Túžba je z ľudského hľadiska veľmi zložitý a náročný pojem. Týka sa to najmä citovej oblasti, ktorá je u ľudí veľmi rozvinutá. Ako je to so psami? Ako dlho si pes pamätá svojho majiteľa po jeho smrti alebo opustení?
Každý majiteľ psa už aspoň raz videl svojho psa v smutnej nálade. To, že psy majú nálady a cítia emócie, môže potvrdiť každý, kto s nimi strávil aspoň niekoľko dní. O príznakoch radosti u psov tiež niet pochýb. To sú faktory, na ktoré psy zvyčajne v každom prípade reagujú s eufóriou. Ale čo smútok a túžba?
Doteraz neexistujú komplexné a presvedčivé štúdie, ktoré by ukázali, ako psy chápu túžbu. Z vedeckého hľadiska je ťažké povedať, či psovi skutočne chýba jeho majiteľ v zmysle slova, ako ho chápu ľudia. Hoci to nemožno jednoznačne spochybniť, je skutočne ťažké predstaviť si situáciu, v ktorej pes v neprítomnosti svojho majiteľa robí hlbokú analýzu svojho smútku a túžby.
Psy žijú predovšetkým v prítomnom čase. Nemajú schopnosť analyzovať, čo bolo v minulosti alebo čo sa môže stať v budúcnosti. To neznamená, že si vôbec nepamätajú niečo, čo sa stalo v minulosti, alebo ľudí, ktorí sa v minulosti objavili. Znamená to, že akceptujú situáciu, v ktorej sa práve nachádzajú.
Chýba pes svojmu majiteľovi až po určitom čase, keď je preč? V istom zmysle áno, ale všetko závisí od výchovy a návykov daného psa. Ak prvých niekoľko mesiacov života psa bol vždy niekto s ním doma a zrazu táto osoba začala odchádzať do práce, pes sa ocitne v úplne novej situácii a možno mu ani tak nechýba, ako skôr ho trápi náhla samota. Je to pre neho jednoducho nová situácia, s ktorou sa musí naučiť fungovať. To však neznamená, že psom vôbec nechýba, keď zostanú doma sami. Chýba im ich spoločnosť, ale v prípade dobre opatrovaných psov je to skôr očakávanie ako túžba, ktorú možno prirovnať k ľudskému pocitu, keď sa milovaná osoba vydá na dlhú cestu.
Keďže si pes dokáže zvyknúť na novú situáciu, zabudne pes na svojho majiteľa? Na tomto mieste stojí za to uviesť neuveriteľne dojímavé príbehy psov, ktorí verne čakali na svojich majiteľov po ich smrti.
Každý deň chodil Hačiko na stanicu, aby privítal svojho pána, ktorý sa vracal vlakom z práce. Jedného dňa majiteľ nečakane zomrel v práci a Hačiko na neho nasledujúcich 10 rokov verne čakal na tom istom mieste ako vždy. Chýbal Hačikovi jeho pán? Hoci je ťažké to jednoznačne potvrdiť, intuícia naznačuje, že Hačikovi musel chýbať jeho majiteľ. Pri racionálnom vysvetlení jeho správania by sa dalo hovoriť o obyčajnom návyku alebo práve o úzkosti vyplývajúcej z náhlej zmeny situácie. Ľudské chápanie túžby nás však núti myslieť si, že Hačiko musel pociťovať smútok a túžbu po svojom pánovi. Môžete si však byť istí, že Hačiko si svojho majiteľa pamätal 10 rokov, a to hovorí veľa o pamäti a náklonnosti psov.
S veľkou pravdepodobnosťou môže aj spomienka psa na svojho starého majiteľa vydržať skúšku časom a dokonca aj rodiacu sa náklonnosť k novému majiteľovi.
Na tému psej túžby je tiež zaujímavé vedieť, či psovi chýba iný pes? Opäť tu chýbajú vedecké dôkazy, že pes reálne postráda svojho brata, spoločníka alebo priateľa rovnakého druhu. Existuje veľa dôkazov o tom, že psy si nepamätajú svojich súrodencov, od ktorých boli odobraté.
