Plemená psov a ich identifikácia na Slovensku

V dnešnej dobe je bezpečnosť našich štvornohých priateľov mimoriadne dôležitá. Nechcete, aby vám psík utekal, ale zároveň to nie je prechádzka, keď sa celé hodiny preťahujete na vodítku? V našom článku si prečítajte, ako na spoľahlivé privolanie alebo ako si psíka správne označiť, aby ste o neho nemuseli mať strach.

Spoľahlivé privolanie a kontrola

Základom všetkého je dobré privolanie, bez toho nie ste schopní fungovať. Skvelou možnosťou, ako sa môže psík prebehnúť, ale zároveň byť pod kontrolou, je tzv. stopovačka alebo stopovacie vodítko. Pes môže bežať niekoľko metrov od vás, ale pritom ho máte stále pripnutého.

Ilustrácia psa na stopovacom vodítku

Gró celého princípu privolania je byť pre psa zaujímavý. Obľúbený voňavý pamlsek je základ. Trénovať, trénovať a trénovať! Žiadny talent sa nenarodí cez noc. Trénujte všade, kde sa dá: mesto, lúka, závody, ulice.

Označenie psa pre jeho bezpečnosť

Chcete, aby bol váš psík stále v bezpečí? Nebáť sa, že vám odpadne adresa z obojku? Máme riešenie! Telefónne číslo alebo adresu priamo v obojku aj postroji.

Identifikátory a menovky

Malý kamarát, ktorého môžete pripevniť k čomukoľvek. Či už je to visiaca značka, alebo štítok na suchý zips. Ideálne, ak máte na psíka viac obojkov, alebo striedate obojok s postrojom. Identifikátor s vaším menom a telefónnym číslom môžete ľubovoľne striedať, ako sa vám to hodí. Tieto značky sa robia na zákazku, takže si môžete presne nadiktovať text, ktorý budú obsahovať.

Príklady identifikačných menoviek pre psov

Elektronické obojky

Ďalšou možnosťou je elektronický obojok.

GPS trackery

V dnešnej dobe plnej elektrotechniky je to skvelý pomocník. Pripnete ho na obojok psíka, aby ho mal stále pri sebe. Do telefónu si stiahnete aplikáciu, vďaka ktorej ho môžete neustále sledovať. Či je na záhrade, alebo sa zatúlal v lese.

Ilustrácia GPS trackera pripnutého na obojku psa

QR kódy

Nová vychytávka, ktorú používa čoraz viac ľudí. QR kód si vytvoríte sami a môžete v ňom naklikať nekonečne veľa informácií. Pridať maznáčikovu fotku, jeho dátum narodenia, plemeno alebo jeho povahu. Stačí telefón priblížiť ku kódu, naskenovať a viete všetko. Jedinou podmienkou je mať chytrý telefón. Na internete už existuje nespočet predajcov, ktorí vám kód vytvoria a na vami zvolenom podklade pošlú.

Ukážka QR kódu s informáciami o psovi

Čipovanie psov na Slovensku

Podľa aktuálneho zákona by mal byť každý pes riadne očipovaný. Čip slúži k identifikácii psa. Informácie môže však zistiť iba držiteľ špeciálnej čítacieho zariadenia na tieto čipy. Sú povinnou výbavou každého veterinára. Bohužiaľ to ale nie je tak jednoduché. Môžete mať očipovaného psíka, ale aj tak nezistia vaše údaje. Aj to sa môže stať. Vy sami si totiž musíte čip prihlásiť do registra.

Mapa Slovenska s vyznačenými veterinárnymi klinikami

Postup pri strate psa

Ak sa psík nevráti do pár minút, nemá zmysel stáť na mieste a kričať. Vydajte sa najkratšou cestou domov. Psi majú silný inštinkt a dobrý čuch, vďaka ktorému sa domov dočuchajú. Ak chcete proces urýchliť, môžete začať obvolávať najbližšie útulky alebo policajné stanice. Skvelou voľbou je obvolať veterinárne kliniky. Nezabudnite zdieľať na sociálnych sieťach. Jedná sa o najrýchlejší možný spôsob, ako informáciu dostať k čo najviac ľuďom. Pre tento prípad sú vytvorené špeciálne účty, ako je napríklad Psí detektív. Snažte sa udržať chladnú hlavu a konať racionálne.

