Lymfóm u psov: Príčiny, diagnostika a liečba zväčšených lymfatických uzlín

Lymfóm, známy aj ako malígny lymfóm alebo lymfosarkóm, je jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich malígnych nádorových ochorení u domácich zvierat, najmä u psov. Predstavuje nekontrolovanú proliferáciu nádorových lymfocytov v lymfatických uzlinách, tkanivách a orgánoch. U psov sa vyskytuje v 7 až 24 % prípadov a môže mať sporadický, dedičný alebo vírusový pôvod. Najčastejšie postihuje staršie psy vo veku 6-9 rokov. Medzi plemená s vyšším rizikom patria Boxer, Mastif, Bernardín, Škótsky teriér a Nemecký ovčiak.

Lymfatické uzliny sú kľúčovou súčasťou imunitného systému psa. Nachádzajú sa po celom tele a ich hlavnou funkciou je filtrácia lymfy a zachytávanie patogénov, ako sú baktérie a vírusy, ako aj cudzích látok počas infekčných ochorení a poranení. V prípade zápalu alebo inej imunitnej reakcie sa lymfatická uzlina môže zväčšiť, čo je bežný jav a nemusí vždy znamenať vážny problém. Zväčšené lymfatické uzliny môžu byť hmatateľné napríklad pri stomatologických problémoch, po vakcinácii alebo počas prezubovania šteniat.

Lymfóm sa môže klasifikovať na základe rôznych kritérií. Anatomická klasifikácia rozlišuje multicentrický lymfóm (postihnutie všetkých lymfatických uzlín s možným šírením na ďalšie orgány), alimentárny (postihnutie tráviaceho aparátu), mediastinálny/týmusový, kožný (s dvoma formami: epiteliotropný a ne-epiteliotropný) a tzv. rôznorodý lymfóm, ktorý môže postihnúť obličky, oči, srdce či nervový systém. Leukemický lymfóm navyše postihuje aj kostnú dreň a nádorové bunky sa objavujú v krvi. Ďalšia klasifikácia je založená na bunkovej morfológii: malobunkový s pomalým rastom a slabou odozvou na liečbu, a veľkobunkový s rýchlym rastom a lepšou odozvou na chemoterapiu.

Diagnostika lymfómu

Diagnostika lymfómu zahŕňa viacero metód. Ultrasonografické vyšetrenie intaktných lymfatických uzlín je zložité kvôli ich malej veľkosti. Pri zväčšených lymfatických uzlinách však ultrazvuk dokáže poskytnúť cenné informácie o ich tvare, veľkosti, echogenite, textúre a prítomnosti hilu. Lymfóm sa často prejavuje ako uzly guľatého tvaru s výraznou hypoechogenitou a homogénnou alebo heterogénnou štruktúrou. V štúdii autorov Nyman a Kristensen (2005) sa tento obraz vyskytoval v 73 % prípadov lymfómu u psov. Ultrasonografické vyšetrenie je vo väčšine prípadov schopné rozlíšiť benígny a malígny proces v lymfatických uzlinách s vysokou presnosťou.

Kľúčovou metódou na potvrdenie diagnózy je aspiračná tenkoihlová biopsia (FNA) a následné cytologické vyšetrenie. Toto vyšetrenie odhalí prítomnosť rakovinotvorných buniek a ich typ. V prípade potreby presnejšej diagnostiky sa vykonáva histologické vyšetrenie odobratého tkaniva, ktoré umožňuje stanoviť stupeň onkológie (GRADE) a odhadnúť prognózu.

V rámci klinického prípadu bola 8-ročná suka plemena Boxer s podozrením na lymfosarkóm vyšetrená pomocou ultrazvuku. Na ultrasonograme mali povrchové lymfatické uzliny približne okrúhly tvar s výraznou hypoechogenitou a homogénnou štruktúrou, čo je obraz typický pre lymfosarkóm v 73 % prípadov. Cytologické vyšetrenie vzorky získanej pomocou FNA potvrdilo lymfosarkóm.

ultrazvukový obraz zväčšenej lymfatickej uzliny u psa

Príznaky a liečba

Príznaky lymfómu môžu byť nešpecifické a zahŕňajú zväčšenie povrchových lymfatických uzlín, ktoré sú často tuhé a nebolestivé. Môžu sa objaviť aj ďalšie symptómy ako nechutenstvo, apatia, strata hmotnosti, horúčka alebo zmeny v krvnom obraze. V prípade podozrenia na lymfóm je nevyhnutné vyhľadať veterinárneho lekára na presné určenie diagnózy.

Liečba lymfómu u psov zvyčajne zahŕňa chemoterapiu, ktorá sa vykonáva na špecializovaných pracoviskách. Aj keď prognóza malígneho lymfómu býva zlá, úspešná chemoterapia môže predĺžiť život psa o 2 až 3 roky. V prípade, že sa majitelia rozhodnú neliečiť, prognóza je niekoľko týždňov až mesiacov. Alternatívou môže byť konzervatívna terapia s použitím steroidných liekov (kortikoidov) na tlmenie príznakov.

Chemoterapia u psov je vo všeobecnosti lepšie tolerovaná ako u ľudí, hoci sa môžu vyskytnúť vedľajšie účinky ako nechutenstvo a zvracanie, ktoré sa dajú liečiť. Zvieratá počas liečby zvyčajne nestrácajú srsť, ale môže dôjsť k zníženiu jej kvality. Lieky používané pri chemoterapii môžu byť toxické, preto je dôležité dodržiavať bezpečnostné opatrenia pri manipulácii s liekmi a exkrementmi liečeného psa.

Hormonálne tabletky a hormonálna nerovnováha môžu ovplyvniť rôzne telesné funkcie u psov. Medzi bežné hormonálne ochorenia patrí diabetes mellitus (cukrovka), Cushingov syndróm a problémy so štítnou žľazou. Tieto ochorenia môžu spôsobovať rôzne príznaky vrátane zvýšeného smädu, zmenenej chuti do jedla, kožných problémov a zmien v správaní. Diagnostika a liečba týchto ochorení vyžaduje veterinárnu starostlivosť a často celoživotné podávanie liekov.

schéma hormonálneho systému psa

Vo väčšine prípadov je lymfóm vážnym ochorením s prognózou, ktorá si vyžaduje skorú diagnostiku a agresívnu liečbu. Včasná návšteva veterinára a dôsledné dodržiavanie liečebného plánu sú kľúčové pre zlepšenie kvality života a predĺženie doby prežitia psa.

tags: #pes #zdurene #uzliny #hormonalne #tabletky