Nepretržité štekanie psa môže byť zdrojom mnohých problémov, nielen pre majiteľov, ale aj pre ich okolie, vrátane susedov a rodinných príslušníkov. Hoci sa môže zdať, že niektoré plemená štekajú menej, nie je to pravidlom. Každý pes šteká z nejakého dôvodu a pochopenie tejto príčiny je kľúčom k vyriešeniu problému.
Pes je v podstate šelma, aj keď domestikovaná. Každý pes je potenciálne nebezpečný živý tvor s vlastnými náladami, pocitmi, osobnosťou a charakterom. Sú mu vlastné sympatie a antipatie ako k ostatným svojho druhu, tak aj k ľuďom. Preto je dôležité pochopiť jeho správanie a naučiť sa, ako s ním bezpečne komunikovať.
Možné príčiny nadmerného štekania
Existuje niekoľko hlavných dôvodov, prečo váš pes môže nadmerne štekať:
- Nuda a nedostatok stimulácie: Psy, ktoré nie sú dostatočne fyzicky alebo psychicky stimulované, sa nudia. Štekanie vtedy používajú na upútanie pozornosti svojich majiteľov a komunikáciu s nimi. Zabezpečenie dostatku aktivít, výcviku, hier a žuvacích hračiek môže tento problém zmierniť.
- Úzkosť, najmä separačná úzkosť: Jednou z najčastejších príčin nadmerného štekania je úzkosť. Separačná úzkosť sa prejavuje, keď pes zostáva sám a cíti sa vystrašený. V takom prípade je vhodné poradiť sa s profesionálnym trénerom psov.
- Teritoriálne správanie a stráženie: Psy sú prirodzene strážcovia. Štekajú, aby upozornili svojho majiteľa na prítomnosť "votrelca" na ich území, či už ide o poštára alebo kohokoľvek iného.
- Potreba hry a interakcie: Psy sa radi hrajú a táto potreba môže byť vyjadrená aj nadmerným štekaním.
Ako bezpečne komunikovať so psami
Pre rodičov detí a všetkých, ktorí sa stretávajú so psami, je dôležité dodržiavať určité pravidlá, aby sa predišlo nepríjemným situáciám a potenciálnym útokom.
- Rešpektujte majiteľa a psa: Nikdy sa nepýtajte majiteľa, či si môžete psa pohladkať. Majiteľ sa tiež nepýta, či si môže pohladkať vaše dieťa. Rovnako ako pre ľudí, aj pre psa môže byť nepríjemné, ak sa s ním chce maznať každý cudzí človek. Nikdy neposielajte svoje dieťa, aby pohladilo cudzieho psa bez povolenia. Nikdy nepredpokladajte, že malý pes je menej nebezpečný ako veľký.
- Buďte pokojní a nerobte prudké pohyby: Jačiace, pobehujúce deti alebo dospelí môžu psa vyviesť z miery a spôsobiť mu stres. Vysvetlite deťom, že takéto správanie môže vyvolať podráždenú reakciu psa.
- Správne hladkanie: Hlaďte psa len po chrbte. Vyhnite sa hladkaniu po hlave, ťahaniu za uši alebo chvost. Pred dotykom psa nechajte ho, aby vás očuchal, a ponúknite mu otvorenú dlaň. Ak vám ju oblizne, môžete ho pohladiť.
- Pozor na psy za plotom: Pes za plotom pracuje ako strážca. Neprestrkujte ruku cez plot, aj keď s dobrým úmyslom. Môže to byť vnímané ako útok na jeho územie.
- Nikdy nenechávajte deti so psom osamote: Nikdy neviete, ako dieťa zareaguje a ako na to pes zareaguje. Pes môže dieťaťu nechtiac ublížiť.
Čo signalizuje agresivitu psa?
Nie každý pes, ktorý šteká, aj hryzie. Avšak, niektoré signály môžu naznačovať potenciálnu agresivitu:
- Pes šteká a dvíha pri štekaní pysky, prípadne len vrčí.
- Chvost je nízko umiestnený a môže ním prudko pohybovať, alebo je v pravom uhle voči telu a bez pohybu.
- Pes sa nachádza v obrannom postoji - predné nohy sú položené takmer na zem a pes prenáša váhu na zadné nohy.
- Uši sú tesne pri hlave a smerujú dozadu.
Agresivita psa môže prameniť zo strachu, bolesti, zranenia, choroby, zlej socializácie alebo neistoty. Zanedbaná výchova a zlá socializácia sú častými príčinami neprimeranej agresivity.
