Súčasný vývoj poľovníctva, hlavne vývoj a štruktúra poľovných revírov, zastúpenie jednotlivých druhov poľovnej zveri, výrazne ovplyvňuje aj nároky na poľovne upotrebiteľných psov a ich využitie. Platná legislatíva so sebou prináša zvýšené nároky na odbornosť a profesionálny prístup, ktorý do istej miery ovplyvňuje aj populačné zmeny v radoch poľovníkov a ich odlišné nároky na poľovného psa. V revíroch s raticovou zverou v súčasnosti prevláda snaha chovať menšie plemená psov vzhľadom na znížené nároky na výživu, starostlivosť, umiestnenie a prepravu.
Našim chovateľským zámerom je vytvoriť nové plemeno psa zodpovedajúce a čo najviac sa približujúce požiadavkám výkonu práva poľovníctva v súčasnej dobe. Uvedeným požiadavkám sa podľa nášho názoru najviac približuje nízkonohé plemeno duriča strednej až malej veľkosti v type slovenského kopova. Ide o plemeno nenáročné na priestor a výživu (vhodný aj pre poľovníkov bývajúcich v meste, minimálne nároky na prepravu autom), pomerne ľahko prenášateľné s ohľadom na veľkosť (transport na posed), odolné, bez významnejších zdravotných problémov (najmä dedičné ochorenia).
Vzhľadom na predpokladané uplatnenie v praxi je vhodný na prácu duriča a farbiara a môže vykonávať všetky skúšky poľovnej upotrebiteľnosti pre tieto plemená. Vzorom pre exteriér tohto plemena sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí. Šľachtitelia slovenského kopova sa rozhodli z tejto palety duričov rôzneho typu a sfarbenia vyšľachtiť plemeno stredného až menšieho rámca čierneho sfarbenia s pálením. Na fotografiách z 19. storočia sa však vyskytujú aj duriče iného sfarbenia s bielymi odznakmi, ktoré sa podľa existujúcich záznamov vyskytovali medzi jedincami aj pre výberoch slovenských kopovov do plemenitby z domácej populácie v minulom storočí.
Historický kontext a charakteristika Tatranského duriča
Všetko smeruje k praktickému uplatneniu novej formy národného nízkonohého plemena duriča, ktorá zachováva žiaduce povahové črty slovenského kopova a obohacuje ich o vlastnosti umožňujúce výraznejšie využitie pri dohľadávkach postrieľanej zveri. Jedným z podstatných rozdielov práce tohto duriča je menší akčný rádius pri durení, čo je často príčinou straty a zabehnutia kopova; ide o pomalšie, no vytrvalé, systematické a hlasité durenie a zároveň pomalšie rozvážnejšie a vytrvalé sledovanie stopy poranenej zveri. Východzím plemenom pri vytvorení novej formy je slovenský kopov, najmä jedince menšieho rámca, ktoré nespĺňajú štandard z hľadiska telesného rámca aj sfarbenia.
Na dosiahnutie požadovaných exteriérových a pracovných vlastností boli použité i ďalšie poľovné plemená psov; použité sú iba plemená posilňujúce jeho vlastnosti duriča a psa na dohľadávanie raticovej zveri. Jedince týchto plemien, ako aj ich medziplemenné krížence, sú do chovu vyberané na základe prísnych kritérií, zohľadňujúcich povahové a exteriérové charakteristiky plemena Tatranský durič. Podiel genetických informácií slovenského kopova v cielenom plemene by mal prevažovať. Zámerom chovateľskej práce je vytvorenie nového plemena, vytvoreného na základe slovenského kopova obohateného krížením s niekoľkými plemenami, ktoré zvýraznili hlavne jeho vlastnosti na dohľadávanie zveri, s ustálenou genetickou výbavou.
Celkový vzhľad Tatranského duriča je nižší, ľahšej stavby tela, s obdĺžnikovým rámcom a pevnou kostrou. Dôležité miery: plemeno dosahuje výšku v kohútiku do 42 cm; pomer výšky k dĺžke tela je približne 1:1,25 až 1:1,35. Hlava je mierne dlhšia než širšia; stop je zreteľný a papuľa má približne rovnakú dĺžku ako lebka. Uši sú stredne dlhé, priliehajú k hlave. Oči sú mandľového tvaru a tmavohnedé. Chvost je buď rovný alebo kosákovitý, nesený v rovine chrbta. Srsť je tvrdá a priliehavá, farba čierna s pálením alebo jednofarebná červená; prímes čiernych chlpov je tolerovaná.).
