Stavače sú zo všetkých plemien poľovných psov najväčšie. Dosahujú výšku 55 - 70 cm. Srsť krátkosrstých stavačov síce nevyžaduje osobitné ošetrovanie, ale tieto psy za chladnejšieho alebo drsnejšieho počasia trpia zimou. Dlhosrsté stavače sú odolné proti nepriaznivému počasiu, ich srsť však vyžaduje častejšie česanie a ošetrovanie. Hrubosrsté stavače sú na poľovačku najspôsobilejšie. je jediný krátkosrstý stavač zo skupiny anglických stavačov. Najčastejšie máva bielu základnú farbu s menšími škvrnami čiernej, hnedej alebo žltej farby. Vyskytuje sa aj jednofarebný, čierny, hnedý alebo žltý, s menšími bielymi odznakmi. Chvost pointera sa neskracuje.
býva jednofarebný, hnedý alebo zriedkavo hnedo - biely, beloš, strakoš. Vyskytuje sa aj čierno - biely, Má v sebe dosť krvi pointera, od ktorého zdedil rýchlosť a čuch. je vždy jednofarebný, žltý až červený. Biele odznaky sú neželateľné. Tento pes často hľadá na kratšiu vzdialenosť a pomalšie ako nemecký krátkosrstý stavač alebo pointer. Používa sa najmä na hľadanie v kukuričných poliach a vyšších porastoch. je charakteristický striebrosivou myšou farbou. Nehľadá veľmi rýchlo, je ovládateľný a poslušný. Vyniká najmä v práci na stope a v ostrosti na škodlivú zver.
ako jeho meno naznačuje, patrí do skupiny anglických stavačov. Základnú farbu má vždy bielu s menšími alebo väčšími škvrnami alebo je čierno, hnedo alebo žlto striekaný. Môže byť aj trojfarebný. Vyžaduje sa, aby prevládala biela farba. Jeho srsť má byť hodvábna, dlhá, splývajúca a na končatinách a chvoste má tvoriť strapce. vyniká, ako všetky anglické stavače, temperamentom, rýchlosťou a vytrvalosťou, je však ovládateľnejší ako pointer.
patrí tiež do skupiny anglických stavačov. Jeho srsť máva vždy tmavočervenú farbu bez akýchkoľvek odznakov. Postavou dosť pripomína chrta. Srsť má tvrdšiu ako anglický seter, ale nie takú bohatú. Povahu má tvrdú. je posledným zo skupiny anglických stavačov. Má čiernu srsť s červenými odznakmi na končatinách, hlave, krku a chvoste. podobne ako krátkosrstý, býva buď hnedý, alebo hnedo - biely. Má bohatú srsť, a preto pĺzne pomaly. Častým kefovaním sa urýchli odstraňovanie odumretej srsti a pes má krajší výzor. V hľadaní je pomalší a ťažšie znáša teplo.
sa výzorom podobá dlhosrstému nemeckému stavačovi, má však vždy čierno - biele sfarbenie. U nás sa vyskytuje vzácne. V hľadaní je pomalší. predstavuje najmenšie plemeno stavačov. Je dlhosrstý, ale nemáva nadbytok srsti, a preto je aj rýchlejší a vytrvalejší. Srsť má vždy hnedo - bielu. Jeho vystavovanie nebýva také efektné ako pri ostatných stavačoch, je to však psík s veľkou chuťou do práce.
Všetky hrubosrsté stavače majú mať tvrdú a priliehavú srsť, dostatočne dlhú a v zime s hustou podsadou. Pesíky majú byť tvrdé, štetinaté, nemajú sa kučeraviť ani vlniť, na hlave majú tvoriť výrazné fúzy a obočie.
býva jednofarebný, hnedý alebo hnedo - biely, ale aj čierno - biely. Srsť je kratšia, tvrdá, priliehavá. Sú to dostatočne rýchle psy, vytrvalé, s jemným čuchom, dobre ovládateľné, ostré na škodlivú zver.
je podobný nemeckému drôtosrstému stavačovi. Často ich možno rozoznať len podľa rodokmeňa. Vyskytuje sa však iba hnedý a hnedo - biely. ako jeho meno naznačuje, vznikol krížením francúzskeho pudla a pointera. Po pudlovi zdedil inteligenciu a chápavosť, po pointerovi zasa iné vlastnosti, a to najmä jemný čuch, schopnosť vystavovať a temperament. Srsť má vždy hnedú farbu, bez bielych odznakov, rozličných odtieňov, od farby suchého lístia až po tmavo hnedú. Je ostrý na škodlivú zver.
je pes francúzskeho pôvodu, ktorý je u nás veľmi vzácny. Jeho srsť je dlhšia ako ostatných hrubosrstých stavačov. Farba srsti je vždy oceľovosivá, s jasno hnedými fľakmi. Nápadné sú jeho veľké guľaté oči svetlejšej farby. vyšľachtili ho v 40-rokoch. Jeho srsť má byť vždy žltej až červenej farby, primerane hrubá, nie príliš dlhá ani mäkká. Má mať výrazné obočie a fúzy. Nie je to príliš temperamentný pes, ale veľmi poslušný a ovládateľný. Pomerne ľahko sa cvičí, a preto je vhodný do rúk začínajúceho poľovníka. Je menej ostrý na škodlivú zver, spoľahlivo pracuje na stope a je náruživým prinášačom zveri.
