnej pozícii „označte“ správne správanie kliknutím na klikri alebo slovom „áno“ a dajte psovi odmenu na zem medzi jeho predné labky. Preferujem dať pamlsok na zem namiesto toho, aby bol daný psovi priamo do úst, pretože pamlsok na zemi ho povzbudí v tom, aby zostal v danej pozícii.
- Zopakujte túto časť tréningu ešte dva alebo tri razy (s pamlskom), potom rýchlo pokračujte ten istý cvik, ale bez pamlsku. Teda prázdnou rukou opisujete písmeno L.
- Zopakujte túto časť s prázdnou rukou ešte niekoľko krát. Týmto opakovaním učíte psa reč tela / signál rukou pre povel „ľahni“. Všimnite si však, že doteraz ste nepoužili verbálne povel „Ľahni“, v tejto chvíli používate len gesto rukou.
- Vyslovte meno psa a za ním povel „Ľahni“ (alebo akýkoľvek príkaz, ktorý precvičujete). Po vyslovení mena a vyslovení povelu (nie pred ani počas neho), urobte gesto rukou od ňufáku po zem. V tejto chvíli ešte nie je nutné opísať celé písmeno L. Pohybujte od ňufáku rukou k zemi pomaly a s rukou pri zemi počkajte, či si váš pes ľahne. Dajte mu sekundu - dve, aby nad tým popremýšľal. Je dôležité, aby ste nevyslovili povel a nerobili gesto rukou naraz. Chcete, aby si váš pes vytvoril asociáciu medzi verbálnym povelom a gestom, ktoré už pozná. Chcete, aby si dal 2+2 dohromady: „Ahá, už viem. Ten zvuk, čo vydáva, je vždy nasledovaný týmto gestom. To viem, čo znamená!“ Keď si ľahne, povedzte „áno“ a dajte odmenu na zem medzi jeho predné labky. Opakujte toto cvičenie niekoľko krát po sebe.
- Teraz, vyslovte jeho meno s príkazom - „Fido, ľahni“, ale nepoužite gesto rukou. Pozerajte sa na podlahu pred psom a dajte mu pár sekúnd, aby o tom popremýšľal. Ak neurobí žiadny pohyb do 10-15 sekúnd, ticho mu ponúknite gesto rukou. Odmeňte ho, ak leží. Neopakujte slovný povel. Skúste opakovať túto časť cvičenia až kým si neľahne len na slovný povel.
- Keď už pochopil slovný povel „ľahni“, je na čase začať trochu meniť koncept. Zmeňte izbu, skúste to vonku. Skúste povel vysloviť, zatiaľ čo sedíte na stoličke (nezabudnite používať jeho meno), alebo stojíte pred ním, skúste pri tom držať loptu, ... Zakaždým, keď vykoná daný povel, odmeňte ho. Neskôr, keď ste si istý, že rozumie váš povel v rôznych situáciách, môžete ho začať odmeňovať „skutočnými živými odmenami“ namiesto pamlskov. Požiadajte, aby ľahol a potom sa ponaťahujte s jeho obľúbenou hračkou.
V tomto tréningovom pláne som použila povel „ľahni“ ako príklad, ale podstata je rovnaká pre akýkoľvek spôsob správania, ktorý si myslíte, že váš pes vie, ale nerobí ho zakaždým, keď dáte povel.
„Otrávený“ povel
Tento názov „otrávený povel“ je ilustratívny. Znamená, že sa povel stal pre psa nepríjemným na vykonanie. Váš pes zvykol šťastne odpovedať na povel a teraz, keď ho vyslovíte, sklopí uši a začne sa zakrádať preč. Občas mimovoľne spôsobíme, že pes si vytvorí negatívnu asociáciu medzi povelom a udalosťou, ktorú považuje za odpornú alebo desivú. Ďalšia možnosť je príčina v prostredí, ktoré predpovedá nepríjemnú vec. Povedzme, napríklad, že zdvihnete vodítko a pes sa utečie schovať predtým, než vôbec dostanete možnosť mu ho pripnúť.
Riešenie „otráveného“ povelu
Tá komplikovanejšia cesta zmeniť myslenie psa pri predstave, ktorú považuje za odpornú, je vysvetlená nižšie. Odvtedy, ako si vybudoval negatívnu asociáciu s príkazom, je vašou úlohou mu pomôcť vybudovať novšiu, príjemnejšiu asociáciu:
- Keď pes sadne potom, čo počuje povel, dostane extra chutnú domenu (zvoľte jednu konkrétnu odmenu, ktorú za iný povel nedostáva napr. - syr pes dostane len vtedy, ak sadne po tom, čo dostal povel, aby sadol.
