Nie nadarmo sa hovorí, že pes je najlepším priateľom človeka. Okrem toho však aj to, že je to jediný tvor, ktorý dokáže človeka milovať viac ako seba. Každý, kto má alebo mal psa, musí uznať, že ide o lásku na celý život. Pes je naozaj vďačné stvorenie, ktoré dokáže svojim pánom lásku prejavovať až priveľmi okato, no pri nezávislejších psíkoch možno len tápete, či vás naozaj zbožňujú. Psy nám nemôžu priamo povedať, ako sa cítia, čo ich teší, alebo čo ich momentálne trápi. To, ako psy prejavujú svoje pocity, však môžeme vidieť. Psy s nami komunikujú neverbálne, teda treba poznať a všímať si reč tela psa, ktorou nám všetko dávajú najavo.
Ako poznáme náklonnosť a vernosť psov
Náklonnosť ti pes vyjadrí rôzne. Keď pes stojí na zadných, môže to znamenať viacero vecí. Ak to robí v tvojej prítomnosti, vtedy sa chce objímať a prejaviť ti náklonnosť. Ak to robí v prítomnosti iných psov, chce sa s nimi hrať. Náklonnosť psy svojim majiteľom prejavujú aj tým, že im prinesú svoju najobľúbenejšiu hračku. Vtedy by si si ju však mal odložiť, pretože ak ju vyhodíš, zraníš mu city. Svoj lásku ti pes vyjadruje aj vtedy, keď sa o teba obtiera. Pre psa sa takéto opieranie počas pofľakovania rovná objatiu. Lojalitu a lásku pes vyjadruje aj vtedy, keď ti leží na nohách. Nie je to vždy príjemné, no je fajn to vydržať, aby nemal tvoj štvornohý kamarát pocit, že ho od seba odvraciaš.
Milovať ľudí nemusia len psy, ktoré vyvádzajú, keď pán či panička odídu - to je skôr prejavom separačnej úzkosti. Niektoré psy prežívajú návrat majiteľov domov pomerne emotívne, keď sa nevedia upokojiť a vyžadujú si všetku vašu pozornosť. Či už zranenie, alebo choroba, váš psík je okamžite v pohotovosti. Ak vás olizuje - a špeciálne na zranenom či chorom mieste, chce vás uzdraviť. Ak sa chce s vami maznať alebo vás príde olízať, ide o jasné znamenie lásky.
Prečo psy jedia nekonzumovateľné veci a čo znamená pica
Pica a koprofágia sú bežné javy, ktoré môžu byť pre majiteľov nepríjemné. Koprofágia - požieranie výkalov - patrí medzi pomerne časté, no často nepríjemné správanie. Viacero štúdií naznačuje, že koprofágia nie je vždy prejav deficitu živín a môže mať evolučné či hygienické pozadie. Pes môže zjesť výkaly vlastné, cudzie alebo mačacie, a to z rôznych dôvodov - od fyzickej potreby cez nudu až po zložité správanie ako reakciu na tréning či strach. Ak pes zje výkaly naraz, treba vyšetriť možné gastrointestinálne problémy a zvážiť preventívne kroky spolu s veterinárom.
Podobne aj pica po prehĺtaní zeminy, hliny či kúskov dreva môže mať funkčný význam v očiach psa - skúmanie vôní, redukcia stresu a uspokojenie zvukového a čuchového vnemu. Drevo môže mať pre psa relaxačný efekt, no zároveň predstavuje riziká mechanických poranení a toxických látok v niektorých druhoch dreva. Preto veterinári odporúčajú bezpečné žuvacie alternatívy a dohľad pri hraní s drevom, aby sa predišlo zraneniam a chronickej potrebe študovať vonkajší svet cez zuby.
Iné zvláštne správanie psov a ako ho čítať
Psy čuchajú svet nosom a jazykom; z ich pohľadu je to normálne a prirodzené. Časté olizovanie podlahy môže signalizovať žalúdok alebo tráviace ťažkosti; v ojedinelých prípadoch môže ísť o súčasť pica správania alebo neurologických problémov. Väčšina psov si secí tekutinu na tvár po tom, čo ich potrápi niečo zlé - vyplazovanie jazyka alebo jeho prehadzovanie môžu byť prejavom pokánia, snahou o zmiernenie alebo porozumenie svojej chyby. Keď pes zastaví na prechádzke a zdvihne nohu, nemusí to znamenať zranenie - často je to signál maximálneho sústredenia na dianie okolo seba.