Omyly o psej komunikácii
Existuje niekoľko rozšírených omylov týkajúcich sa správania psov:
- Pes, ktorý šteká, nehryzie! Omyl. Štekanie je jeden z komunikačných prejavov, ale neznamená to, že pes neuhryzne.
- Pes, ktorý vrtí chvostom, nehryzie! Omyl. Vrtenie chvosta má viacero významov a je potrebné všímať si aj polohu uší a celkový postoj psa.
- Pes útočia bez príčiny! Úplný omyl. Pes nikdy neútočí bez príčiny. Útok vždy vychádza zo strachu, bolesti, choroby, neistoty alebo zlej socializácie.
Ako odnaučiť psa štekať na ľudí
Ak váš pes šteká na ľudí, ktorí prechádzajú okolo, môže to byť spôsobené strachom, neistotou, agresivitou alebo jednoducho nedostatkom výchovy. Dôležité je zistiť príčinu a pracovať na jej odstránení.
- Buďte vodcom svorky: Určite, že sa na ľudí nešteká.
- Trénujte poslušnosť: Pravidelný výcvik poslušnosti je kľúčový.
- Privykajte psa na podnety: Postupne psa zoznamujte s tým, na čo šteká, aby pochopil, že nehrozí nebezpečenstvo.
- Učte povely: Naučte psa povely ako "ticho" alebo "nesmieš".
- Zabavte psa: Ponúknite mu hračku alebo pamlsok, aby ste odvrátili jeho pozornosť.
- Protištekacie obojky: V niektorých prípadoch môžu pomôcť ako výcviková pomôcka.
- Psí psychológ: V prípade vážnych problémov vyhľadajte pomoc odborníka.
Štekanie je prirodzeným vyjadrovaním psa. Môže štekať, keď sa bojí, má radosť, alebo chce ísť na prechádzku. Pochopenie týchto dôvodov a správne reakcie sú kľúčom k harmonickému spolužitiu.
How to stop your dog from barking forever!
Pes reaguje na kombináciu reálnych podnetov, ktoré môžu vyvolať neistotu, obranné správanie alebo zvýšenú ostražitosť. Ľudské telo pri strese a strachu uvoľňuje určité látky, ktoré pes môže vnímať. Nezvyčajné pachy, ako napríklad pach iného zvieraťa, silný parfum, cigaretový dym, zvyšky liekov alebo mastí, pach človeka po fyzickej námahe, môžu psa zneistiť. Vzhľad a silueta človeka, najmä s kapucňou, veľkými okuliarmi, klobúkom alebo rúškom, môžu psa zmiasť. Niektoré signály od človeka, ako dlhý, priamy a intenzívny pohľad, rýchle alebo trhavé pohyby, strnulý postoj, zakrádanie sa, môžu byť psom vyhodnotené ako potenciálne nebezpečné. Pes si tiež môže zapamätať typ postavy, chôdzu, tón hlasu, pach človeka, ktoré sa spájali s negatívnou skúsenosťou v minulosti.
Je dôležité si uvedomiť, že pes sa nerodí agresívny. Príčiny agresívneho správania nájdeme skôr v správaní majiteľa než v dedičnosti. Pes nie je zodpovedný za svoje správanie, ale je na majiteľovi, aby mu vysvetlil, čo sa od neho očakáva. Väčšina majiteľov psov sa nespráva zle zámerne, ale z neistoty, nevedomosti alebo nerozumejú zvieraciemu správaniu. Izolovaný chov, nedostatočná socializácia a výcvik, rovnako ako nevhodné správanie, sú hlavné dôvody agresie psov. Zlé skúsenosti v minulosti, traumatické zážitky alebo chronická bolesť môžu tiež vyvolať hnev alebo strach a tak aj agresiu. Vždy je nutné sledovať, kedy pes jedná agresívne a aké situácie ho k tomu vyvolávajú.
Keď pes ohrozuje okolie alebo dokonca hrozí pokusaním ľudí alebo zvierat, je potrebné jednať. Existuje mnoho odborníkov, ktorí Vám podporia, napríklad tréneri psov, psí psychológovia alebo terapeuti problémových psov. Využiť pomoc nie je zlyhanie, ale skôr ukazuje na Vašu odvahu a silu prevziať zodpovednosť za svojho psa. Správny výcvik môže nežiadúce správanie odstrániť a pes sa stane priateľským partnerom. Dôležité je jasne psovi ukázať, kto má hlavné slovo - nie krikom alebo násilím, ale sebaistotou, stálosťou a pozitívnou charizmou.