Anglické stavače vynikajú rýchlym hľadaním na veľké vzdialenosti a pevným, efektívnym vystavovaním. Zver však prinášajú neochotne a nerady sledujú stopu. Sú ťažšie ovládateľné. Kontinentálne stavače vynikajú v práci na stope, v ostrosti na škodlivú zver a v prinášaní. Niektoré plemená pomalšie hľadajú, a preto sú ovládateľnejšie ako anglické. Všetkým kontinentálny krátkosrstým a hrubosrstým stavačom sa chvost skracuje na predpísanú dľžku.
je vysoký približne 45 - 50 cm. Telo má ľahšiu stavbu a obdĺžnikový tvar. Farba srsti je najčastejšie hnedočervená, rozličných odtieňov, niekedy až žltá. Po chrbte sa mu skoro vždy ťahá tmavší pás a na papuli má tmavú masku. Ušnice má široké, dosť dlhé. sa od bavorského odlišuje najmä hmotnosťou. Má silnejšiu kostru a je trochu vyšší. Výzor má vždy vážny, pokojný, čelo má často zvráskavené. Farbiare sa používajú na dohľadávanie postrelenej jelenej a diviačej, prípadne danielej zveri. Na inú zver a pri inom spôsobe poľovania sa nemajú používať. Jeho výcvik síce nie je taký namáhavý ako výcvik stavačov, ale je zdĺhavejší. Kým stavača možno vycvičiť už v prvom roku, výcvik farbiara trvá až tri roky. Od vycvičeného farbiara sa vyžaduje, aby sa dal pokojne vodiť na remeni, alebo chodil voľne po stope poľovníka. Nesmie teda predbiehať, ale ani zaostávať. Musí sa dať na určenom mieste odložiť a vydržať tam často aj hodinu, ba i viac, kým sa poň poľovník nevráti. Keď zbadá zver, má sa správať pokojne, odstrelenú zver nesmie načínať. Ak sa na remeni dlhom 5 - 6 metrov priloží k stope postrelenej zveri, má ju sústredene sledovať a nevšímať si iné stopy. Po uvoľnení z remeňa má postrelenú zver dohoniť, zastaviť a držať na mieste až do príchodu vodiča.
Od dobre vycvičeného farbiara sa vyžadujú tieto disciplíny. Do skupiny duričov patrí viac plemien. je naše prastaré plemeno. Cieľavedomým chovom sa vyšľachtil na dnešnú úroveň, bez primiešania cudzej krvi. Srsť je vždy čiernej farby, s hnedými odznakmi na hlave, krku a končatinách. Biele odznaky sú neprípustné. Kopov je vysoký 40 - 50 cm. Má živú povahu a je ostrý. Aj niekoľko hodín vydrží prehľadávať húštiny v najťažších terénoch a nájdenú zver vytrvalo hlasito durí. Je vhodný najmä do neschodných revírov.
má pomerne nízke nohy, pripomína väčšieho jazvečíka. Má žltú až červenú srsť, čiernu s hnedými odznakmi na končatinách, hlave a krku. sa k nám dostal z Rakúska asi v roku 1950. Je veľký približne ako slovenský kopov, ale má silnejšiu kostru, hrubú srsť s výraznými fúzmi a obočím. Jeho srsť je vždy červená, často s primiešanou čiernej. Má v sebe krv farbiara, a preto hľadá pokojnejšie. Jeho výcvik je pomerne ľahší. Nebýva však taký ostrý na škodlivú zver ako oba predchádzajúce psy.