Zaujímavé je, že psy dokážu zívať ako prostriedok empatie, ale aj ako reakciu na stres. Zívanie môže naznačovať aj nervozitu pri veterinárovi alebo pri changes okolitého prostredia. Pes môže meniť svoju reč tela podľa tónu hlasu a významných podnetov, ktoré mu dávame. Pes dokáže naučiť sa približne 100 slov a gest, čo ho približuje úrovni dvojročného dieťaťa z pohľadu porozumenia. Ak pes vyzerá nespokojne alebo má bolesti, často znamená to, že potrebuje liečbu alebo tlmenie bolesti - v takom prípade je vždy vhodné poradiť sa s veterinárom.
Čo robiť pri strate a pri rozhodovaní o eutanázii
Keď sa pes blíži ku koncu života, môže vyžadovať paliatívnu starostlivosť zameranú na zvládnutie príznakov a zlepšenie kvality života: liečba bolesti, podpora výživy, fyzikálna terapia alebo aj alternatívne terapie ako masáže či akupunktúra. Rozhodnutie o eutanázii býva veľmi ťažké a vychádza z hlbokej lásky a snahy ukončiť utrpenie. Pred rozhodnutím je vhodné poradiť sa s veterinárom o kvalite života psa a o možnej paliatívnej starostlivosti. Ak padne rozhodnutie, môžete sa rozhodnúť byť prítomní pri procese alebo si vybrať inú formu rozlúčky - obe možnosti sú osobné a citlivo vnímané.
Eutanázia je definovaná ako bezbolestná a humánna smrť, ktorú vykoná veterinár, keď kvalita života psa výrazne klesá a nádej na zlepšenie je malá. Rozhodnutie o eutanázii by malo vychádzať zo zváženia všetkých možností a malo by ho vždy riešiť majiteľ spolu s veterinárom. Neexistuje jeden univerzálne správny okamih; ide skôr o posúdenie celkového stavu a o citlivý balans medzi utrpením a dôstojnosťou zvieraťa.
Príprava na rozlúčku a posledný odchod
Keď pes zomrie doma alebo v klinike, mnoho majiteľov sa rozhodne pre pochovanie zvieraťa na dvore alebo v zvieracom cintoríne. Pochovanie na vlastnom pozemku je možné podľa predpisov vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR; hrob musí byť bezpečne oplotený, jama má mať hĺbku 1-1,5 metra a telo musí byť zabalené v rozložiteľnom materiáli. Kafiléria je alternatívou, kde sa mŕtve zvieratá likvidujú spôsobom tepelného spracovania a mokré bunky z tela sa používajú na výrobu múčky a tuku. Pred rozhodnutím je vhodné poradiť sa s veterinárom alebo miestnou správou o dostupných možnostiach.
Okrem praktických krokov je dôležité venovať sa aj emocionálnemu procesu smútenia. Smútok môže prichádzať v návaloch a nie je univerzálny spôsob jeho zvládnutia. Vytvorenie spomienky, ako sú fotky, koláže alebo vystavenie obojku, môže pomôcť udržať krásne spomienky na spoločné chvíle. Daj si čas na vyrovnanie a zváž aj dobrovoľníctvo či pomoc opusteným psom, čo môže priniesť nové svetlo do života po strate.
Často kladené otázky a praktické rady
- Ako spoznať, že pes zomiera? - Zmeny dýchania, strata apetítu, apatia, inkontinencia, nočný nepokoj, nočné zázraky a celkové zhoršenie mobility sú bežné príznaky priliehajúce k prirodzenému úmrtiu; vždy však treba vylúčiť choroby a konzultovať s veterinárom.
- Čo robiť pri rozhodnutí o eutanázii? - Poradte sa s veterinárom, zvážte kvalitu života psa, bolesti a možnosť paliatívnej starostlivosti, a buďte prítomní pri posledných chvíľach alebo nájdite spôsob rozlúčky, ktorý vám obom vyhovuje.
- Ako vyberať spôsob pochovania? - Pochovanie na vlastnom pozemku je možné pri splnení hygienických a právnych podmienok; iné alternatívy zahŕňajú kremáciu alebo kafilériu, pričom každý spôsob má svoje výhody a nevýhody.
