Poskytnutie prvej pomoci zvieraťu rozhodne nie je jednoduchá záležitosť a vyžaduje ako teoretické, tak praktické zručnosti. Pokiaľ nie je možné, aby poskytol adekvátnu prvú pomoc poranenému alebo chorému zvieraťu veterinárny lekár, je potrebné, aby zakročil majiteľ zvieraťa, prípadne iná osoba. Keďže téma poskytnutia prvej pomoci je natoľko rozsiahla, že sa o nej píšu knihy, v nasledujúcom článku si predstavíme úplne základy, ktoré by mal ovládať každý majiteľ psa alebo mačky.
Pred samotným ošetrením pacienta je potrebné dodržať niekoľko dôležitých zásad. Naša bezpečnosť je vždy na prvom mieste. V každej situácii preto dbáme najmä na prevenciu ďalšieho zranenia ako u nášho pacienta, tak aj u seba. Napríklad, pokiaľ sa stala autonehoda, je potrebné najprv zastaviť premávku, a pokiaľ vidíme voľne sa pohybujúce zvieratá, zaistiť ich na vôdzke. Následne sa oboznámime s pacientom. Pokiaľ sa jedná o naše vlastné zviera, poznáme jeho povahu, vek a zdravotný stav pred úrazom, situácia môže byť skomplikovaná naším psychickým stavom. Prirodzene sa jedná o veľmi stresovú situáciu, ale napriek tomu je potrebné konať s rozvahou. Unáhlené rozhodnutia môžu spôsobiť viac škody ako úžitku. Pokiaľ sa necítime dostatočne sebavedomo na poskytnutie prvej pomoci, požiadame o pomoc ďalšiu osobu. Ako pozorovateľ môžeme využiť situáciu na zavolanie veterinárnemu lekárovi, ktorý nás bude navigovať v ďalšom postupe.
V ideálnej situácii poskytnutia prvej pomoci by sme mali poruke psiu lekárničku. Keďže ideálna situácia sa väčšinou odohráva iba v knihe, v praxi si postačíme aj s autolekárničkou alebo domácou lekárničkou. V teréne je často nutné improvizovať. Čo by ale mala obsahovať ideálna psia lekárnička? Do základnej výbavy rozhodne patrí obväzový materiál, sterilné gázy, nožnice, pinzeta, teplomer, baterka, jednorazové rukavice, fyziologický roztok, jednorazová striekačka, dezinfekčný roztok (napr. Betadine), a záchranárska fólia. Týmito pomôckami si pomôžeme pri vyšetrení zvieraťa, ošetrení rán, výplachu rán a očí, krvácaní či podchladení. Taktiež je dôležité mať poruke vždy telefónne číslo nielen nášho veterinára, ale taktiež veterinárnej pohotovosti, v prípade, že náš veterinár pohotovosť nevykonáva. Taktiež je dobré mať kontakt na taxislužbu ochotnú previezť poranené zviera, pokiaľ nemáme k dispozícii vlastné auto.
Pred poskytnutím ošetrenia musíme byť oboznámení so zdravotným stavom pacienta. Máme na pamäti, že zranené zviera je väčšinou v šoku, môže mať bolesti a môže sa chovať nevyspytateľne. Aj naše vlastné zviera nám môže v takejto situácii ublížiť. Preto u psa, pokiaľ je pri vedomí, nezvracia, nemá problémy s dýchaním alebo sa nejedná o brachycefalické plemeno (so skrátenou lebkou), je potrebné založiť náhubok. Pokiaľ náhubok nemáme, pomocou obväzu alebo inej šnúry ľahko zhotovíme improvizovaný náhubok, ako je znázornené na obrázku.
Pri prvom vyšetrení zvieraťa postupujeme podľa systému ABC. Jedná sa o prvé písmená z anglických slov pre dýchacie cesty (Airways), dýchanie (Breathing), a krvný obeh (Circulation). Zjednodušene povedané, zaisťujeme, aby u pacienta fungovali najdôležitejšie životné funkcie. Pokiaľ zistíme, že je srdcová a dychová činnosť zastavená, musíme zahájiť resuscitačný protokol. Dýchaciu funkciu overíme pozorovaním, prípadne priložením ruky na hrudník - overujeme dýchacie pohyby. Srdce nemusíme cítiť pri jeho slabej funkcii alebo u obéznych zvierat, preto overujeme pulz, postup je uvedený nižšie. Na úplné overenie kardiopulmonálnej zástavy zasvietime do očí baterkou - pokiaľ sú zreničky rozšírené a nereagujú na svetlo, zahájime resuscitáciu.
Pred poskytnutím umelého dýchania je nutné overiť, že sú priechodné dýchacie cesty. Otvoríme ústnu dutinu, ktorú dôkladne prehliadneme, môžeme si pomôcť baterkou a rukou. Ruku do úst nikdy nevkladáme zvieraťu pri vedomí! Pokiaľ sú cesty priechodné, umelé dýchanie zahájime priložením úst okolo oboch nozdier. Je dôležité, aby zostala zatvorená ústna dutina. Objem vdýchnutého vzduchu musí byť primeraný veľkosti pacienta. Ideálny počet dychov je 15 za minútu.
Masáž srdca musí byť prevádzaná v bočnej polohe a na tvrdej podložke, aby bol dostatočný protitlak. U mačky a malého psa jednu ruku, u veľkého psa obe ruky priložíme na hrudník za oblasť lakťa a vykonávame 80-120 úderov za minútu. Pri striedaní masáže s dýchaním je vhodné vykonať 15 stlačení hrudníka a nasledovať 2 dychmi.