Jednoduchší spôsob zmeny správania zahŕňa jednoducho nový povel. Nie je to tak, že musíte použiť povel „sadni“ práve na tento typ správania. Naozaj môžete použiť akékoľvek slovo, aké chcete, napríklad aj „špagety“, ktoré bude znamenať ľahnutie. Psovi je to jedno, on si spojil slovo s gestom a odmenou.
Pokiaľ plánujete adoptovať psíka z útulku, alebo si akýmkoľvek spôsobom idete zaobstarať psíka a nie ste si istý jeho históriou (alebo viete, že predchádzajúci psíkov osud nebol pozitívny), pouvažujte nad zmenou mena, keď príde bývať k vám a vašim blízkym. Ak psík často počul svoje meno iba v kontexte trestu („Fido, NIE! Zlý pes!“) možno bude mať vybudovanú negatívnu asociáciu s týmto menom. Inak povedané, jeho vlastné meno môže pre neho predstavovať otrávený povel a indikovať mu niečo zlé.
Poruchy správania u psov a ich príčiny
V ostatných rokoch sa v celosvetovom meradle značne rozširuje chov psov. Stále viac pribúda štvornohých spoluobyvateľov na sídliskách. Psy sa používajú na stráženie objektov, v rôznych športových disciplínach, aj na špeciálne účely ako je sprevádzanie ľudí s poruchami zraku, záchranárske psy… Na rôzne účely sa hodia rôzne plemená podľa ich vrodených schopností. Často sa však u psov stretávame s poruchami správania. Nežiaduce správanie sa psov môže byť podmienené aj plemenným príslušenstvom (zvýšená náchylnosť na stres, predráždenosť…) ale aj osobnostnými vlastnosťami jedinca a najmä prístupom chovateľa k svojmu psovi.
Pes myslí logicky, ale v porovnaní s človekom jednoduchšie. Pes je zviera žijúce vo svorke, ktoré rešpektuje svojho vodcu a podriaďuje sa mu. Aby pes mohol rozvinúť všetky svoje schopnosti, potrebuje spoločnosť, duševnú a fyzickú stimuláciu. Každý pes je osobnosť, každý je inak inteligentný, znášanlivý a prístupný výcviku. Selektívnou plemenitbou človek niektoré vlastnosti vlka v jednotlivých plemenách potlačil, iné zase zvýraznil, čím vznikla vysoká variabilita v povahe psa.
Temperament a úžitkové zameranie psa
Povaha psa závisí od temperamentu a úžitkového zamerania psa.
- Dominantný a sebaistý: Niektoré psy majú od prírody priebojnejšiu povahu. Najmä samci majú tendenciu byť dominantnejší ako suky.
- Submisívny a neistý: Submisívne psy môže výcvik k poslušnosti ľahko vystrašiť. Vyžadujú pomalšie tempo výcviku a jemnejší prístup.
- Nesústredený pes: Niektoré psy viac zaujímajú hry ako povely. Také psy sa zrejme už v mladosti zle integrovali do spoločnosti ľudí.
- Spolupracujúci a bystrý pes: Najľahšie sa cvičia zvedavé psy s vrodenou náklonnosťou k ľuďom.
Dominancia a podriadenosť
Niektoré psy sú mimoriadne dominantné a svoju dominanciu dávajú najavo zastrašovaním. Uprenejším pohľadom, vzpriameným chvostom, prípadne vycerenými zubami a výhražným štekotom. Opakom dominantných jedincov sú psy submisívne. Vyhýbajú sa vizuálnemu kontaktu, sťahujú chvost medzi nohy a boja sa kontaktu s cudzími ľuďmi. Takéto psy potrebujú citlivý a láskavý prístup majiteľa. Ani pri submisívnych psoch majiteľ nesmie zabúdať na dôslednosť pri výcviku.
Pes ako svorkové zviera
Pes ako svorkové zviera má silne vyvinutý zmysel pre kolektívnu spoluprácu. Človek má z pohľadu psa vo svorke (rodine) vedúce postavenie. Je pre psa prirodzené podriadiť sa silnejšiemu jedincovi a vo svojej pozícii podriadeného bude spokojný v prípade, ak vedúci svorky svoje postavenie neohrozí. Keď pes vycíti, že miesto vodcu svorky je voľné, zaujme ho a začne vyžadovať poslušnosť od nižšie postavených jedincov, čiže ľudí, resp. len niektorých členov rodiny.