Keď sa ako šteniatka dostanú do nového domova, nezriedka v nich vidíme túžbu a smútok. Ak bol vzťah psov blízky, môže sa objaviť túžba a smútok. Môžu to potvrdiť majitelia dvoch psov, z ktorých jeden zomrel a druhý zostal sám a v novej situácii. Táto nová situácia vyvoláva obavy. Chýba psovi? Všetko nasvedčuje tomu, že áno, ale skôr nie takým chápavým spôsobom ako človek. Pes nemusí poznať čas alebo dôvod konkrétnej situácie, ale určite vie, kedy jeho majiteľ odchádza.
K najsmutnejšiemu obdobiu nášho života jednoznačne patrí strata našich milovaných ľudí, ale aj zvieracích parťákov. Zvlášť potom, ak to boli miláčikovia, ktorí s nami strávili niekoľko rokov života a obohacovali náš život, dávali nám lásku a boli nám celý svoj život verní. Priemerná dĺžka života psa sa pohybuje okolo 12 rokov, je však ovplyvnená celým radom faktorov.
To sa stáva, že nás niekto opustí. A trpíme tým nielen my, ale aj naše verné psy. Tak ako my, aj naše psy trpia, keď ich opustí najbližší priateľ. Prežívajú rovnakú bolesť ako my, možno aj o niečo väčšiu, pretože keď vidia, že trpíme my, trpia aj za nás. Pes vníma odchod psieho parťáka, ktorý s ním zdieľal domácnosť.
6. augusta 2011 zomrelo v Afganistane 30 Američanov. Vrátane Jona Tumilsona. Tento mladý človek mal svojho čierneho labradorského retrievra menom Hawkeye. Spomínaš si na tento príbeh, ktorý obletel celý svet? Áno, Hawkeye sa so svojím pánom prišiel rozlúčiť.
Profesorka antropológie, Barbara King, verí, že vďaka tisíckam rokov spoločného spolunažívania psov a ľudí, sú navzájom prepojení. Zdá sa, že psy inštinktívne chápu ľudské gestá a emócie. Barbara King verí v hlboký zármutok, ktorý môže psa postihnúť pri strate jeho blízkeho. Vraj, pes môže upadnúť až do depresie. Iní ľudia argumentujú, že pes mení správanie na základe zmeny v každodennej rutine, alebo jeho smútok je odrazom žiaľu jeho pána. Barbara King vraví, že stačí psa intenzívne pozorovať.
Nedávno tím výskumníkov uskutočnil štúdiu, ktorá poskytla dôkaz o tom, že väčšina psov a mačiek zostáva po strate svojho zvieracieho spoločníka zarmútených. Do prieskumu bolo zapojených 279 domácností, v ktorých došlo k strate jedného z domácich miláčikov. Ďalej v týchto rodinách žilo 311 pozostalých domácich miláčikov, z toho 159 psov a 152 mačiek. Pozorované boli aj ďalšie zmeny v správaní, ako napríklad obmedzenie spánku či agresívne správanie voči ľuďom aj zvieratám. Treba si však uvedomiť, že takýto výskum ovplyvňuje až príliš veľa sekundárnych faktorov. V prvom rade máme často potrebu psom priraďovať ľudské vlastnosti. Ďalej veľmi často do pozorovania vstupuje aj zaujatosť majiteľa.
Pozoruj svojho miláčika. Venuj mu osobitú starostlivosť, a hoci možno v tieto chvíle trpíš rovnako ako on (ak nie viac), nezabúdaj, že aj on má zlomené srdce a niekto mu veľmi chýba.
Dodržuj každodenné rutiny. Domáce zvieratá sú spokojnejšie, keď vedia, čo môžu očakávať od najbližších hodín, ale aj do nasledujúceho dňa. Stále ten istý jedálniček. Možno tvoj pes nebude chcieť nejakú dobu jesť, pretože bude príliš smutný, ale i napriek tomu mu jedlo stále ponúkaj. V rovnaký čas, v rovnakej miske, s rovnakým obsahom.
