Yorkšírsky teriér, často označovaný ako „yorkšír“, alebo aj "jorkšír", je plemeno s bohatou históriou, ktorá siaha do polovice 19. storočia v severnom Anglicku, konkrétne v grófstvach Yorkshire a Lancashire.
Štandard č. Skupina 3. Sekcia 4. O histórii jorkšírskeho teriéra sa toho veľa nevie, ale jedno je isté, nebol šľachtený ako spoločník, ale svojim neúnavným lovom trápil malé hlodavce v Anglicku, počas priemyselnej revolúcie.
V súvislosti s pohlavnou dospelosťou a vývojom jedinca je dôležité rozlišovať medzi pohlavnou a telesnou dospelosťou.
Pohlavná dospelosť
Pohlavná dospelosť nastáva vtedy, keď je psík už pohlavne vyspelý. U fenky nastane prvé háranie. Pohlavná dospelosť môže nastať približne vo veku 7 - 9 mesiacov. V tomto veku ešte nie je vhodné párenie, fenka aj psík sa v tomto veku ešte stále vyvíjajú. Gravidita u fenky v tomto veku by zabrzdila jej vývin a všetka energia by išla do vývinu šteniat. Takáto fenka už nikdy nedorastie a nedoženie svoj zabrzdený vývin.
Suky pohlavne dospievajú v 8 až 12 mesiaci života. V tomto veku sú schopné rozmnožovania, i keď nakryvanie sa pri prvom háraní neodporúča z viacerých dôvodov. Prvým z nich je nedokončený vývoj kostry a s tým súvisiaci nedostatočný priestor v panve. Ďalším je pozastavenie telesného vývoja suky počas brezivosti, keďže sa jej organizmus zameria na vývoj plodov, čím sa preruší vlastný vývoj a dozrievanie jedinca.
Často sa môžeme stretnúť s názorom, že počas prvého hárania suka nemôže zabreznúť. Ide o mylný názor. Prvé háranie môže mať iný priebeh ako ostatné hárania, môže byť aj kratšie, suka je však schopná počať mladé.

Fázy ruje
Háranie rozdeľujeme do troch fáz:
- Proestrus: V tomto období dozrievajú vo vaječníkoch folikuly a dochádza k zdureniu pošvy. Suky zvyknú častejšie močiť, prípadne sú prítulnejšie - správanie je individuálne pre každého jedinca. Ku koncu tohto obdobia sa objavuje svetločervený krvavý výtok z pošvy spôsobený praskaním ciev sliznice. Toto obdobie trvá približne 10 dní.
- Estrus (vlastná ruja): Praskajú folikuly, uvoľňujú sa vajíčka a výtok sa z červenej mení na hnedú. Ku koncu estra je suka ochotná kopulovať. Niektoré suky zvyknú byť neposlušné, vyhľadávajú psiu spoločnosť. Povoľnosť môže chovateľ pozorovať aj pri stimulácii koreňa chvosta suky škrabaním, pričom suka ohne chvost na stranu.
- Menestrus: Je to obdobie konca ruje. Na vaječníkoch vzniká žlté teliesko, ktoré hormonálne udržuje brezivosť a sliznica maternice je pripravená prijať oplodnené vajíčka. Pri úspešnom nakrytí prechádza ruja do gravidity. V prípade, že krytie neprebehlo, prejde suka do štádia kľudu, tzv. anestrus.
Celé obdobie ruje trvá od troch do štyroch týždňov, fáza farbenia trvá od 7 do 14 dní. Pes má diestrický cyklus - to znamená, že sa ruja vyskytuje u psov dvakrát ročne. Suky hárajú spravidla začiatkom jari a koncom leta. Niektoré, prevažne prírodné plemená (sibiřský husky, aljašský malamut) sú monoestrické - suky týchto plemien hárajú len raz do roka, podobne ako suky divých psov.
Telesná dospelosť
Telesná dospelosť nastáva vtedy, keď telo psíka je už dostatočne vyvinuté a prestáva rásť. U fenky je to v čase 2 - 3 hárania. V čase 2. hárania sa fenka môže pripustiť bez obáv, že by jej gravidita ublížila. Malé plemená dospievajú skôr ako veľké, pri veľkých plemenách sa odporúča pripúšťať najskôr na tretie háranie.
Jorkšír je kompaktne stavaný pes vysoký 20 až 24 cm, s ideálnou hmotnosťou 1,8 - 2,8 kg, pričom štandard povoľuje hmotnosť do 3,2 kg. Telo má mať pevné a krátke, pričom pri chôdzi musí ostať chrbtová línia rovná. Predné a zadné končatiny sú rovné a pevné, správne zauhlené. Psy so správnym pigmentovaním majú čierne pazúriky. Vzpriamene nesený chvost býva dnes už s ustupujúcou tendenciou kupírovaný.