Príčiny porúch správania a ich náprava
Poruchy správania vznikajú z viacerých príčin. Vo väčšine prípadov je za poruchu správania zodpovedný nesprávny prístup človeka ku svojmu štvornohému miláčikovi. Pes je veľmi inteligentný, ale nie je človek. Učí sa po celý život aj to dobré aj to zlé. Základným pravidlom, ako predísť poruchám v správaní je dôsledný výcvik a racionálny prístup majiteľa ku svojmu zverencovi. Každý výcvik poslušnosti podporuje vzájomný vzťah a uznanie človeka za vodcu svorky.
Problémy súčasných psov
Psy boli vyšľachtené na to, aby pracovali, využívali svoje mentálne a fyzické schopnosti a boli bdelými strážcami. Mnohé dnešné psy však vedú nudný život, hoci väčšinou dostávajú pravidelnú stravu a všestrannú opateru.
Nežiaduce spôsoby správania a ich náprava
Dôležité je si uvedomiť, že psy nemajú morálne princípy dobra a zla, ale konajú na základe svojich pudov a predchádzajúcich skúseností. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že je lepšie zlozvyku predchádzať ako ho neskôr riešiť. Každý majiteľ psa si musí vopred určiť hranice, ktoré pes nesmie v jeho prítomnosti prekročiť. Pes je učenlivý a rýchlo si zapamätá, čo dovolené má a čo nesmie.
Problémom býva to, že majiteľ nie je dôsledný a keď raz psovi dovolí spať v posteli, nemôže sa neskôr hnevať, keď bude pes sedieť pri posteli a čakať, kedy bude môcť zaujať miesto na pánovom vankúši. Pes nepochopí, prečo už nie je v posteli vítaný a pokúsi sa o to znovu. Preto, keď pes prejavuje nežiaduce prvky správania, na príčine je väčšinou naše vlastné správanie. Náprava môže byť úspešná len vtedy, keď odhalíme svoje vlastné chyby a odstránime ich. Najefektívnejšie je zamedziť nevhodné správanie už v jeho zárodku tak, že psa odradíme od jeho úmyslu.
Ťahanie na vodidle
Psovi treba hneď na začiatku objasniť, že sa smie pohybovať len v dosahu vodidla a zamedziť mu, aby sa sústavným ťahaním na vodidle dostal k cieľom, ktoré ho lákajú. Mladé psy je spravidla ťažké naučiť chodiť na vodidle bez ťahu, ale keď si zvykne, že ťahaním nič nedosiahne, prestane. Len čo sa pes na obojku vzoprie, krátkym energickým trhnutím ho pritiahneme k sebe a ideme ďalej rovnakým tempom. Po pritiahnutí vodidlo uvoľníme, čo pes bude pociťovať ako príjemné.
Nerešpektovanie povelu „ku mne“
Pes, ktorý nerešpektuje povel „ku mne“ často privádza seba aj iných do nepríjemných alebo nebezpečných situácií. Zlým riešením je nedovoliť psovi voľne behať bez vodidla. Problém sa vyskytuje najmä u psov v období puberty, kedy pes skúša svoje možnosti a vôľu majiteľa. Najlepšie je začínať s výcvikom na pokojných miestach, kde nie je veľa rušivých momentov.
Vyskakovanie na ľudí
Tento zlozvyk je prirodzeným výrazovým prostriedkom psa a chce nás ním radostne pozdraviť. Aj keď pre majiteľov psov vyskakovanie nie je nepríjemné, pre ostatných ľudí, najmä ak ide o malé deti, môže byť obťažujúce. Najlepšie je začať s odvykaním už vo veku šteňaťa. Pes musí mať možnosť radostne nás pozdraviť. Hladkajte ho len keď stojí na zemi. Skloňte sa k nemu, pretože dôvod, prečo pes na vás vyskakuje, je, že sa chce dostať bližšie k vašej tvári a rukám.
Nepretržité štekanie
Štekanie patrí do repertoáru prirodzeného správania psa. Jeho úlohou je ohlásiť prichádzajúcich alebo upozorniť na niečo nezvyčajné. Frekvencia štekania závisí u každého psa od jeho povahy a temperamentu. Psovi nemôžeme celkom zabrániť vo štekote, ale môžeme jeho hlasové prejavy utlmiť. Ak pes nepretržite šteká, keď je sám, dôvodom je strach zo samoty. Naznačuje tým, že situácia je nad jeho psychické sily. Zmenu dosiahneme iba vtedy, keď pes prestane pociťovať samotu ako stres. Nátlakom a ostrými slovami dosiahneme skôr opak. Vhodným riešením je psa pred odchodom zamestnať hračkou alebo kosťou.
