Slovenský čuvač, známy aj ako tatranský čuvač, je pôvodné slovenské plemeno psa s dlhou históriou a jedinečnými vlastnosťami. Tento biely horský pastiersky pes bol po stáročia verným spoločníkom valachov a strážcom stád v drsných podmienkach slovenských hôr.
🐶 Slovenský čuvač je správnou voľbou pre aktívnych ľudí, žijúci v dome na vidieku. Snáď najznámejšie slovenský plemeno, ktorého názov a vzhľad sa vybaví asi každému. Mnohí si ešte pamätajú bieleho psa, sprevádzajúceho baču pri rozsvecovaní a zhasínaní hviezdičiek voznelke slovenského večerníčku. Spojenie bača, ovce, salaš a biely ovčiarsky pes fungovalo po stáročia a bolo častým obrazom slovenských hôr.
Dnes je slovenský čuvač nielen ovčiarskym psom a strážcom, ale stále častejšie aj spoločníkom. Je správnou voľbou pre aktívnych ľudí, žijúci v dome na vidieku, ale do mesta sa príliš nehodia a odchov v byte sa neodporúča.
História plemena
Biela farba srsti u pastierskych psov bola praktická, pretože pes bol aj na väčšie vzdialenosti dobre viditeľný a nehrozilo, že by si ho pastier pomýlil s vlkom a omylom ho zastrelil.
Slovenský čuvač vznikol v horských oblastiach Slovenska a pretože sa veľakrát išlo o značne odľahlé miesta, bol tu chovaný v podstate čistokrvne. Vďaka turistom a návštevníkom hôr, ktorí ho pri svojich cestách stretávali a niekedy si sebou domov odniesli šteňa psa, sa dostal do údolia a postupne sa rozšíril nielen po celom Slovensku, ale bol vo veľkej miere vyváža aj do zahraničia, predovšetkým do Nemecka a do Poľska.
Paradoxne vďaka masívnemu vývozu slovenských čuvačov na Slovensku takmer zanikol. Vďaka prof. Dr. Antonínovi Hroznému a jeho nemalej snahe o zachovanie rasy sa s čuvačom môžeme stretávať aj dnes.
K oficiálnemu uznaniu plemena s názvom Tatranský čuvač došlo v roku 1965, k veľkej nevôľi maďarských chovateľov, ktorí protestovali s tvrdením, že ide iba o varietu maďarského plemena kuvasz a snažili sa o spojenie oboch plemien. V roku 1969 bolo po preskúmaní oboch štandardov rozhodnuté, že ide o dve samostatné plemená, ktoré budú naďalej chované samostatne.
Aby sa zabránilo zmätkom so zámenou mien plemien Maďarský kuvasz a Poľský Podhalanský ovčiak a Tatranský čuvač, pri prekladaní textov do francúzštiny, bol zmenený názov plemena z Tatranského na Slovenský čuvač.
Správanie a temperament
Slovenský čuvač je svorkovým psom a so svojou rodinou si vytvára takú vlastnú svorku. Je ochotný prijať svoju úlohu vo svorke a rešpektuje nastavenú hierarchiu.
Má veľmi teritoriálne správanie a dôsledne stráži a bráni svoje územie a svoju rodinu. Ku svojej rodine si vytvára úzky citový vzťah a zle si zvyká na zmenu majiteľa.
Slovenský čuvač by mal mať od malička dôslednú výchovu a dostatok pozornosti, aby sa nestal príliš samostatným. Výchova musí byť dôsledná, pretože slovenský čuvač má vlastný rozum a nebude slepo počúvať. Nemožno ho cvičiť drilom ako nemeckého ovčiaka, pretože v neustálom opakovaní povelov nevidí zmysel a nebude ich vykonávať. To však neznamená, že by nešiel vychovať alebo, že by svojho pána nepočúval.
Slovenský čuvač má rád ľudí a je skvelým spoločníkom pre deti. K cudzím ľuďom je prirodzene ostražitý, ale nie agresívny a ak je majiteľ v pokoji, tak i psa novo prichádzajúcich akceptuje.
Voči iným psom býva viac vyhranený a hlavne psy sú voči iným psom dominantné. Odchov vo svorke je veľmi problematický až nemožný.
Vzhľad
Slovenský čuvač má typický vzhľad horského psa. Mohutné telo je pevne stavané a pokryté hustou srsťou.
Podlhovastá hlava s širokým temenom má mierne vyznačený stop. Tmavo hnedé oči oválneho tvaru, sú lemované čiernymi očnými viečkami. Vysoko nasadené uši bývajú nesené zvesené a priliehajú k hlave.
Mohutný krk prechádza v stredne dlhý trup. Psy majú krk zdobený krásnu, hustú hrivou. Hrudník je široký a dostatočne hlboký, s dobre klenutými rebrami. Silné končatiny majú dobre vyvinuté svaly a sú zakončené mohutnými labami s veľkými vankúšikmi.