Jorkšír má pomerne malú a plochú hlavu s nie príliš výrazným čelom. Stredne veľké, tmavé a lesklé oči majú mať živý a inteligentný výraz. Očné viečka musia byť tmavo pigmentované. Pomerne malé uši v tvare V stoja vztýčene, pričom majú proporčne zodpovedať veľkosti psa.
Najdôležitejším znakom jorkšírskeho teriéra je jeho srsť. Má byť dlhá až po zem, pričom u mladých jedincov sa toleruje srsť strednej dĺžky. Mala by byť lesklá, rovná a hodvábna, nesmie byť vlnitá. Je sfarbená do oceľovomodrej, na hrudi, hlave a končatinách je pálená do svetlozlatej. Šteniatka jorkšíra sa rodia vždy čierne, pálenie sa objavuje až neskôr.

Charakter a správanie
Je to živý, inteligentný, sebavedomý a temperamentný pes. Dominantným znakom charakteru jorkšíra je jeho bdelosť, neohrozenosť a ostrosť. Zvyčajne nemá rád dotyky cudzích a v prípade nutnosti sa nebojí použiť zuby. Vďaka týmto vlastnostiam patrí medzi bdelých strážcov. Rád stráži svoj dom a nebojí sa ani iných psov a ani votrelcov.
Pre jorkšíra je typická jeho zvedavosť, energia a inteligencia. Veľa času trávi v kluse, pretože všade musí byť a o všetkom musí vedieť. Je to milovník komfortu, teplého náručia svojich milovaných a mäkkých vankúšov. Jorkšír miluje zábavu a aktivity. Včasná socializácia je pre jorkšíra nevyhnutná a netreba ju zanedbávať. Bolo by to zbytočne na škodu, pretože tento drobček dokáže byť veľmi panovačný a ostrý či už na iné psy alebo ľudí. Dôležité je ho pripraviť na vzťah s deťmi, a tak isto pripraviť deti na vzťah s ním.
Napriek tomu, že v súčasnosti je chovaný ako spoločenský pes, vlastnosti predchodcov nestratil vplyvom ľudských činností a môže sa využívať aj na kynologické výcviky (aportovanie, obratnosť, agility).
Malý yorkšírsky teriér s dlhou, jemnou srsťou a roztomilým vzhľadom je taký malý čertík. Na prvý pohľad vyzerá malý yorkšírsky teriér s charakteristickou srsťou sladko: Tento britský teriér je ale všetko možné, len nie roztomilý pes na maznanie! Za jeho roztomilým vzhľadom sa skrýva srdce bojovníka. Statočný, sebavedomý a vášnivý pes sa nebojí ani konfrontácie s veľkými psami. Keď sa malý yorkšír stretne s inými psami, zvyčajne sa považuje za väčšieho, akým v skutočnosti je a má často sklony preceňovať sám seba. S drzosťou sa postaví do cesty aj dogám alebo vlčiakom a štekajúc im ukazuje, kto je na tomto území pánom. Ako sa na naozajstného teriéra sluší, bráni svoj dom a svoju rodinu do roztrhania tela - aj keď niekedy naozaj riskuje. Každý, kto chce chovať yorkšírskeho teriéra ako rodinného psa, by mal včas mierniť prehnanú dominanciu malého psa. Inteligentný a svetlý yorkšírsky teriér je našťastie veľmi zvedavý a učenlivý. Zaujímavé cvičenia poslušnosti a vzrušujúci tréning vykonáva obvykle s nadšením. A aj keď občas tajne sníva o tom, že sa ujme vedenia, je ochotný sa podriadiť zvrchovanému a dôslednému pánovi. Ten, kto bude brať yorkšíra vážne ako “skutočného psa” a poskytne mu zodpovedajúcu výchovu, sa dočká lojálneho spoločníka s dobrými nervami, ktorý bude celej rodine verne stáť po boku v dobrom aj zlom.

Párenie a gravidita
Párenie (pohlavný akt, nakrývanie/krytie) je zložitý reflexný dej, ktorý tvorí celý rad podmienených a nepodmienených reflexov. Pri párení dochádza k zasunutiu stoporeného údu psa do pošvy suky. Na záver pohlavného aktu je semeno ejakulované do pošvy suky.
Vlastné párenie delíme na tri fázy:
- Predohra: Slúži na zoznámenie sa zvierat (pokiaľ nežijú v spoločnej domácnosti). Psy pobehujú, hrajú sa, pes suku olizuje na ušiach a pošve, naskakuje na ňu, suka psa očucháva v oblasti predkožky a hravo psovi uniká pri jeho pokusoch prejsť do ďalšej fázy párenia.
