Najčastejším problémom v spolužití ľudí a psov je nesprávne chápanie psieho správania. Psy sa snažia konfliktom predchádzať a používajú na to rôzne upokojujúce signály. Tieto signály popísala nórska cvičiteľka a odborníčka na psiu komunikáciu Turid Rugaas vo svojej knihe Konejšivé signály. Je dôležité tieto signály ovládať, sledovať a netlačiť tak svojho psieho kamaráta do nepríjemných situácií.
Niektorí ľudia si myslia, že vrčanie psa je prejavom agresivity, ktorý treba potlačiť. Avšak vrčanie je vlastne forma komunikácie. Pes tým dáva najavo, že sa necíti v situácii pohodlne alebo má strach. Ak je pes za vrčanie trestaný, môže sa naučiť, že nemá dávať žiadne varovné signály a v budúcnosti môže rovno zaútočiť. Trestanie potláča zavrčanie, ale nemení emocionálny stav psa a môže poškodiť vzájomný vzťah.
Ak váš pes vrčí, prestaňte robiť to, čo robíte. Keď sa pes upokojí, vzdiaľte sa. Zamyslite sa, čo spôsobilo, že mal pes strach alebo sa cítil nepríjemne. Vrčal pri strihaní pazúrov? Pri odobratí jedla? Chcel ísť dnu alebo von? Skúste byť kreatívny alebo vyhľadajte pomoc skúseného profesionála zameraného na pozitívne posilňovanie.
Psie vrčanie je symptómom väčšieho problému; je znamením, že pes má strach a neznáša danú situáciu. V prípadoch, kedy nie je možné situáciu spôsobujúcu strach tvojho psa meniť (návšteva veterinára alebo strihanie pazúrov), použi techniky ako rozptýliť jeho napätie. Vrčanie u šteniatok, ktoré sa hrajú, je zvyčajne úplne normálne a nie je potrebný zásah, pokiaľ nie sú viditeľné známky agresie.
Príčiny agresívneho správania u psov
Agresivita (útočnosť, útočné správanie) je pre šelmy typická a v prírode je dôležitá pre prežitie jedinca, jeho začlenenie do svorky, obranu teritória či mláďat. Pes si ju nesie vo svojej genetickej výbave, no jej prejavy boli počas domestikácie ovplyvňované spolužitím s ľuďmi. Aj dnes sa nájdu psie povolania, kde sú tieto vlastnosti dôležité a preto sa šľachtením podporujú.
Príčiny nadmerného agresívneho správania psov možno hľadať v dedičných predispozíciách alebo ochoreniach, ale obyčajne sa správanie psa formuje najmä prostredie, zážitky a vzťah k človeku. U psa, ktorý nebol dobre socializovaný, je predpoklad skratového agresívneho správania väčší.
Agresivita je emócia, ktorá agresiu spúšťa a sprevádza. Pri agresii býva často prítomný aj strach. Miera prítomnosti týchto dvoch emócií sa dá vyčítať z pozície uší a chvosta. Napríklad nebojácny agresívny pes môže prejaviť aj istú mieru strachu, zatiaľ čo bojácny a neagresívny pes sa radšej podriadi.
Za agresiu sa považuje „útok, jeho náznak alebo ritualizovaná forma útoku“. Pri agresii sa odlišujú rôzne formy, napríklad:
- Hrozba: Základný výrazný prostriedok agresivity, ritualizovaná forma útoku. Pes predvedie svoju silu a k útoku nemusí dôjsť.
- Boj: V tejto fáze útočník vyzýva na súboj. Prvý útok smeruje na tvár, pysk, krk alebo šiju.
- Víťazstvo: Víťaz zahryzne do vrchnej časti hlavy porazeného, položí labu na jeho kohútik alebo ho obkročí.
Pri stretnutí dvoch neznámych psov môže dôjsť k imponovaniu, kedy psy pri sebe stuhnuto stoja alebo sa pomaly pohybujú, hlavu majú zdvihnutú a chvost tiež. Pohľad je upriamený mimo protivníka, čím naznačujú, že nemajú záujem o konflikt.
Typy agresivity a ich zvládanie
Agresívne správanie u psov môže mať rôzne príčiny a prejavy. Je dôležité rozpoznať tieto prejavy a pochopiť ich súvislosť s prostredím a situáciou.
Obranná agresivita (spôsobená strachom)
Táto agresivita sa často vyskytuje u psov z útulkov. Pokiaľ pes nemôže utiecť z prostredia, ktoré vníma ako ohrozujúce, prirodzene prechádza do obrannej agresivity. Pes má prikrčený postoj, stiahnutý chvost, uši pritlačené k hlave a pysky stiahnuté vzad. Napadne každého, o kom si myslí, že ho ohrozuje.