Nízko nasadený chvost býva v pokoji spustený a pri pohybe je nesený v oblúku nad bedrovej líniu.
Slovenský čuvač má bielu 5-15 cm dlhú kryciu srsť, ktorá je doplnená hustou, kratšou podsadou. Plemeno má výšku v kohútiku 59-70 cm a v dospelosti dosahuje váhy 31-44 kg.
Starostlivosť a životné podmienky
Slovenský čuvač môže žiť vonku a vyslovene si užíva pobyt v chladnejšom počasí. Rozhodne je vhodnejšie ho chovať vonku ako v byte, ale to neznamená, že ho môžete odložiť na celý deň na záhradu.
Slovenský čuvač potrebuje pravidelný kontakt so svojimi ľuďmi, ktoré vníma ako svoju svorku. Najlepším domovom je pre neho farma alebo dedinské hospodárstva, kde si môže užívať spoločnosti ľudí, detí a zvierat.
Je vhodným psom pre aktívnych majiteľov, ktorí ho budú brať so sebou na výlety a spoločne s ním zdieľať svoj život. Slovenský čuvač je výborným spoločníkom na turistiku. V horách je ako doma a navyše skvele znáša chlad a zimu, takže ani náhla zmena počasia ho nezaskočí. Vynikať bude v psej disciplíne zvanej Dog-trekking.
Starostlivosť o srsť slovenského čuvača je ľahšia ako sa zdá. Mimo obdobia pĺznutia, kedy je nutné každodenné kefovanie, postačí počas roka česať psa raz za týždeň. Kúpanie nie je nutné a vykonáva sa len v prípade potreby.
Rovnako ako u iných plemien sa odporúča pravidelná ústna hygiena a v prípade potreby skrátenia prerastených pazúrikov.
Zdravie
Slovenský čuvač je prirodzene zdravý a otužilý pes, ktorý nie je vo väčšej miere náchylný k chorobám. Avšak aj u neho môže v priebehu života dôjsť k výskytu niektorej z psích chorôb.
Môže sa vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu, torzia žalúdka, leptospiróza, alergie alebo ochorenia očí.
Kŕmenie
Z hľadiska kŕmenia je slovenský čuvač nenáročný. Má priemernú spotrebu krmiva, zodpovedajúcu psom tejto veľkosti. Odporúča sa kvalitné suché krmivo, rozdelené do dvoch denných jedál.
Pre zabránenie život ohrozujúcej torzii žalúdka nekŕmte slovenského čuvača ani tesne pred prechádzkou. Odporúča sa prirodzené kŕmenie s veľkým podielom kvalitného mäsa a malým podielom obilnín.
| Zdravotný problém | Popis |
|---|---|
| Dysplázia bedrového kĺbu (HD) | Častá u veľkých plemien, dôležitá je kontrola chovných jedincov. |
| Torzia žalúdka | Nebezpečný stav, preto je potrebné kŕmiť v menších dávkach a nechať psa odpočívať po jedle. |
| Leptospiróza | Infekčné ochorenie, prevenciou sú očkovania. |
| Alergie | Môžu sa prejavovať kožnými problémami alebo zažívacími ťažkosťami. |
| Ochorenia očí | Je dôležité sledovať stav očí a v prípade potreby konzultovať s veterinárom. |
Slovenský čuvač sa považuje za osobitne pôvodné psie plemeno z hornatých regiónov Slovenska. Jeho korene možno dosledovať až do 17. storočia.
Čuvač patrí medzi veľké plemená, tie často trpia na dyspláziu. RTG bedrových kĺbov je možné urobiť najskôr vo veku 12 mesiacov.
Pre získanie statusu CHOVNÝ/CHOVNÁ musí slovenský čuvač na Slovensku spĺňať kritériá ako napríklad úspešné absolvovanie zvodu mladých, RTG vyšetrenie bedrových kĺbov s hodnotením A až B, a absolvovanie pracovných skúšok alebo výstavy.
Chovateľský a zápisný poriadok SPZ je základnou normou pre chov plemien psov začlenených do SPZ. Chov jednotlivých plemien riadia chovateľské kluby, ktoré určujú aj podmienky chovnosti príslušných plemien.
Šteniatka musia byť pri odbere najmenej 49 dní staré, musia byť označené mikročipom a odčervené. Čipovanie šteniat zapísaných v SPKP je povinné.
Názov chovateľskej stanice je trvalou a neoddeliteľnou súčasťou mena psa a je z neho zrejmý chov, z ktorého pes pochádza. Preukazy o pôvode pre narodené šteňatá sa môžu vyhotoviť len chovateľom, ktorí majú chránený názov chovateľskej stanice.