Chápeme, že ak čítate tieto riadky, pravdepodobne prechádzate veľmi náročným obdobím. Pes je člen rodiny a rozhodovanie o jeho posledných dňoch, eutanázii či rozlúčke je emocionálne veľmi náročné. Každý pes je iný. Krátkodobé zhoršenie stavu ešte nemusí znamenať, že sa váš pes s vami lúči. V tejto fáze sa často objavujú pochybnosti: či pes trpí, či nerobíte málo, alebo naopak - príliš. Tieto otázky sú prirodzené.
Je dôležité si uvedomiť, že ide o veľmi citlivú tému. Ďalej popisované správanie psíka pred smrťou alebo jednotlivé symptómy umierajúceho psa sa môžu prípad od prípadu líšiť. Každý psík môže vykazovať odlišné znaky. Ide o množstvo faktorov, ktoré sprevádzajú proces odchodu štvornohého miláčika. Vybrané smrteľné príznaky preto nie sú univerzálne pre umieranie každého jedinca. Ide len o jednotlivé znaky, ktoré môžu byť počas umierania psa prítomné.
Hlavné príznaky umierania psa
Skôr ako dospejeme k záveru, že náš psík je definitívne v poslednej fáze svojho života, je dôležité vylúčiť prípadné zdravotné komplikácie, ktorých príznaky by sa mohli zhodovať s indikáciami umierania psa. Nechutenstvom, apatickosťou, malátnosťou či zvracaním sa môže prejavovať celý rad chorôb. Taktiež môže byť problémom zápcha alebo hnačka u psa. V neposlednom rade psíka môžu trápiť vnútorné parazity alebo infekčné ochorenie. Častým dôvodom nepohody u psa môže byť taktiež konzumácia nevhodných potravín.
To, ako sa správa pes pred smrťou, je naozaj veľmi individuálne a presne charakterizovať výskyt vybraných príznakov umierania u psa nie je reálne. Ak hovoríme o prirodzenej smrti psíka, zvyčajne ide o kombináciu rôznych príznakov, ktoré sú v tomto procese prítomné. Pri prirodzenom umieraní zohráva rolu vek, zdravotný stav psíka, prítomnosť chronických ochorení, ale takisto i povaha psa. Ak nastal čas, spozorovať môžete niektoré z nižšie všeobecne známych smrteľných príznakov.
Zmeny v správaní a fyzických prejavoch
- Dýchanie: V okamihu, keď sa psík dostáva v procese umierania ku koncu, možno pozorovať pomalé, plytké a sťažené dýchanie. Pes zvyčajne leží v pokoji a nejaví záujem o pohyb. V tejto fáze dýcha zvyčajne len nosom a robí zhruba len 10 nádychov za minútu oproti štandardným 20 až 30 nádychom za minútu. Postrehnúť môžete aj občasné mohutné nádychy a výdychy. Varovným signálom je tzv. brušné dýchanie, keď si pes pri nádychu a výdychu viditeľne pomáha pohybmi brucha namiesto prirodzeného pohybu hrudníka.
- Mobilita: S vyšším vekom sa pohyb jedinca spomaľuje a na gauč, na ktorý v minulosti skákal, sa už dnes ani nedostane. Pohyb psíka vo včasnej či konečnej fáze je už značne limitovaný a mobilita je rapídne znížená. V tomto procese psík väčšinou leží. Spravidla na jednom boku. Okrem pádov a neistoty sledujte aj tzv. „podlamovanie zadných nôh“ alebo situáciu, keď pes zostane stáť na jednom mieste a pôsobí, akoby zabudol, ako sa pohnúť ďalej.
- Svalová aktivita a zmysly: Svaly, šľachy a nervové zakončenia nereagujú optimálne. Objaviť sa môžu kŕče, cukanie vo svaloch alebo strata reflexov a otupenie zmyslov (čuch, chuť). Psík nie je schopný chodiť a nedokáže koordinovať ani pohyby krku.
- Sociálna izolácia: Hovorí sa, že sám pes cíti smrť. Toto tvrdenie nemožno potvrdiť ani vyvrátiť, no je pravda, že v poslednej fáze niektoré psy vyhľadávajú samotu. Sociálne sa izolujú od ľudí i ostatných zvierat a hľadajú pokoj. Viac spia, sú apatické a hľadajú len miesto na ležanie pre odpočinok.