Pred prvým ošetrením zvieraťa je potrebné byť oboznámený so stavom pacienta. Zvieratá majú prirodzene ružovú farbu slizníc. Farbu skontrolujeme pohľadom na ďasná a pysk, v prípade pigmentovanej sliznice na očnej spojivke. Pokiaľ je sliznica príliš bledá, môže to znamenať šok alebo krvácanie. Namodralá sliznica signalizuje nedostatok kyslíka. Tmavé sliznice môžu ukazovať na prehriatie. Pri všetkých abnormálnych nálezoch je potrebné čo najskôr vyhľadať veterinárnu pomoc.
Meranie pulzu sa vykonáva na stehnovej tepne. Pulz má byť silný, pravidelný. Frekvencia psa je 60-140/min, mačky 140-200/min. Telesná teplota psa a mačky by nemala presiahnuť 39°C a nemala by klesnúť pod 37,5°C. Pri fixácii zvieraťa je vhodné mať jednu alebo dve osoby; mačku vždy dvaja ľudia. Pri fixácii psa v jednej osobe je vhodné zvoliť polohu v sede alebo v ľahu. Pri fixácii v bočnej polohe držia jeden človek hlavu a hrudné končatiny a druhý panvové končatiny.
Rany sú jedným z najčastejších zranení a treba ich udržiavať čisté a vlhké. Ochrana rany je kľúčová-ideálne je krytie na rany, sterilné a nepriľnavé. Ak nemáme krytie, použijeme sterilnú gázu navlhčenú fyziologickým roztokom, aby rana ostala vlhká a gáza sa nelepila. Pri ošetrovaní rán je dôležité chrániť seba aj pacienta. Následne môžeme ranu kryť bandážou. Pri bandážach sú tri vrstvy: krytie rany, vrstva vaty a posledná vrstva obväz. Bandážujeme od končatiny smerom k trupu a 2/3 vrstvy zakrývame. Skontrolujeme prsty končatiny, či nie je opuch a či sú teplé. Opuch alebo studené prsty znamenajú nedostatočné prekrvenie a bandáž musí byť odstránená.
Pokiaľ je rana spôsobená predmetom, ktorý je stále v rane, neodstraňujeme ho. Obzvlášť veľké predmety, ktoré prepichujú dutiny, treba ponechať a čo najskôr preveziť zviera k veterinárovi. Hryzné rany sú samostatná kategória a vždy si vyžadujú návštevu veterinára.
Krvácanie je ďalší bežný problém. Rozlišujeme krvácanie zo žily a zo tepny; tepnové krvácanie je nebezpečnejšie a býva prudké. V prípade krvácania identifikujeme miesto krvácania a aplikujeme tlak-vytvoríme tlakový obväz alebo tlačíme rukou cez sterilné gázy. Ak krv presakuje, vrstvu znovu pridáme. Pokiaľ dôjde k zastaveniu krvácania, môžeme prejsť na ďalšie zásahy.
Prevencia prehriatia. Prehriatie a úpal vznikajú najmä pri ponechaní psa v aute počas teplých mesiacov, pri športových aktivitách alebo pri výcviku v lete. Prevenciou je zvoliť ranné alebo večerné hodiny, mať tieň a dostatok vody. Symptómy zahŕňajú jasne červené sliznice, slinenie so zvlášť hustou a tmavou tekutinou, zrýchlenú srdcovú a dychovú frekvenciu, zvracanie, nekoordinovanosť, zmätenosť alebo šok. Ako prvá pomoc je schladenie tela, nikdy nepoužívame ľadovú vodu, používame studenú alebo vlažnú vodu na končatiny a trup a presunieme zviera do chladného prostredia. Teplota by mala zostať nad 39°C, ideálne v rozmedzí 39-40°C. Neskôr je potrebný transport k veterinárovi, aj keď sa zviera javí ako stabilné.
Masívnu zmenu teploty je potrebné čo najskôr konzultovať s veterinárom. Transport k veterinárovi je finálna časť poskytnutia prvej pomoci. Aj pokiaľ sa Vám zdá zviera po ošetrení v poriadku, vyšetrenie veterinárnym lekárom je potrebné vždy.
Medzi ďalšie najčastejšie situácie patria zranenia labiek a končatín poľovníckych psov, ako aj poranenia očí a uší po kontakte so sľudnými záhradnými či krovinatými porastmi. Poranenia labiek zahŕňajú porezania, odreniny alebo nárazové poranenia vankúšikov. Ochorenia očí môžu vzniknúť po náraze alebo trenie ostrými konármi; uši bývajú náchylné na zápaly a rany po dni strávenom v teréne. Prevencia zahŕňa pravidelné skontrolovanie labiek, vhodnú fyzickú prípravu a primeranú výstroj.
Prevencia, príprava a vybavenie: každá lekárnička by mala obsahovať okrem základného vybavenia aj kontakty na najbližšie veterinárne pracovisko a tiesňové čísla. Mnohé kurzy prvej pomoci pre psov sú organizované veterinárnymi klinikami alebo zvieracími organizáciami s výučbou praktických základov poskytovania prvej pomoci. Zručnosti a vedomosti spolu s kvalitnou lekárničkou výrazne znižujú riziko vážnych následkov pri núdzových udalostiach.
Poľovnícky pes pracuje s veľkým nasadením a často potláča bolesť, aby splnil svoju úlohu. O to väčšia zodpovednosť spočíva na jeho majiteľovi. Správne ošetrenie rán, správna diagnostika a včasná návšteva veterinára môžu výrazne ovplyvniť výsledok liečby a celkové zotavenie.