Pozor na neúmyselné odmenenie depresie. Je to ťažké, pretože je prirodzené, že chceš svojho psa potešiť vo chvíli, keď prežíva smútok. Bohužiaľ hlavne u psov sa často stáva, že maškrtou len podporíš jeho smútok alebo dokonca depresiu. Ver, že posledné, čo chceš, je odmeniť nedostatok chuti do jedla, úzkosť, apatiu či iný druh strachovej reakcie.
Nová hierarchia v rodine. Ak v rodine žilo viac zvierat pokope, nastáva revidovanie sociálnej štruktúry. Každý člen v skupine má špecifický vzťah s ostatnými členmi.
Dvakrát meraj a raz nakupuj. Toto platí aj pri zadovážení si nového miláčika. Neber to ako samozrejmosť, že keď ťa opustí jeden pes, musíš ho automaticky nahradiť druhým.
Hľadaj útechu, no s citom. Je v poriadku, ak sa chceš svojmu psovi vyplakať do kožucha. Ak mu chceš povedať, ako veľmi ti niekto chýba. No pozor na jeho emócie a pocity, keď to robíš. Nevystraš ho príliš a mysli aj na neho.
Daj mu čas. Tak ako ty potrebuješ čas na zahojenie rán, potrebuje ich aj tvoj pes.
Uvažuj o prítomnosti pri smrti člena rodiny. Či už ide o ľudského člena rodiny, alebo toho zvieracieho, mnohokrát chceme, aby pri jeho posledných minútach života boli jeho najbližší. Dôležité je však myslieť aj na pozostalých, či by si takúto prítomnosť priali aj oni.
Ak je to potrebné, siahnite po prírodných prípravkoch. Ak si myslíš, že mu dokážeš uľahčiť jeho žiaľ, vyskúšaj homeopatiká alebo Bachove kvapky.
Dokážu psy čítať naše emócie? Vedia byť psy pesimistickí?
Keď môj dobrý kamarát išiel dať utratiť svojho, takmer 18 ročného psa, tak psík aj napriek tomu, že trpel bolesťami a pomaly už nevládal ani stáť na nohách, bol pokojný. Nachádzal sa totiž v spoločnosti pre neho najbližších ľudí, ktorým maximálne dôveroval. Kamarát hovoril, že keď ho veterinár odvážal preč do vedľajšej miestnosti a jeho pohľad sa s pohľadom oddaného psa na posledný krát stretli, tak oči mu zaliali slzy, ktoré nedokázal ešte dlhé minúty zastaviť. A toto nasvedčujú aj viaceré štúdie, ktoré sledovali, ako sa ľudia vyrovnávajú so stratou psa a ako prežívali stratu svojich príbuzných. Výskum potvrdil, že pre väčšinu ľudí je úmrtie ich psa porovnateľné so stratou ich milovaného príbuzného. V kontraste s týmto zistením však u nás, no ani vo svete neexistujú smútočné rituály, či bohoslužby za mŕtve zviera. Pravdou ale je, že už aj u nás existujú zvieracie cintoríny, no ich počet je veľmi nízky.
Odpoveď na túto otázku sa začala formovať už pred viac ako 10 tisíc rokmi. Vtedy človek zistil, že život ľudí a psov môže prebiehať v symbióze. Psy sa tak tisíce rokov vyvíjali ako naši spoločníci, či priatelia. Jedným z dôvodov, prečo naše puto so psom môže byť ešte silnejšie ako s ľuďmi je ten, že nám vždy poskytujú nekritickú a pozitívnu spätnú väzbu. A je to aj naopak.