Na skrotenie takého psa je potrebné získať si jeho dôveru. Postupne ho navykať na podnety, ktorých sa obáva, bez toho, aby došlo k agresii. Pri úkonoch ako česanie alebo návšteva veterinára psa nehladíme ani nechlácholíme, rovnako ho za agresivitu netrestáme. Učíme ho systémom bez odporu pomocou systematickej desenzibilizácie.
Ak nie je čas na postupnú prípravu na ošetrenie, je nevyhnutné zabezpečiť, aby nedošlo k úrazu. Pri veterinárnom ošetrení je potrebné použiť náhubok.
Agresivita pre získanie výhod
Mnoho ofenzívne agresívnych psov sa v normálnych situáciách správa priateľsky. Agresívne spôsoby správania slúžia na skúšku vlastnej sily a často ich sprevádzajú gestá hrozby.
Problém sa prejavuje často vtedy, kedy pes robí nejakú pre neho zaujímavú a dôležitú činnosť, v ktorej je rušený, alebo má potrebu demonštrovať svoje výsadné postavenie. Postupne sa učením v týchto situáciách agresivita psa prehlbuje.
Majiteľ by mal zaujať pozíciu vodcu svorky, byť dôsledný a upevňovať výcvikom psa svoje postavenie. Stanoviť pevný poriadok, ktorý dodržiavajú všetci členovia rodiny. Pes musí byť cvičený v základnej poslušnosti. Pri prevýchove sa eliminujú situácie, ktoré viedli k predchádzajúcim konfliktom.
Lovecká agresivita
Pokiaľ pes naháňa mačky, sliepky alebo kačky, nejde o agresivitu, ale o prirodzený lovecký pud. Aj keď si pes zvykne doma na hydinu, môže mimo svoj dvorček k naháňaniu cudzích sliepok dochádzať.
Niekedy sa lovecká agresivita zameria aj na človeka, najmä ak sa človek pohybuje inak, než je pes zvyknutý (bežci, cyklisti, deti). Lovecká agresivita voči malým deťom je veľmi nebezpečná, pes zaútočí náhle, razantne a bez varovania.
Zvládanie loveckých pudov je ťažké. Tieto prejavy musíme brzdiť zákazovým povelom. Nevyhnutným cvikom je nacvičiť privolanie za každej situácie, vrátane privolanie psa od zveri.
Agresivita voči ostatným psom
Najčastejšou príčinou býva nedostatočná socializácia psa v šteňacom veku. Často hrá rolu aj nedostatočný rešpekt ku vlastnému pánovi, chyby vo výchove a niekedy aj genetické vplyvy.
Jednotka č. 4 Upokojujúce signály pre panikáriacich psov
Ako predchádzať a zvládnuť agresivitu
Psi nie sú agresívni z ničoho nič. Agresivita je vždy vyvolávaná trvalými alebo opakujúcimi sa negatívnymi pocitmi, obvykle strachom alebo úzkosťou. Tiež bolesť, spôsobená chorobou, môže spôsobiť, že pes je citlivý alebo agresívny.
Je dôležité poznať problém a snažiť sa znížiť agresivitu svojho psa. Existuje mnoho odborníkov, ktorí Vám môžu pomôcť, napr. tréneri psov, psí psychológovia alebo terapeuti problémových psov.
Správny výcvik môže nežiaduce správanie odstrániť a pes sa stane priateľským partnerom. Mali by ste preskúmať príčiny jeho agresívneho správania, vyhýbať sa im a upraviť zaobchádzanie s Vaším psom.
Ak je Váš pes veľmi agresívny a bojíte sa, že nebude poslúchať, mali by ste mu dať náhubok. Postupne ho naň navykajte. Istota a sebavedomie sú vlastnosti, ktoré musíte prejaviť pri jednaní so svojím psom.
V nasledujúcom kroku sa bližšie pozrieme na kritické situácie, ktorým sa nemôžeme vždy vyhnúť. Váš neistý a agresívny pes musí byť prevychovaný. Odporúča sa vyhľadať odbornú pomoc, napríklad psiu školu alebo cielený tréning proti agresii.
Pri tréningu sa najprv cvičia základné príkazy poslušnosti. Až po úspešnom zvládnutí týchto príkazov, môžete začať psa desenzibilizovať na situácie vyvolávajúce agresiu. Psí tréner umelo vytvára situácie, pri ktorých pes reaguje agresívne a nacvičuje alternatívne správanie.
Návšteva psej školy alebo tréningu proti agresii bude mať pozitívny vplyv na správanie Vášho psa, ale aj na Váš vzťah. Lepšie spoznáte svojho psa a naučíte sa, ako sa správať v krízových situáciách. Zvýši sa Vaše sebavedomie, čo Vám pomôže lepšie zvládnuť Vášho agresívneho psa.
Jasne psovi ukážte, kto má hlavné slovo - nie je nutný krik alebo násilie, stačí sebaistota, stálosť a pozitívna charizma. Týmto spôsobom sa Váš pes naučí dodržiavať pravidlá. Každý pes túži po vedení od svojho pána.