Duriče patria do výslovne horských revírov s diviačou a škodlivou zverou (líška, rys, mačka divá). Od duriča sa vyžaduje, aby dôkladne prehľadával húštiny a čo najskôr narazil na stopu zveri. Na stope má vyplašenú zver vytrvalo a hlasito duriť a nahnať ju na strelca. Zaľahnutú zver, najmä diviaka, ak sa bráni a chce vstať z ležiska, má udržať na mieste a vytrvalo hlásiť až do príchodu strelca. Od duriča sa vyžaduje, aby na remeni dlhom 5 - 6 metrov sledoval stopu postrelenej zveri a priviedol k nej poľovníka. Postrelenú zver nemá načínať, na remeni sa má správať pokojne. Durič má byť srditý, útočný a nesmie sa dať odradiť ani po utŕžených ranách.
je jedno z najstarších plemien. Vyskytuje sa v niekoľkých variantoch pomenovaný obyčajne podľa krajov, kde sa chová. Je to nízko hnedý pes, pripomínajúci ťažkého jazvečíka s nápadne dlhými ušnicami a vráskavou hlavou. Najčastejšie sa vyskytuje trojfarebný. Pre svoju ťažkopádnosť je ako durič menej spôsobilý do horských revírov. V posledných rokoch sa s týmto plemenom stretávame čoraz častejšie na výstavách. Pre jeho výšku 55 - 60 cm ho u nás ako duriča nemožno používať.
Vykonáva však dobré služby pri dohľadávaní postrelenej zveri. Celkovým výzorom pripomína špica. Je to nenahraditeľný pomocník profesionálnych poľovníkov, najmä na kožušinovú zver, ale aj na mäsožravce a vodné vtáctvo.
Popri týchto sa chovajú ešte iné druhy. Všetky plemená majú charakteristické spoločné znaky, a to vzpriamené uši, kruhovito stočený chvost, prostrednú veľkosť tela, hrubú a hustú srsť s mäkkou podsadou. Sú to všestranne upotrebiteľné psy. Sliediče majú nižší vzrast a dlhú srsť. Väčšinou sa používajú pri práci v húštinách na vyplašenie zveri a vo vodnom rastlinstve. Nemá presahovať výšku 40 cm.
Podobne ako všetky sliediče má nápadné dlhé ušnice. Jeho srsť je jednofarebná, čierna, žltá, červená, ale objavujú sa aj čierno - biele jedince, hnedo - biele, žlto - bile, no aj trojfarebná, prípadne čierna s hnedými odznakmi na končatinách, na hlave a krku. Vyniká temperamentom a chuťou do práce. rád prináša a chodí do vody. Škoda, že sa stal módnym psom.
V súčasnosti sa chová viac pre potešenie než na prácu, preto sa postupne strácajú aj jeho cenné vlastnosti. Dlhé ušnice a dlhá srsť mu už na poľovačkách prekážajú.
je vyšší (asi 50 cm) ako kokeršpaniel a nemá také dlhé ušnice a srsť. Je schopný uniesť zajaca, a preto je na poľovanie vhodnejší.
veľkosťou predstavuje prechod medzi kokeršpanielom a špringeršpanielom. Má veľmi ušľachtilý výzor. Nemá na sebe nič zbytočné, čo ho predurčuje na to, aby sa u nás stal najspôsobilejším sliedičom. Základná farba jeho srsti je vždy biela s červenými fľakmi. sa dosť podobá španielom, ktoré určite mali vplyv na jeho vyšľachtenie. Oproti španielom však vyniká nezvyčajnou ostrosťou a vytrvalou hlasitosťou na stope. Má silnú kostru, ktorá prezráza, že ide o pracovného psa. Ušnice má dosť dlhé, nízko nasadené, aj keď nie tak ako španiele. Hlava je ušľachtilá. Srsť je bohatá, na ušniciach sa často prstienkovito stáča. Farbu máva hnedú alebo hnedo - bielu. Toto plemeno sa u nás chová pomerne málo.
Sliediče majú zver v húštinách vysliediť a hlasom ju nahnať na strelca. Postrelenú zver majú dohľadať a priniesť, ak im na to stačia sily. Spoľahlivo pracujú aj na remeni pri dohľadávaní postrelenej raticovej zveri. Na škodlivú zver bývajú dosť ostré. Možno ich používať pri práci v poli aj na prehľadávanie porastov. V porastoch majú hľadať iba na krátku vzdialenosť, na dostrel, lebo zver nevystavujú, ale vyháňajú.
Brloháre sú najmenšie plemená poľovných psov. sú najspôsobilejšie na prácu pod zemou, čomu sú prispôsobené aj stavbou tela. Sú nízke, dlhé, s krátkymi nohami. Ich povaha je tvrdá, sú odvážne a srdité.