- Akt párenia: Začína plynulým prechodom z predošlej fázy. Suka pripravená prijať psa, rozkročí zadné nohy, ohne chvost na bok. Za priaznivých podmienok (pes ani suka nie sú „začiatočníci“, nerušia ich vonkajšie vplyvy), dochádza k zasunutiu vzpriameného penisu do pošvy. Táto fáza trvá len niekoľko sekúnd a plynule prechádza do fázy spojenia (zviazania).
- Zviazanie (spojenie): Je fáza, pri ktorej dochádza k enormnému zväčšeniu tzv. topoľivých teliesok a žaluďa penisu, čo zabezpečí prechod dávky semena do pošvy a následne maternice suky. Ejakulácia semena prebieha u psa po kvapkách v sekundových až trojsekundových intervaloch počas celého priebehu fázy zviazania. Pes zostáva so sukou buď v polohe, keď sa opiera bruchom o jej chrbát a predné nohy sa jemne (podľa výšky psa a suky) dotýkajú zeme, alebo sa otočí suke chrbtom a počas zviazania psi stoja opretí zadnou časťou tela o seba. Pri týchto polohách dochádza k naťahovaniu pošvy a maternice, čím vzniká v maternici podtlak, ktorý zabezpečí prechod spermií cez krčok maternice do jej vnútra. Zviazanie trvá rôzne dlho, zvyčajne od 10 do 30 minút, niekedy aj dlhšie.
Breznosť suky trvá priemerne 63 dní. Priebeh gravidity je veľmi individuálny. Niektoré suky na začiatku brezivosti menia svoje chovanie - sú maznavejšie, viac jedia. U iných sa zasa prejavuje nechutenstvo. V polovici brezivosti sa dajú plody nahmatať v brušnej dutine, toto vyšetrenie by však mal robiť len skúsený chovateľ alebo veterinárny lekár. Zvykom je previesť vyšetrenie ultrazvukom pre potvrdenie, prípadne vylúčenie brezivosti, keďže u niektorých súk sa po nakrytí môže objaviť takzvaná falošná gravidita. V druhej polovici brezivosti je možné cítiť pohyby plodov, suke sa zväčšuje brucho najmä v oblasti slabín. Niekoľko dní pred pôrodom dochádza k zväčšeniu mliečnych žliaz a k zdureniu pošvy. Suky zvyknú obmedziť pohybovú aktivitu, prijímajú menej potravy a v pripravenej pôrodnej bedni si vyhrabávajú brloh.
The happiness of grooming an adorable puppy yorkshire terrier!✂️❤️🐶
Vývoj šteniat po narodení
Šteniatka sa rodia slepé a hluché, nemajú ani vyvinutý čuch. Majú dobre vyvinutý sací reflex. Dokážu sa presúvať na kratšiu vzdialenosť lezením, nevedia sa však postaviť. 12. deň po narodení otvárajú šteniatka oči, zatiaľ však dobre nevidia. Dvoj- až trojtýždňové šteniatka začínajú chodiť, sú schopné samostatne sa vyprázdňovať, čo dovtedy zabezpečuje matka stimuláciou pohlavného orgánu a konečníka lízaním. V približne 20. dni života začínajú šteniatka reagovať na zvukové a čuchové podnety. V období medzi tretím a dvanástym týždňom sa šteniatkam zdokonaľujú zmysly a začínajú byť sociálne aktívne. V piatom týždni sa dokážu naháňať, hrýzť a prenášajú v tlame predmety. Toto obdobie je veľmi dôležité z hľadiska navykania šteniat na rôzne živočíšne druhy, čo je nevyhnutné pre bezkonfliktné spolunažívanie šteňaťa najmä s človekom. Medzi šiestym a ôsmym týždňom je vhodné obdobie na odchod šteniat k novým majiteľom, kde postupne spoznáva hierarchiu „svorky“ a dostáva výchovné lekcie. Tretí až šiesty mesiac života šteniat je dôležitý pre socializáciu, výchovu a výcvik, keďže v tomto období sa šteňa zaraďuje do života vo svojej svorke a je ochotné a schopné rýchlo sa učiť. Medzi šiestym mesiacom a rokom života šteňaťa prichádza psia puberta, ktorá pre chovateľov - začiatočníkov predstavuje jedno z najťažšie zvládnuteľných období, keďže sa pes snaží v hierarchii prepracovať vyššie. Od jedného roka je pes telesne vyvinutý a postupne sa začína upokojovať a duševne dozrievať.
