Československý vlčiak: Pes v tele vlka

Tento majestátny inteligentný pes očaril už nejedného chovateľa. Československý vlčiak je čoraz obľúbenejšie plemeno psov, ku ktorému sa Slovensko a z časti aj Česko hrdo hlási. Oficiálne ho radíme medzi slovenské národné plemená. Jedinečné vlastnosti tohto psa upevňuje jeho vlčia krv, ktorá mu putuje v žilách po svojom priamom predkovi - karpatskom vlkovi. Pohľad na toto prekrásne stvorenie vzbudzuje v mnohých z nás rešpekt, ktorý si patrične zaslúži, ale jeho oddanosť z neho zároveň robí skvelého spoločníka.

Plemeno československého vlčiaka vzniklo z pokusov o kríženie nemeckých ovčiakov s vlkmi. Československý vlčiak má teda bližšie k pôvodu všetkých psov než iné plemená psov. Vďaka svojmu vzhľadu a správaniu podobnému vlčiakovi rozhodne patrí do rúk skúseného chovateľa.

Vzhľad a stavba tela

Československý vlčiak má robustnú a zároveň elegantnú stavbu tela. Podobu vlka u československého vlčiaka je vidno v jeho stavbe tela, klinovitej hlave, ako aj v jeho sivej srsti, svetlej maske a dobre vyvinutom svalstve. Samce zvyčajne dosahujú výšku v kohútiku približne 65 cm. Na druhej strane, sučky zvyčajne nedorastú vyššie ako 60 cm. Pokiaľ ide o hmotnosť, samce vážia najmenej 26 kg a samice 20 kg.

Stredne veľký pes obdĺžnikového formátu, mocný a veľmi svalnatý. Hlava suchá veľkosťou úmerná telu, ňucháč mocný, nosný chrbát rovný. Uši stredne veľké, vysoko nasadené, zašpicatené, skrútené dopredu. Oči stredne veľké, mandľového tvaru. Chrbát rovný, zadok dlhý, mierne sa zvažujúci. Hrudník nie veľmi široký, brucho mierne vtiahnuté: Chvost vysoko nasadený, bohato osrstený, siaha prinajmenšom po priehlavkový kĺb. V pokoji ovísa dolu, pri vzrušení sa dvíha.

Československý vlčiak má typický znak, ktorý jasne odlišuje samcov od samíc a má ľahko klenuté čelo s len mierne výrazným stopom. Úzke, šikmo uložené oči, ktoré sú spravidla jantárovej farby, vytvárajú typický intenzívny výraz vlčiaka. Jeho trojuholníkové stojace uši sú stredne veľké a poukazujú na pôvod vlka, rovnako ako aj na jeho široký repertoár reči tela.

Hlava československého vlčiaka

Srsť

Mohutná a voči poveternostným vplyvom odolná rovná srsť má žltosivé až striebristosivé sfarbenie. Prípustná je aj tmavosivá farba. Pre všetky farebné varianty je charakteristická svetlá maska, ktorá jasne vyniká, rovnako ako biele znaky na hrudi a spodnej časti krku.

Kvalita srsti: Rovná, uzavretá. Zimná a letná srsť je výrazne rozdielna. V zime prevláda mohutná podsada, ktorá s vrchnou krycou srsťou vytvára husté osrstenie celého tela. Je nutné, aby srsť pokrývala brucho, vnútornú časť stehien, miešok, vnútornú časť ušnice a medziprstie. Krk je dobre osrstený.

Farba srsti: Žltosivá až striebristosivá s charakteristickou svetlou maskou. Svetlá srsť musí byť aj na spodnej časti krku a na prednej hrudi. Prípustné je tmavosivé sfarbenie so svetlou maskou.

Povaha a temperament

Nesie v sebe najlepšie vlastnosti nemeckého ovčiaka a výbušnosť vlčej časti génov, takže neskúsený chovateľ by si kúpu tohto plemena mal naozaj premyslieť. Napriek svojim skvelým vlastnostiam dokáže byť (pri nesprávnej výchove) naozaj nebezpečným ako pre zvieratá, tak aj pre ľudí.

Je temperamentný, veľmi aktívny, vytrvalý, učenlivý, rýchlo reagujúci, neohrozený a odvážny. Nedôverčivý. Svojmu pánovi prejavuje mimoriadnu vernosť. Odolný voči vplyvom počasia. Mnohostranne použiteľný.

Široký repertoár reči tela Dokáže sa tak vyjadrovať rôznymi mimickými a gestikulačnými spôsobmi. Ak sa Vám podarí naučiť sa tento jazyk, môžete s týmto inteligentným a všestranným štvornohým priateľom doslova komunikovať.

