Čínsky chocholatý pes: jedinečný naháč s dlhoročnou históriou

portalcenter.cl

Čínsky chocholatý pes je starodávne plemeno, ktorého pôvod siaha tisíce rokov dozadu. Tento malý, elegantný pes je známy nielen svojou jedinečnou vizážou - má hladké telo bez srsti, pričom na hlave, chvoste a labkách má dlhšie chlpy, čo mu dodáva charakteristický „chocholatý“ vzhľad. História čínskeho chocholatého psa je plná tajomstiev a legiend. Pochádza pravdepodobne z Číny, kde bol chovaný ako spoločník kráľovských rodín a bohatých vrstiev. Tieto psy mali význam aj v tradičnej čínskej medicíne, kde sa verilo, že majú liečivé vlastnosti.

Existujú dve hlavné teórie o jeho pôvode. Jedna tvrdí, že plemeno vzniklo v Ázii nezávisle v dôsledku genetickej mutácie. Druhá teória hovorí, že jeho vývoj ovplyvnili nahé psy z iných častí sveta, ktoré sa k nemu dostali obchodnou výmenou. Najstaršie záznamy o existencii čínskych chocholatých psov pochádzajú z obdobia dynastie Han, približne spred 1 200 rokov. Psy bez srsti boli považované za „svätyňových psov“, pretože ich vyššia telesná teplota údajne liečila neduhy a zmierňovala bolesti. Uctievanie týchto psov bolo rozšírené aj medzi budhistickými mníchmi, ktorí ich považovali za duchovných pomocníkov a „prorokov“.

Záznamy tiež ukazujú, že v 13. storočí sa čínsky chocholatý pes dostal z Číny do iných častí sveta najmä vďaka obchodníkom a námorníkom. Bol obľúbený na lodiach, kde sa využíval na lov potkanov. Na lodiach mal dvojakú úlohu - okrem lovu potkanov sa s ním obchodovalo v prístavoch. Za jeden z najstarších dôkazov o existencii nahých psov sa považuje spis Roberta Plota z roku 1686 pod názvom Přírodopis Staffordshiru, v ktorom autor popisuje tieto jedinečné psy. V Anglicku bol čínsky chocholatý pes prvýkrát vystavený v roku 1881 v meste Maidstone a v roku 1902 bola čierna fena menom Fatima zapísaná do anglickej plemennej knihy. V Amerike sa čínske chocholaté psy prvýkrát objavili v roku 1885 na Westminster výstave psov v New Yorku. Následne sa v roku 1926 toto plemeno objavilo v USA aj na výstave vo Philadelphii.

Infografika: Základné rozlíšenie medzi naháčom a labutienkou

Chov v Amerike bol výrazne ovplyvnený Deborah Woodovou. Táto ikonická postava v histórii čínskeho chocholatého psa v USA zohrala kľúčovú úlohu pri záchrane plemena. Deborah Woodová vlastnila chovateľskú stanicu Crest Haven. Od 30. rokov 20. storočia až do svojej smrti v roku 1968 viedla podrobnú plemennú knihu čínskych chocholatých psov, kde zaznamenávala rodokmene, chovné línie a kľúčové informácie o jednotlivých jedincoch. Moderný čínsky chocholatý pes si získal popularitu najmä v 20. storočí, vďaka svojej priateľskej a hravej povahe, ako aj svojmu exotickému vzhľadu. V 60. rokoch 20. storočia sa chov znovu oživil, keď Ruth Harissová doviezla „Číňanov“ z Ameriky do Anglicka. V USA sa v tom čase nachádzala aktívna základňa tohto plemena, v značnej miere ovplyvnená prácou vyššie menovanej Deborah Woodovej a jej chovateľskej stanice Crest Haven.