Smútok zo straty domáceho maznáčika; vysvetlenie bolesti | Sarah Hoggan DVM | TEDxTemecula

Slovenské plemená psov

Na Slovensku má šľachtenie psov bohatú tradíciu. Vo veľkej miere vychádza z nemeckej, no história a charakter našej krajiny predurčili, že sa chov psov v minulosti orientoval najmä na pracovné plemená. Tie mali ľuďom pomáhať hlavne pri love a pri chove oviec. Aj kvôli neexistujúcej tradícii sa u nás doposiaľ nikdy nevyšľachtilo žiadne spoločenské plemeno. Zato ale máme týchto 5 krásnych plemien, ktorých zachovanie alebo vytvorenie je predovšetkým zásluhou cieľavedomého šľachtiteľského programu slovenských kynológov.

Slovenský čuvač

Tak ako má na našom území silnú tradíciu salašníctvo, aj tento veľký a silný horský pes sa u nás choval ako verný pomocník horalov už pred mnohými storočiami. Pôvodné meno tatranský čuvač sa používalo do roku 1965. Pri jeho uznaní Medzinárodnou kynologickou federáciou za samostatné plemeno sa muselo zmeniť na slovenský. Podobný názov Tatra owczarek podhalanski pre svoje plemeno totiž používali už Poliaci. Hovorí sa o ňom ako o pastierskom psovi, no stádo nepasie, ale skôr stráži. Ako jeden z mála psov dokáže ochrániť ovce pred vlkmi či medveďmi. Pri chove sa tradične udržiavala biela srsť, aby bol v noci viditeľný a odlíšiteľný od škodnej.

Fotografia Slovenského čuvača

Slovenský kopov

Pre zachovanie čistoty plemena ho už od roku 1770 bolo zakázané krížiť s inými príbuznými duričmi. Na durenie diviakov sa choval údajne už od stredoveku. Je na to predurčený svojimi vlastnosťami - vyniká vytrvalosťou, schopnosťou vnikať do hustých lesných porastov, vie veľmi dobre udržať stopu a vyznačuje sa veľkou smelosťou. Posledné dve menované kvality sa skúšajú aj na memoriáli Andreja Renču - vrcholnej súťaži pre každého majiteľa tohto psíka, pomenovanej po jednom z nestorov slovenskej loveckej kynológie.

Fotografia Slovenského kopova

Slovenský hrubosrstý stavač

Slovenský hrubosrstý stavač vznikol z troch pôvodných rás: českého fúzača, weimarského stavača a nemeckého drôtosrstého stavača. Cieľom šľachtenia bolo vytvorenie stavača, ktorý by znášal drsné počasie a prácu v našich lesoch. Jeho vrodené vlohy ho predurčujú pre prácu v poli, lese i vo vode, najmä na dohľadanie a prinesenie ulovenej zveri. Pôvodne boli vedené pod názvom hrubosrstí weimarskí stavači. Avšak nemeckí chovatelia hrubosrstý variant odmietli oficiálne uznať. A keďže práve tieto jedince boli na Slovensku pomerne rozšírené, slovenskí poľovníci, chovatelia a nadšenci sa pričinili o uznanie hrubosrstého stavača ako samostatného plemena v roku 1983.

Fotografia Slovenského hrubosrstého stavača

Československý vlčiak

V roku 1955 si chceli československí pohraničníci nechať vyšľachtiť psa, ktorý by mal ideálne vlastnosti na stráženie západnej hranice. Tento cieľ mali kynológovia dosiahnuť skrížením karpatského vlka a nemeckého ovčiaka. Celý projekt bol podporený kvalitným vedeckým výskumom a precíznym šľachtiteľským plánom. Výsledok však nie celkom naplnil očakávania. Na jednej strane má toto plemeno naozaj huževnatosť a vytrvalosť vlka, no nedá sa vycvičiť tak dobre ako nemecký ovčiak. Ostalo v ňom mnoho prirodzených inštinktov. Napríklad narušiteľa hranice prenasledoval len do momentu, kým mu cestu neskrížila iná zver, a teda bol pre armádu nepoužiteľný. Napriek tomu, že kariéru v armáde nespravil, je to sympatické plemeno kombinujúce priateľskosť psa a temperament vlka.

Fotografia Československého vlčiaka

Tatranský durič

Naše úplne najmladšie plemeno vzniklo v Michalovciach. Tatranský durič by mal mať 75-percentný podiel zo slovenského kopova a zvyšok z dvoch iných poľovných plemien - bavorského farbiara a jazvečíka hladkosrstého. Toto nové plemeno vzniklo s cieľom lepšie vyhovieť kritériám moderného poľovníctva. Oproti kopovovi má spĺňať požiadavku nižšieho vzrastu, s krátkym durením a schopnosťou dohľadávať postrelenú zver. V roku 2014 sa podarilo dosiahnuť finálny cieľ - prvý raz spáriť psa tatranského duriča so sukou tatranského duriča.

Fotografia Tatranského duriča

tags: #pes #silueta #profil