- Chuť do jedla a pitia: Veľmi typické je nechutenstvo - pes nejaví záujem o príjem potravy a nezvláda ani porcie, ktoré preňho boli doteraz optimálne. Znížený apetít je typický aj pre starobu u psov, no v poslednej fáze je chuť do jedla úplne minimálna, následkom čoho je úbytok hmotnosti. Sledujte ťažkosti s prehĺtaním alebo situáciu, keď pes prejaví záujem o jedlo, no po pričuchnutí sa odvráti. Zníži sa príjem tekutín, ktorý už je závažným signálom. Pri umieraní psík nedokáže potravu a tekutiny ani prehltnúť.
- Zažívacie problémy a hygiena: Prítomné môže byť u psa zvracanie (pozn. žlté alebo zelené zvratky vodnatej konzistencie sú signálom zlyhávania vnútorných orgánov - žlčník, pečeň, obličky). Jedným z ďalších znakov, ktorý možno spozorovať u psíka, ktorého čas sa postupne kráti, je inkontinencia. Nekontrolovateľný únik moču a stolice je u psíka nechcený, no neschopnosť ovládať močový mechúr a zvierače je dôvodom, prečo k tomuto javu dochádza. Únik moču môže byť len pozvoľný. Stolica môže mať hnačkovitú konzistenciu a je nepravidelná. Moč má silnejší zápach, žltšiu farbu, psík je dehydrovaný a metabolizmus už nepracuje tak, ako pri zdravom psíkovi.
- Bolesť a nepohodlie: Ak psík prejavuje viditeľnú nespokojnosť, pôsobí nervózne a roztržito, zdráha sa kontaktu s blízkymi ľuďmi, pri kontakte šteká alebo kňučí, pravdepodobne má bolesti. Okrem toho, že neprijíma potravu, vodu, môže veľmi nahlas dýchať. Výnimočné nie je ani dávenie. Tento stav je veľmi nepríjemný, pretože žiadny majiteľ nechce, aby sa pes pri svojom odchode na odpočinok trápil a už vôbec nie, aby mal bolesti. Bolesť spoznáte podľa jemných signálov: časté olizovanie labiek či konkrétneho miesta, zrýchlený tep, rozšírené zrenice alebo svalový tras.
- Zápach: Skutočne je možné, že podľa netypického zápachu tela zistíte, že vás pes zomiera. Hoci by sa mohlo zdať, že psík smrdí, pretože často leží a spí, dôvodom zápachu je zlyhávanie vnútorných orgánov - žlčník, obličky či nadobličky. Nedochádza k riadnemu vylučovaniu a v tele sa hromadia toxíny.
- Energia a záujem o okolie: Prevaha hlbokého spánku, z ktorého je ťažké psa prebudiť. Všímame si tzv. „emocionálne odpojenie“ - pes nereaguje na zvuk kľúčov alebo otvorenie dverí.
- Kognitívne zmeny: Najmä u seniorov dochádza k dezorientácii (pes sa „zasekne“ v rohu alebo pod stolom). Typický je nočný nepokoj, keď pes bezcieľne prechádza po byte, hoci cez deň iba prespal. Upieraný pohľad do prázdna (tzv.
Tieto prejavy sú bežne opisované naprieč veterinárnou praxou aj sprievodcami starostlivosti o psy v závere života. Jednou z najčastejších obáv v závere života psa je strach, aby netrpel. U mnohých psov sa v posledných dňoch objavuje skôr výrazný útlm a únava než ostrá bolesť. Telo sa postupne spomaľuje, pes viac spí a šetrí zvyšnú energiu. Bolesť síce môže byť súčasťou niektorých ochorení, no moderná medicína ju dokáže účinne tlmiť. Ak máte pocit, že je váš priateľ nepokojný, stoná alebo sa nedokáže uvoľniť, je vždy namieste konzultovať medikáciu s veterinárom.
Umieranie u psa a možné dôvody úmrtia
Vyššie popisujeme príznaky umierania psa, ktoré sú typické pre prirodzenú smrť psieho plemena. Často kladenou otázkou je: „Ako dlho umiera pes?“ Pravdou je, že táto otázka nemá jasnú odpoveď. Ani pri človeku nemožno povedať, koľko rokov, mesiacov, týždňov, dní či hodín života mu ostáva.
Takto, ako aj v prípade iných chorôb, aj pri umieraní psa zohráva rolu viacero faktorov. V prvom rade je to jeho vek, celkový zdravotný stav, prípadná prítomnosť chronických ochorení, ale aj jeho povaha. Všetky tieto faktory vplývajú na priebeh umierania a jeho dĺžku.