V roku 1969 bol v Anglicku založený prvý klub čínskeho chocholatého psa, ktorý pravdepodobne vychádzal z práce a úsilia Ruth Harissovej a ďalších chovateľov. Vďaka týmto importom a následnému chovu sa v Anglicku vytvorili stabilné línie, ktoré prispeli k rozvoju plemena a jeho uznaniu a vypracovaniu predbežného štandardu plemena. V roku 1986 Anglická kynologická organizácia (The Kennel Club) schválila štandard čínskeho chocholatého psa. Plemeno bolo následne uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) a zaradené do skupiny č. 9 (spoločenské a toy psy), sekcia 4 (naháči). Platný štandard bol aktualizovaný 13. V roku 2006 vznikol Slovenský klub chovateľov čínskych chocholatých psov a jeho prvou predsedníčkou sa stala pani Iveta Dudášová, majiteľka chovateľskej stanice FAMILY SONG`S.

Najstaršie záznamy a prvé výskyty naháčov v Európe sú späté aj s Mexikom a inými časťami sveta, no definitívne priznanie plemena nastalo až v druhej polovici 20. storočia. Zatiaľ čo v Amerike a v Británii sa plemeno rozvíjalo v prvom rade ako spoločenské zvieratá, v súčasnosti je známe aj svojim aktívnym využitím vo vôdzách a canisterapii. Čínsky chocholatý pes sa dnes vďaka svojmu vzhľadu a priateľskej povahe teší širokej popularite, a to nielen medzi alergikmi, ale aj medzi rodinami hľadajúcimi malého a oddaného spoločníka.

Mapa šírenia čínskeho chocholatého psa po svete

Charakteristika plemena

Čínsky chocholatý pes je malý pes. Dospelé exempláre dosahujú hmotnosť 3-5 kg a výšku 23-30 cm (sučky) a 28-33 cm (psy). Je to obratný a dobre stavaný pes. Z hľadiska stavby tela sa rozlišujú dva typy - „poník“ so silnými kosťami a „jeleň“ s jemnou kostrou. Pokiaľ ide o srsť, existujú dve odrody: dlhosrstý čínsky chocholatý pes a bezsrstý. Prvý sa volá Powder Puff (má podsadu a jemnú, dlhú srsť). Psy patriace k druhej odrode majú dlhú srsť iba na hlave, chvoste a končatinách. Zvyšok tela je bez srsti. Koža týchto zvierat je veľmi jemná a mení farbu počas celého roka - opaľuje sa rovnako ako ľudská pokožka. Srsť môže byť rôznych farieb. Oči by mali byť tmavé, najlepšie čierne. Končatiny - rovné a dlhé, vzpriamené a veľké uši, hoci čínsky chocholatý pes môže mať aj ovisnuté. Vysoko nosený chvost.

  1. Powder Puff: labutienka s podsadou a závojovou dlhou srsťou.
  2. Bezsrstý variant: hladké telo bez srsti s dlhšou srsťou len na hlave, chvoste a končatinách.

Čínsky chocholatý pes je veľmi spoločenský pes s veselou a pokojnou povahou. Rád trávi čas aktívne, vrátane aportovania a behu. Pri výbere hračiek by ste mali venovať pozornosť ich veľkosti, pretože veľké bude mať problém udržať zuboch. Tento pes je vynikajúcim spoločníkom pre rodiny s deťmi, ale uprednostňujú sa tie staršie, ktoré už dokážu rešpektovať potreby zvierat. Nie je agresívny bezdôvodne a má rád jemné zaobchádzanie. Je to trochu hlučný pes.

Zdravie, starostlivosť a úprava

Čínsky chocholatý pes žije asi 13-15 rokov. Zástupcovia tohto plemena sa zmáhajú najmä s vadami zubov a dermatologickými problémami. Ich pokožka je veľmi citlivá na UV žiarenie a často má infekcie. Hrozí im tiež úpal. Aj keď čínsky chocholatý nepĺzne, Powder Puff si vyžaduje každodenné vyčesávanie. Bezsrstá odroda vyžaduje pravidelné zvlhčovanie a čistenie pokožky. Ak zostanú dlho na slnku, musíte im pokryť pokožku krémami s UV filtrom. Chov sa riadi princípmi postupného iniciačného výcviku a starostlivosti o srsť a pokožku.