Starostlivosť, výživa a zdravotná starostlivosť
Starostlivosť o Tatranského duriča je ľahšia v porovnaní s väčšími poľovnými plemenami. Srsť je tvrdá a priliehavá, vyžaduje pravidelné čistenie a občasné prečesávanie; pri čiernej s pálením je potrebné udržiavať jasný kontrast farieb na hlave, hrudi a končatinách. Krátkosrstý typ potrebuje menej údržby než drôtosrstý typ, ktorý vyžaduje pravidelné vyčesávanie a občasné trimovanie. Dôležitá je tiež pravidelná hygiena uší a očí, hygienu zubov a krátke pazúry.
Strava by mala byť kvalitná a vyvážená, s dostatkom bielkovín a primeraným množstvom tukov. Porcie prispôsobte aktivite, veku a hmotnosti psa, aby ste predišli nadváhe a súvisiacim problémom s kĺbmi. Do stravy je vhodné zaradiť doplnky výživy na podporu celkového zdravia, vitality a ochrany kĺbov.
V prípade dedičných ochorení treba monitorovať riziká ako dysplázia bedrových kĺbov a progresívna retinálna atrofia (PRA). Pravidelné veterinárne prehliadky, očkovania a preventívne opatrenia pomáhajú udržať plemeno v dobrej kondícii a minimalizovať zdravotné problémy.
Výchova a výcvik
Výcvik by mal začať už od šteniatka a mal by klásť dôraz na pozitívne posilňovanie, pochvalu a odmeny, pretože durič má nezávislú povahu a citlivosť na hrubé zaobchádzanie môže poškodiť jeho motiváciu a výkon. Socializácia je nevyhnutná na to, aby sa predišlo problémom so správaním voči iným psom a zvieratám. Pes by mal zvládnuť základné povely a udržať vytrvalosť a systematický prístup pri dohľadávaní zveri. Pri práci je dôležité využiť jeho prirodzenú chuť na stopu, hlasitosť na stope a odvahu, pričom zameranie na dohľadávanie postrieľanej zveri je kľúčové.
Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti sú vhodným spôsobom, ako overiť pripravenosť psa na výkon v teréne. Vzorom exteriéru sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí; jedinci menšieho rámca sú využité ako základ pre vznik nového nízkonohého duriča, ktorý má lepšiu uplatniteľnosť v menších revíroch a mestskom prostredí.
Vzor a pôvod plemena
Na dosiahnutie uvedených výsledkov bolo využitých niekoľko plemien, ktoré posilnili vlastnosti duriča a psa na dohľadávanie zveri. Podiel genetických informácií zo slovenského kopova by mal prevažovať. Pôvod Tatranského duriča siaha k dlhoročnému chovu duričov v horských regiónoch Slovenska; z týchto psov bola vybraný durič strednej veľkosti a po dlhom procese šľachtenia bol uznaný ako Slovenský kopov, z ktorého sa vyvinul chovaný smerom k menšiem rámovým variantom, ktoré sa stali základom pre nový nízkonohý durič. Napriek dlhoročnému šľachteniu sa vo vrhoch slovenského kopova objavujú jedince menšieho rámca, ktoré následne poslúžili ako základ pre vznik Tatranského duriča.
Dôležité poznámky pre chovateľov
- Chov plemena vyžaduje zodpovedný prístup a dodržiavanie národných aj medzinárodných pravidiel registrovania.
- Pri výbere jedincov do chovu sa kladie dôraz na povahové a exteriérové kritériá a na to, aby podiel genetických informácií zo slovenského kopova prevažoval.
- Odbornosť a profesionalita v legislatívnom rámci sú kľúčové pre úspešné úsilie o uznanie plemena v národnom alebo medzinárodnom kontexte.
Praktické tabuľky a poznámky
| Parametr | Hodnota | Poznámka |
|---|---|---|
| Výška v kohútiku | do 42 cm | Nížkonohé plemeno |
| Váha | pod 15-18 kg | Závisí od plemennej línie |
| Typ srsti | Čierna s pálením, alebo červená | Podľa variantu |
| Hmotnosť exteriéru | Obdĺžnikového rámca | Spravidla ľahšia stavba |
| Činnosť | Durič a dohľadávanie zveri | Prirodzené schopnosti |
Celkový zámer chovateľskej práce je vytvoriť nové plemeno, ktoré umožní čo najširšie a všestranné praktické využitie pri spôsobe poľovania v našich podmienkach a získa si svoje miesto medzi nespočetným množstvom doteraz medzinárodne uznaných plemien psov. Upozornenie: Tento obsah má čisto informačný charakter. Všetky naše články a informácie berte ako priateľského sprievodcu v psíčkarskom svete. Robíme maximum pre to, aby boli informácie presné a zrozumiteľné, no nie sme odborná kynologická encyklopédia. Môže sa teda stať, že niektoré detaily daného plemena vidia skúsení chovatelia trochu inak.