Prirodzený odchod vášho miláčika môžete spríjemniť rozmaznávaním. Ak pes prejavuje záujem, doprajte mu maškrty, kvalitné krmivo, varené mäsko a trávte s ním čas. V prirodzenej konečnej fáze, keď pes vykazuje príznaky umierania, sa skúste s týmto faktom zmieriť aj vy. Pre majiteľa je odchod psíka, s ktorým strávil podstatnú časť života, veľmi bolestivý. Nie je hanbou dopriať si oddych a ujasniť si myšlienky, že ste pre psíka urobili maximum, čo sa dalo.
Starostlivosť o psa pred smrťou
Pred smrťou psíka sledujte jeho potreby. Všímajte si príznaky a znaky, ktoré môžu byť v konečnom dôsledku príznakmi umierania. Ak má pes vysoký vek a pridružia sa i zdravotné problémy, môžete razom spozorovať vyššie spomenuté príznaky.
Aj keď už pes nereaguje tak, ako ste boli zvyknutí, blízkosť svojich ľudí často vníma až do posledných chvíľ. Jednou z najťažších vecí je neistota. Pravda je taká, že neexistuje jeden univerzálny časový rámec. Ani na jednu z týchto vecí. U niektorých psov prebehne odchod v priebehu dní, inokedy sa zmeny rozvíjajú postupne niekoľko týždňov. Pri postupnom odchádzaní si majitelia často všímajú pomalý úbytok síl - pes viac spí, menej reaguje na podnety, stráca záujem o bežné činnosti a potrebuje viac pokoja. Tieto zmeny nebývajú každý deň rovnaké. Často bývajú náročnejšie noci, keď sa objavuje nepokoj alebo časté zmeny polôh. Je v poriadku priznať si v týchto chvíľach vlastnú únavu. Ak máte pochybnosti, či situáciu zvládate, nebojte sa požiadať veterinára o vedenie.
Keď budete pripravení, zavolajte svojmu veterinárovi alebo na pohotovosť. Nepodliehajte zhonu. Ak to situácia dovolí, nemusíte všetko vybaviť v prvej minúte. Zostaňte s ním. Prikryte ho obľúbenou dekou, pohlaďte ho, povedzte mu pár slov.
Eutanázia psa - utratenie
Bezbolestná a humánna smrť. Aj taká je definícia eutanázie, resp. utratenia psa. Rozhodovanie sa pre tento krok znamená, že váš psík je na tom zle, trápi sa, má bolesti alebo si život a spoločnosť milovaných ľudí už vôbec nedokáže užívať. Napriek tomu netreba utratenie psa vnímať ako najlepšie riešenie, ak chceme psa zbaviť bolesti. Rozhodnúť sa nie je za žiadnych okolností jednoduché.
Predtým, ako sa rozhodnete veterinára požiadať o podanie smrtiacej injekcie, si odpovedzte na niekoľko otázok. Existujú tiež prípady, keď je eutanázia jedinou možnosťou. Odďaľovanie úmrtia psa za cenu utrpenia nie je správne a preto je humánne uspanie optimálnou voľbou. Rozhodnúť sa však vždy musí sám majiteľ. Poradením sa s veterinárom dospejete vždy k najlepšiemu rozhodnutiu.
Pes je po vážnej dopravnej nehode alebo trpí nákazlivou chorobou. Utratiť psa svojpomocne je nesprávne a eutanáziu by ste vždy mali konzultovať so svojím veterinárom. Iba on sám dokáže zhodnotiť zdravotný stav psíka a poradiť vám. Viacerí majitelia v konečnej fáze nechcú psíka stresovať transportom na veterinárnu kliniku, kde by mu podali uspávaciu injekciu.
Toto rozhodnutie patrí k najťažším v živote. Nejde o nájdenie jedného „správneho okamihu“, ale o posúdenie celkového stavu. Prevažujú ešte tie dobré dni nad tými zlými? Ak sa rozhodnete pre eutanáziu, neznamená to, že ste boj vzdali.
Najčastejšie otázky - FAQ
Rozumie pes tomu, že odchádza?