Pôvod vlka je u tohto plemena psov viditeľný v mnohých ohľadoch. Na jednej strane je to typický vlčí odstup od všetkého nového a neznámeho v kombinácii s vrodeným inštinktom úteku. Československý vlčiak môže byť veľmi plachý a bojazlivý. Preto je pri tomto plemene nesmierne dôležitá dobrá socializácia!

Niektoré psy boli šľachtené na ochranu majetku či stád, ako napríklad Nemecký ovčiak. Tieto plemená zvyknú byť omnoho ochranárskejšie a teritoriálnejšie, než iné. Chránia jednak svojich majiteľov a ich rodiny, a rovnako tak aj ich majetok. Sú veľmi vhodné na ochranu pozemkov ale ak k Vám chodia časté návštevy, mali by ste zamedziť ich stretu s Vašim psom osamote. Po návštevu radšej choďte k bráne, prípadne psa zavrite a postupne ich zoznámte.

Sú plemená, ktoré sa tešia na každú návštevu a budú ju vítať, akoby patrila do rodiny. Iné psy, na druhej strane, nemusia byť také nadšené. V najhoršom prípade, sú psy, ktoré budú na návštevu agresívne. Každé, aj to najnepoddajnejšie plemeno, však dokážete pomocou socializácie dostatočne ovplyvniť. Menej priateľské plemená však s cudzími ľuďmi vždy zoznamujte postupne.

Niektoré psy majú sklon štekať naozaj veľmi často. Samozrejme, pomocou výcviku sa to dá ovládať. Ak bývate v rušnom centre mesta, kde sa každú chvíľu ozývajú nové zvuky, mali by ste si kúpu plemena s týmto sklonom poriadne premyslieť. Kým sa Vám podarí ovládnuť hlučného ducha vo Vašim maznáčikovi, môžete susedom spôsobiť naozaj vážne komplikácie.

Veľmi zvedavé alebo také, ktoré majú dušu cestovateľa, sa veľmi rady túlajú po okolí. Ak sa rozhodnete pre kúpu takého plemena, v každom prípade nezabudnite svoj pozemok dostatočne zabezpečiť, aby ste sa nemuseli báť, kde sa zas zatúla. Najistejšie bude, ak takýmto psíkom zaobstaráte zároveň GPS.

Niektoré plemená, najmä lovci malých hlodavcov, veľmi rady hrabú. Dokonca aj psíky, ktoré sú veľmi majetnícke, budú pravdepodobne s obľubou zahrabávať svoje poklady po celej Vašej záhrade. Tieto tendencie je potrebné dostatočne krotiť, aj keď sa to bude možno ťažké. Ak si veľmi vážite Vašu záhradku, mali by ste kúpu plemena s vysokou tendenciou hrabania, naozaj zvážiť.

Sú psíky, ktoré sú vďačné za chvíle pokoja a doma vydržia samé skoro celé dni. Zabavia sa a spia s pokojom, lebo vedia, že ich majiteľ sa onedlho vráti. Iné psy to však vôbec nedokážu. Tie sa každú chvíľku osamote trápia. Ak ich budete nechávať doma samé dlho alebo často, budú veľmi nešťastné. Ak teda trávite priveľa času mimo domova a nemôžete svojho miláčika brávať so sebou, mali by ste sa plemenám s vysokým sklonom k separačnej úzkosti vyhnúť.

Ohryzovanie je bežné u šteniat. Niektorým z nich to však občas ostane aj v staršom veku. S ohryzovaním si poradíte naozaj ťažko, takže je podstatné učiť psa odmalička to, že ohryzovanie predmetov, ktoré nie sú jeho hračkami, nie je správne. Existuje viacero techník, ako to postupne psa naučiť. Opatrný by ste mali byť najmä vtedy, keď si pes vyberie za svoju ideálnu pomôcku na ohryzovanie Vás alebo Vašich rodinných príslušníkov.

Československý vlčiak pri hre

Pre koho je vhodný?

V podstate je potrebné mať veľa skúseností, trpezlivosti a empatie, aby ste tomuto temperamentnému vlčiakovi poskytli vhodný výcvik a dosť aktivít, ktoré potrebuje. Iba skúsení majitelia psov dokážu vyhovieť jeho špeciálnym potrebám a vycvičiť ho tak, aby bol spoločensky prijateľným psom s ohľadom na jeho špeciálne požiadavky. Vzhľadom k jeho povahe musí byť tento pes intenzívne fyzicky aj psychicky vyťažený, aby bol z neho vyrovnaný a spokojný spoločník.

Ak chcete psíka vhodného napríklad na psie športy, ako je agility, so psíkom, ktorý sa ľahko učí, to budete mať omnoho jednoduchšie.