Sú to tri hlavné skupiny jazvečíkov s variantami srsti a veľkosti. všetky tri druhy jazvečíkov majú podobné vlastnosti. Srsť majú čiernu, s hnedými odznakmi, červenú, červenú s čiernou primiešaninou, hnedú a pri krátkosrstých môže byť aj škvrnitá.
je jedno z najmladších plemien teriérov, ale pre svoje dobré vlastnosti sa u nás rozšíril najviac. Vyniká nezvyčajnou ostrosťou, ba až dravosťou, a preto ho treba držať iba bezpečne zatvoreného. Jeho výkony sú obdivuhodné. Je vysoký asi 40 cm, srsť má najčastejšie čiernu s hnedými odznakmi, ale vyskytuje sa aj hnedý so žltými odznakmi, čiernosivý a striebristý. Biele odznaky sú neprípustné. Srsť môže byť hrubá, stredne hrubá aj krátka.
je vysoký až 50 cm. Má silnejšiu kostru, a preto nie je spôsobilý na prácu pod zemou. Osvedčuje sa ako durič.
je jedno z najmladších plemien. Má nízku postavu pripomínajúcu jazvečíka, a preto je spôsobilý na prácu pod zemou. Jeho srsť je najčastejšie pieskovo - žltá, ale prípustné sú aj iné farebné odtiene, ako aj biele odznaky. Od brlohárov sa vyžaduje, aby ochotne vhádzali do brlohov a škodlivú zver odtiaľ buď vyhnali, alebo zaškrtili a vytiahli. Keby si zo zverou nevedeli poradiť, majú na ňu v brlohu vytrvalo štekať, kým sa k nej nedostane poľovník. Poľovník má prekopať dieru na mieste, kde počuje hlas psa a zvieraťa. Psa treba potom vytiahnuť a zviera zneškodniť. Na povrchu sa od brlohárov vyžaduje práca sliediča alebo duriča.
Poľovný pes hrá pri love veľa úloh, ktoré predtým získal počas výcviku. Poľovný pes môže účinne podporovať lovca počas lovu. Vzhľadom na predispozíciu k práci to môže byť: všestranný (lov vo vode, na poli, v lese), viacstranný (lov v dvoch z troch spomenutých prostredí), jednostranný (lov v jednom z vyššie spomenutých prostredí).
Poľovný pes - definícia a rozdelenie: Poľovný pes je štvornožec patriaci do rôznych plemien, ktorý po vycviku pôsobí ako pomocník pri love. Poľovnícke plemená psov sú rozdelené do desiatich skupín FCI. Do skupín III-VIII sa zaraďujú najmä teriéry, jazvečíky, stavače, duriče a ďalšie. Sliediče, retrívre a vodné psy majú tiež významné postavenie.
Hlavné kategórie a ich zameranie
Poľovnícke psy sa delia podľa spôsobu lovu a účelu: stavače lokalizujú a ukazujú zver, farbiari naháňajú a kontrolujú stopu, duriče sledujú a dohľadávajú zranenú zver, sliediče vyhľadávajú zver v húštinách, retrívery a vodné psy prispievajú svojimi špecifickými schopnosťami.
Severské poľovné plemená na Slovensku rástli od začiatku 80-tych rokov a ich využiteľnosť sa zlepšila po roku 1989. Dnes sú medzi ne najmä západosibírske lajky, ale pribúdajú aj rusko-európske lajky a karelské medvedie psy. Sú žiadanejšie ako karelské medvedie psy alebo aj ostatné severské plemená.
Medzi ďalšie významné skupiny patria špice, chrty a horské psy. Nemecké stavače, Weimarský stavač alebo anglický seter predstavujú významných predstaviteľov kontinentálnych a anglických liniek.
Slovenské národné plemená a ich úloha
Slovenský kopov je národné plemeno so spoľahlivou stopovou schopnosťou, temperamentom a výdržou. Tatranský durič a Slovenský hrubosrstý stavač patria medzi ďalšie významné slovenské plemená.
Brloháre a duriče sú dôležití pre prácu v teréne: brlohár je kompaktný a schopný ísť pod zem, durič pracuje v náročnejšom teréne a vyžaduje dôsledný výcvik.
Faktory výberu poľovného psa
Výber poľovného psa by mal brať do úvahy prostredie, kde lovec pracuje, veľkosť revíru a druh zveri. Ubytovanie a priestor v domácnosti tiež ovplyvňujú vhodnosť daného plemena.
FCI kategórie psích plemien poskytujú rámec, v ktorom sa plemená rozdeľujú podľa pôvodu a účelu. V praxi sa dá očakávať široká variabilita medzi jednotlivými plemenami a ich využitím v poľovníctve a v domácnosti.
Poľovnícke psy majú charakteristické spoločné znaky: vzpriamené uši, kruhovito stočený chvost, prostredná veľkosť tela, hrubá a hustá srsť s mäkkou podsadou, a sú všestranne využiteľné.
Najznámejšie skupiny zahrnuté v texte sú stavače, jazvečíky, duriče, teriéry a sliediče, s pridruženými skupinami ako špice, chrty, retrívre a vodné psy.
tags: #polovny #pes #reprezentativne #druhy