Naše silné prepojenie so psami bolo tiež odhalené v nedávnej štúdií o zamieňaní si mien. To nastáva vtedy, keď chcete zavolať na jedného člena z vašej rodiny, no omylom poviete iné meno. To sa stáva často rodičom, keď si zamieňajú mená svojich detí. Ukazuje sa, že tento jav zámeny mien nastáva aj so psami. To ale znamená, že psa máme v mozgu uloženého v rovnakej skupine, ako ostatných členov rodiny.
Psychologička Julie Axelrod tiež poukázala na to, že strata psa je taká bolestivá nielen preto, že ste stratili domáceho miláčika, ale aj preto, že ste stratili niekoho, kto vás bezpodmienečne miloval, bol vašim spoločníkom a niekedy aj chránencom. Takáto strata tiež naruší dennú rutinu, keďže život so psom prináša mnohé aspekty života, ktoré nás ovplyvňujú. Takže, ak ste zažili niekedy stratu psa a cnelo sa vám za ním rovnako, či ba aj viac, ako pri smrti niekoho blízkeho, nemusíte sa kvôli tomu cítiť trápne. Tým, že pre vás znamenal tak veľa, tak je pochopiteľné, že za ním veľmi smútite.
Pomoc smútiacemu domácemu miláčikovi po strate jeho kamaráta
Lásku detí k zvieratkám nepodceňujte. Ak má vaše dieťa už dlhšie domáce zvieratko, je možné, že ho vníma ako člena rodiny. Jeho smrť môže znášať ťažšie, ako si myslíte.
Vedci z Massachusetts General Hospital upozorňujú ako uviedol magazín ScienceDaily, že strata milovaného zvieratka môže u dieťaťa spustiť vážne psychické problémy. Silná väzba dieťaťa na zvieratko je dôvodom stresu a smútku v prípade jeho straty. Môže viesť až k depresii, a to dokonca tri aj viac rokov po smrti zvieraťa.
Nepodceňujte smútok svojich detí. Katherine Crawford upozorňuje, aby si rodičia všímali príznaky nadmerného smútku u dieťaťa a prípadné začiatky psychickej choroby po strate domáceho miláčika. “Tieto príznaky treba brať vážne, nie ich zľahčovať či nevšímať si ich,” dodáva.
Pre niektoré deti je domáce zvieratko obzvlášť dôležité v ich živote. Často ide o deti, ktoré majú problém nájsť si kamarátov medzi deťmi, sú introvertné, veľmi citlivé, často neisté a vnímavé. Od zvieratka dostávajú bezpodmienečnú náklonnosť namiesto ústrkov a krutosti, akej sú schopné iné deti. Niet divu, že si k zvieraťu ľahko vytvoria silné puto a smrť zvieraťa oplakávajú ako smrť dobrého priateľa. Dieťaťu môže prítomnosť domáceho miláčika pomôcť, uľahčiť mu jeho psychické prežívanie, rozvíjať empatiu a zodpovednosť. Odvrátenou stránkou tohto vzťahu je práve možná strata.
Vedci skúmali údaje od 6260 malých detí do 8 rokov a ich matiek. Štúdia sa týkala vzťahu detí a domácich miláčikov. Vedci zistili, že smrť zvieraťa mala negatívny psychický dopad na deti bez ohľadu na ich socioekonomické zázemie. Zaujímavé bolo zistenie, že psychickými dôsledkami viac trpeli chlapci ako dievčatá. Vedci upozorňujú, že si treba všímať, či dieťa nesmúti neprimerane dlho či neprimerane silno a včas vyhľadať odbornú pomoc. S dieťaťom sa o jeho strate snažte rozprávať, aby pomenovalo svoje pocity a nemuselo sa s nimi skrývať. Nebojte sa o zvieratku rozprávať, spomínať naň spoločne s dieťaťom. Ak si myslíte, že dieťa sa napriek tomu dlhšie nedokáže so smútkom vyrovnať, neváhajte vyhľadať pomoc psychológa.
V každom prípade by sme sa nemali báť deťom dopriať psíka, pretože má to viac pozitív na ich život ako negatív. Dôležité je však pripraviť seba aj deti na to, že raz psík môže z ich životov odísť.