Nečistotnosť v byte
U psa, ktorý sa už dávno naučil čistotnosti, môže byť vyprázdňovanie v byte prejavom ochorenia. Pohnútky na vyprázdňovanie môžu byť rôzne. Najmä samce majú sklon značkovať cudzie územia. V takom prípade treba psa sledovať a zabrániť mu už nábehu na značkovanie. Znečistenie sa musí dôkladne očistiť, aby sa zabránilo preznačkovávaniu. Veľmi citlivé psy môžu na stresové situácie reagovať nečistotnosťou. Za takých okolností je trest nevhodný.
Hypersexualita
Prejavuje sa najmä u dospievajúcich jedincov. Vyskytuje sa častejšie u samcov. U kastrovaných zvierat sa zvláda ľahšie, hoci niekedy zvýrazní spávanie nadradenej suky. Náprava hypersexuálneho správania je zložitá v tom, že sexuálne pudy sú pre psa prirodzené. Môžete uplatniť prevahu vodcu a psovi dôrazným povelom „nesmieš“ alebo „fuj“ zabrániť vybíjať svoju sexuálnu energiu na iných psoch a ľuďoch. Krátkodobá izolácia je účinná.
Prenasledovanie pohybujúcich sa objektov
Prenasledovanie pohybujúcich sa objektov vyplýva z prirodzeného spôsobu správania akým je „lov koristi“. Majiteľ psa musí prísne odmietnuť toto správanie, aby predišiel nebezpečným situáciám, ktoré môžu nastať pri prenasledovaní. Najväčšie nádeje na úspech sú vtedy, keď hneď od začiatku udržujete toto správanie pod kontrolou.
Agresivita ku psom
Príčiny agresívneho správania k iným psom sú často vyvolané nedostatkom spoločenského styku so psami vo veku šteňaťa a mladého psa. Samce majú väčší sklon k agresivite ako suky. Značnú úlohu hrá samčí pohlavný hormón testosterón. Pri agresívnych jedincoch môže pomôcť kastrácia. Kastrácia neurobí psa znášanlivejším. Správanie sa musí zmeniť sprievodným nápravným výcvikom. Zabránenie psovi vo voľnom pohybe nie je riešením. Dôležité pri náprave je, aby sa psy stretli na neutrálnom území. Podľa možnosti vyberte k stretnutiu menej agresívneho jedinca, alebo jedinca opačného pohlavia. Psa sledujte, ale stojte bokom.
Agresivita k ľuďom
Napadnutie človeka psom je vážna situácia, ktorá si vyžaduje okamžité riešenie zo strany majiteľa. Často nie je jednoduché odhaliť príčiny agresivity a siahnuť po náprave. Pre vylúčenie ochorenia je vhodné konzultovať uhryznutie so zverolekárom. Ak sú príčiny čisto poruchou správania, odporúča sa vyhľadať pomoc odborného psychoterapeuta. Pes môže človeka uhryznúť z mnohých príčin. Najčastejšie zo strachu, pri presadzovaní dominancie, pri obrane majiteľa alebo majetku. Majiteľ agresívneho psa musí určiť príčiny agresie a nájsť vhodný spôsob nápravy. Inak treba pristupovať k dominantnému a inak k submisívnemu psovi.
Všetky vyššie opísané poruchy správania sa dajú napraviť správnym prístupom v prípade, že pes je psychicky vyrovnaný. Psychická labilita môže byť dedičného základu, ale môže byť vyvolaná aj zanedbaním rannej socializácie šteňaťa zo strany chovateľa. V takom prípade pes prejavuje abnormálne správanie často bez zjavnej príčiny a jeho náprava je veľmi ťažká. V takom prípade je najlepším riešením vyhľadať pomoc odborníka, ktorý posúdi psychický stav psa a navrhne majiteľovi spôsob riešenia.
Ako psovi ostrihať pazúriky
Podobne ako u ľudí, aj u psov sa dajú rozlíšiť melancholické, cholerické, sangvinické a flegmatické povahy. Najohrozenejšou skupinou sú melancholický a cholerický jedinci, u ktorých z povahového založenia vyplývajú prehnané reakcie na podnety, vysoká vzrušivosť a nervozita. Takíto jedinci sú zväčša ťažšie ovládateľní. V stresových situáciách, ako je preprava autom, výstavy či návštevy u veterinára, môžu pomôcť prírodné homeopatické preparáty, ktoré zviera ukľudnia, ale neotupia jeho reakcie.
Poruchy správania vyvolané psychickou labilitou sa dajú len ťažko odlíšiť od porúch vyvolaných nesprávnym prístupom majiteľa, pretože deviačné prejavy psa sú podobné. Psychicky labilné psy často preferujú deštrukčné správanie orientované na predmety, alebo sebadeštrukčné prejavy.