Mnohí majitelia si kladú otázku, ako sa správa pes pred smrťou a či si uvedomuje svoj koniec. Tieto myšlienky sú veľmi ľudské a často vychádzajú z našej obavy, aby sme v ňom nevyvolali strach. Psy však nevnímajú koniec života v pojmoch a súvislostiach ako my. V závere života sa u väčšiny psov prehlbuje únava a potreba pokoja. Vnímanie sa postupne utíši. Nejde o paniku alebo uvedomenie si „konca“, ale skôr o prirodzené spomaľovanie tela aj zmyslov. Podľa jej skúseností môže byť okamih odchodu vnímaný skôr ako „brána“ a uvoľnenie než ako bolestivý koniec.
Je eutanázia jediná možnosť, ako ukončiť trápenie psa?
Nie a ešte raz nie. Utratenie psa voľne dostupnými, resp. humánnymi liekmi nie je možné a neodporúča sa. Na odporučenie veterinára sú dostupné tabletky na uspanie psa. Predávkovanie psa nimi však za žiadnych okolností nie je vhodné a psovi môžete spôsobiť vážne zdravotné problémy.
Ako dlho trvá umieranie psa?
Takýto časový údaj nemožno exaktne určiť, pretože ide o množstvo špecifických faktorov, ktoré vplývajú na umieranie psa a celkovú dobu tohto procesu - vek, zdravotný stav, sprievodné ochorenia a iné.
Ako sa vyrovnať so stratou psa?
Strata psa zanecháva prázdno, ktoré bolí. Smútok prichádza v návaloch a neexistuje naň univerzálny liek. Neexistuje ani „správny“ spôsob, ako smútiť. Písať o konci života štvornohého parťáka nie je jednoduché. Ale niekde medzi tou bolesťou sa vždy začnú objavovať aj iné obrazy. Tie obyčajné, ľudské. Rozkúsané ponožky. Ukradnuté párky zo stola. Chlpy úplne všade. Radostné mláčky šťastia, aj keď ste boli vonku pred minútou. Možno práve tieto drobnosti sú tým, čo napokon zostane najdlhšie. Nie samotný koniec, ale život, ktorý ste zdieľali.
Prvým krokom, ktorý musíte urobiť, aby ste sa vyrovnali so stratou psa, je uvedomiť si, že k tejto strate nakoniec musí dôjsť. Keď sa rozhodnete zaobstarať si psa, musíte mať na pamäti, že vás nebude sprevádzať do konca vašich dní a za dlhoročné priateľstvo zaplatíte najvyššiu cenu - odlúčenie. V závislosti od plemena žijú psy zvyčajne niekoľko rokov a je dôležité, aby sme toto obdobie brali ako krásny čas, ktorý nám bol daný. Bohužiaľ, keď sa u psa objaví staroba, jeho smrť je nevyhnutná a je dobré byť na ňu pripravený.
Nemožno poprieť, že prvé dni a týždne sú najťažšie. Funguje tu presne ten istý mechanizmus ako v prípade straty blízkych. Smútok za psom, ktorý bol dlhé roky vaším najlepším priateľom, je nielen normálny, ale aj veľmi potrebný. Počas týchto dní je dobré mať pri sebe členov rodiny alebo blízkych priateľov. Smútok môže byť zničujúci, ale oveľa ľahšie sa s ním vyrovnávate, keď ste obklopení ľuďmi, ktorým dôverujete. Porozprávajte sa so svojimi blízkymi o svojej strate, podeľte sa o svoje obľúbené fotografie alebo zábavné príbehy zo života vášho psa. Takto sa zbavíte množstva emócií a ľahšie sa vyrovnáte so stratou. Príslovie "čas zahojí všetky rany" má veľa pravdy a väčšina ľudí je po niekoľkých mesiacoch pripravená vziať si domov... Je dobré vyrovnať sa so stratou prvého domáceho maznáčika? Áno, pokiaľ máte pocit, že ste na to skutočne pripravení. Pamätajte, že nový pes nikdy nenahradí vášho prvého psa. Nehľadajte v ňom podobnosti a rovnaké reflexy. Nový pes si zaslúži "čistý štít", pokiaľ ide o vašu lásku a budovanie ďalšieho špeciálneho vzťahu.
Diskusia
Majitelia psov sa často zaujímajú o to, aký bol priebeh u daného plemena. Príznaky umierania u psa sú však rôznorodé a odlišné. Ak máte skúsenosti s umieraním psíka alebo s témou eutanázie, budeme radi, ak ostatným čitateľom ponúknete vlastné postrehy a názory.
Čitateľov prosíme o porozumenie. Je dôležité si uvedomiť, že ide o veľmi citlivú tému.