Ak ste ešte psíka nikdy nemali, určite by ste mali dôkladne zvážiť svoje schopnosti a vlastnosti. Niektoré plemená sú tvrdohlavejšie a náročnejšie na výchovu, preto by sa mali dostať do rúk skúsenejšieho chovateľa. V opačnom prípade nemusíte zvládnuť výchovu a nezvládnutý pes tak môže byť aj veľmi nebezpečný.

K deťom sú vhodné poväčšine menej citlivé psy, ktoré si veci neberú „tak k srdcu.“

K seniorom sa skôr hodia tie plemená, ktoré sú omnoho pokojnejšie a menej aktívne. Dôvodom je, že väčšina seniorov - samozrejme, vieme, že existujú aj výnimky - potrebujú svoj pokoj a kratšie prechádzky. Pokojné a menej aktívne plemená tak budú dokonalým spoločníkom na dlhé večery v teple domova. Veľmi aktívne psy vyžadujú dlhé prechádzky a množstvo pohybu, ktorému by senior pravdepodobne jeho tempom nestačil.

Veľmi temperamentné a sebavedomé psy často môžu mať problém vychádzať s inými psami. Ak dáte vedľa seba dva psy, z ktorých ani jeden nie je ochotný sa podvoliť druhému, pravdepodobne Vás bude stáť veľmi veľa úsilia, aby ste týchto dvoch tvrdohlavcov skamarátili. Niektoré neznášanlivé plemená sa tak dokážu „rozhádať“ aj po rokoch kamarátstva.

Vychádzať s inými zvieratami majú najmä lovecké plemená psov. Tieto psy majú hlboko zakorenený lovecký pud a ľahko sa môže stať, že ich tento pud premôže. Psy, ktoré ťažko vychádzajú s inými zvieratami, by ste nikdy nemali nechávať v ich prítomnosti osamote ani pri dobrej socializácii. Pud je pud, a ak pred nimi začne zviera utekať, či minimálne sa to tak bude javiť, môže byť silnejší ako ich socializácia a výchova.

Starostlivosť a výchova

Človek, ktorý trávi niekoľko hodín denne mimo domova v práci a po práci si rád vyloží nohy, určite nie je vhodným majiteľom pre tohto aktívneho a citlivého vlčiaka. Výchova československého vlčiaka si okrem množstva fyzickej a psychickej aktivity vyžaduje najmä veľa času a dôslednosti. Nedostatočná výchova, nezmyselné násilie alebo zanedbávanie môžu mať v prípade tohto plemena psa nebezpečné následky.

Kto má u Vás hlavné slovo? Aby ste takýmto situáciám predišli, je dôležité, aby ste svojmu psovi od útleho veku ukázali, že ste vhodným vodcom svorky. Autorita, sebadôvera, skúsenosti, ale aj trpezlivosť a schopnosť psa primerane pochváliť sú nepostrádateľné vlastnosti, ktorými by ste mali disponovať.

Svojho citlivého a ľahko ustráchaného štvornohého priateľa začnite čo najskôr opatrne privykať na nové prostredie, ľudí, zvuky alebo iné zvieratá. Každý deň mu ukážte niečo nové. Aj keď je to len dieťa na kolobežke alebo traktor na poli. A dajte mu pocit, že sa s Vami ako vodcom svorky môže cítiť bezpečne a že nie je potrebné zasahovať.

Dobrá výchova a rozsiahla socializácia sú pri tomto psovi nesmierne dôležité, ale samozrejme to nie je všetko. Československý vlčiak potrebuje aj správnu starostlivosť a vyváženú stravu, aby si udržal pevné zdravie a vitálny životný štýl.

Veľkou výzvou u tohto psa je určite výmena srsti, ku ktorej dochádza dvakrát ročne. Vtedy sa mení srsť z letnej na zimnú a naopak. Veľké množstvo srsti, ktoré vlčiak stratí v priebehu niekoľkých týždňov, je ťažké zachytiť, najmä keď sa zbavuje hustej zimnej srsti. Aj keď v tomto období je vysávač skoro stále v prevádzke, v odľahlých kútoch domu pravdepodobne vždy nájdete chumáče chlpov. Schopnosť prižmúriť oči nad nedostatkom čistoty vo Vašej domácnosti je v tejto fáze určite užitočná. Okrem srsti v období pĺznutia však tento pes prináša do domu prekvapivo málo nečistôt.

Československý vlčiak v zime

Poriadna starostlivosť o srsť, pravidelné odčervovanie a každoročné očkovanie by mali byť súčasťou rutiny každého majiteľa psa.