Infografika starostlivosti o srsť a kožu čínskeho chocholatého psa

Medzi odporúčanú starostlivosť patria pravidelné kúpele s jemným šampónom, depilácia a ošetrovanie pokožky, ochrana pred slnkom a zimou, pravidelná kontrola pazúrov a starostlivosť o zuby. U naháčov sa tiež odporúča ochrana pred UV žiarením a v zimných mesiacoch oblečenie. Dôležité je aj testovanie očných vád, ktoré u tohto plemena môžu nastať, napríklad posun šošovky v oku a zelený zákal.

Chov čínskych chocholatých psov v SR a vo svete zahŕňa výber rodičov, socializáciu šteniat a dôslednú výchovu. Tvrdí sa, že správny výber chovateľov a zodpovedný prístup minimalizujú riziko zdravotných problémov a nekvalitného chovu. Šteniatko sa obvykle nasťahuje vo veku 8 týždňov s očkovacím preukazom a odčervením. V prípade dospelého psa hovoríme o zapojení miestnych organizácií na ochranu zvierat a o potrebách adaptácie na nové prostredie.

Tipy na výber chovateľa a správnu starostlivosť

Vzhľad a variácie

Na prvý pohľad je jasné: variant „bezsrstý“ nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť o srsť! Riedka srsť prináša mnoho ďalších výhod: čínsky chocholatý pes v bezsrstej verzii bude len sotva cítiť po mokrom psovi a nepozvaní hostia sa len sotva usadia na jeho nahej koži. Z času na čas by ste mali čínskeho chocholatého psa okúpať a natrieť ho telovým mliekom, pretože toto plemeno má sklony k suchej koži. U labutienka je srsť s podsadou a dlhou hrivou pripomínajúcou závoj. Hlavná výhoda spočíva tiež v tom, že alergici častejšie lepšie tolerujú bezsrstú verziu, hoci úplná alergenita nie je zaručená.

Chov má dve exteriérové variety: „powder puff“ a „labutienka“. Pri medzitypoch vzniká niekedy ešte viac srsti, čo ovplyvňuje vzhľad a starostlivosť. Cieľom chovu je však čistý naháč s bohatým osrstením na hlave, nohách a chvoste. Uši sú u nahej verzie veľké a vztýčené, alebo u labutienky dlhé a voľne visiace. Chvost je dlhý a nosený hore alebo do strany, u naháča s bohatým strapcom na konci.

Porovnanie dvoch variant čínskeho chocholatého psa

Kde sa vzal a aký je jeho význam dnes

Pôvod plemena je predmetom diskusie. Hoci názov napovedá, že pochádza z Číny, údaje ukazujú aj súvislosti s mexickými a africkými naháčmi. V priebehu času sa naháči rozšírili do sveta cez námorníkov a obchodníkov a dnes sú rozšírení naprieč Európou a Amerikou. V Európe sú populárne nielen ako spoločníci, ale aj ako účastníci výstav a kuriozit v súťažiach o „najškaredšieho psa“.

Význam plemena dnes spočíva v jeho jedinečnom vzhľade a priateľskej povahe. Čínsky chocholatý pes je ideálnym spoločníkom do mesta a do rodín s deťmi, pričom trpezlivosť, socializácia a konzistentná výchova sú kľúčmi k úspešnému spolužitiu. Jeho existencia a popularita naberajú na sile aj vďaka aktivitám ako canisterapia či sprievodné psy v moderných domovoch.

Čínský chocholatý pes - labutěnka

Kľúčové poznámky pre majiteľov

  • Variant bez srsti vyžaduje pravidelnú starostlivosť o kožu a ochranu pred UV lúčmi.
  • Labutienka prináša výrastky srsti, ktoré je potrebné dbať na pravidelnú údržbu a depiláciu pre výstavné účely.
  • Pravdepodobná alergia u ľudí môže byť nižšia pri bezsrstom variante, no žiadne plemeno nie je úplne nealergické.
  • Správny výber chovateľa a včasná socializácia štandardne vedú k zdravým a vyrovnaným šteniatkam.
  • Pravidelné veterinárne prehliadky a testy očných vád sú dôležité pre dlhodobé zdravie.

tags: #pes #z #ciny #bez #ststi