Čo sa týka výživy, je československý vlčiak náročný. Československý vlčiak nemá veľké nároky na krmivo, a preto zvyčajne dobre znáša akékoľvek dobré psie krmivo - či už suché alebo mokré, doma varenú alebo surovú stravu (metóda BARF). Dôležité je, aby krmivo obsahovalo všetky živiny, ktoré Váš pes potrebuje. To, čo Váš pes potrebuje, závisí od jeho veku, hmotnosti, veľkosti, úrovne aktivity a ďalších životných okolností.

Počas vývoja plemena došlo, žiaľ, v niektorých fázach k príbuzenskej plemenitbe. Takto sa vyvinuli rôzne dedičné ochorenia. U československého vlčiaka sa častejšie vyskytuje dysplázia bedrového kĺbu. U renomovaných chovateľov sa však všetkým šteniatkam robia vyšetrenia na vylúčenie náchylnosti na toto ochorenie.

História a chov

História tohto zaujímavého plemena psa siaha až do polovice 50. rokov minulého storočia, keď bol vykonaný veľmi odvážny biologický experiment. Vo vtedajšej ČSSR skrížil biológ Karel Hartl nemecké ovčiaky s karpatskými vlkmi. Poverila ho tým armáda, nakoľko hľadala služobné psy, ktoré by boli lepšie prispôsobené extrémnym poveternostným podmienkam vo vysokých oblastiach československého pohraničia. Okrem toho mali byť psy veľmi ostražité.

V roku 1955 sa vo vtedajšej ČSSR uskutočnil biologický pokus, kríženie nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Pokus ukázal, že môže byť vychované potomstvo ako z párenia pes x vlčica, tak z párenia vlk x suka. Prevažná časť potomstva mala genetické predpoklady pre ďalšie šľachtenie. V roku 1965, po ukončení pokusu, bol vypracovaný projekt vyšľachtenia nového plemena psov, ktoré by spájalo využiteľné vlastnosti vlka s vhodnými vlastnosťami psa. V roku 1982 bol československý vlčiak uznaný Výborom chovateľských zväzov vtedajšej ČSSR ako národné plemeno.

Vlčica Brita - dnes pramatka československého vlčiaka - sa dovtedy odmietala páriť a zranila všetkých vybraných chovných psov. K páreniu došlo až vtedy, keď sa do výbehu vlčice náhodou dostal agresívny a mimoriadne dominantný ovčiarsky pes Cézar z Březového háje.

Hoci už prvá generácia vykazovala určitú schopnosť výcviku, hybridy boli stále príliš plaché a agresívne na použitie v armáde. Až približne od piatej generácie sa niekoľko psov mohlo využívať ako služobné psy. Avšak až po rozsiahlej a skorej socializácii, vďaka ktorej sa úzko naviazali na ľudí.

Po tom, čo armáda upustila od svojho zámeru, chov vlčiakov bol dlho na ústupe. Až o desať rokov neskôr založili zainteresovaní chovatelia a kynológovia v roku 1982 “Klub chovateľov československého vlčiaka” a obnovili tak chovateľské úsilie. Kynologický zväz ČSSR čoskoro uznal výsledky chovu ako nové národné plemeno. FCI nasledovala v roku 1989, spočiatku s dočasným uznaním.

Československý vlčák, poslušnost - serie chování.

Československý vlčiak od renomovaného chovateľa stojí v priemere 1 100 až 1 500 eur.

Možná zámena

Nemecký ovčiak: Stredne veľký pes obdĺžnikového formátu, mocný a veľmi svalnatý. Srsť môže mať rozličnú farbu a rôzne odtiene, čiastočne sa môžu vyskytovať aj znaky. Rozšírenými farebnými kombináciami sú okrem iného červenožltá, červenohnedá, žltá s čiernym sedlom, čierna, popolavo-sivá a kovovo sivá. O takzvanom vlčom sfarbení hovoríme, ak je srsť celkovo tmavo sfarbená.

ÍRSKY VLKODAV - ŠKÓTSKY JELENÍ PES: Hlava silnejšia, mohutnejšia, širšia, s malým stopom. Krk silnejší, o niečo kratší, aj keď stále dobrej dĺžky. Kohútková výška u psov 81 až 86 cm, najmenej 79, u sučiek najmenej 71. Telo mohutnejšia, silnejšia. Chrbát širší, bedrá menej klenuté. Končatiny mohutnejšie, s ťažkými kosťami.

FRANCÚZSKY BULDOČEK - BOSTONSKÝ TERIÉR: Pysky previsnuté. Hlava väčšia, masívnejšia, s výraznými, temer symetrickými vráskami. Krk krátky, silný. Telo zavalité, masívne, so širokým svalnatým chrbtom. Hmotnosť 8-13 kg. Rozloženie farieb môže byť ľubovoľné.

Porovnanie hlavy československého vlčiaka a nemeckého ovčiaka

tags: #pes #vlciak #hlava