Slovensko sa pýši bohatou históriou šľachtenia psov, ktorá je hlboko zakorenená v tradíciách a potrebách krajiny. Vo veľkej miere vychádza z nemeckej kynológie, no jedinečný charakter Slovenska predurčil, že sa chov psov v minulosti orientoval najmä na pracovné plemená. Tieto psy mali ľuďom pomáhať pri náročných činnostiach, ako je poľovníctvo a chov oviec. Vzhľadom na túto orientáciu sa u nás doposiaľ nikdy nevyšľachtilo žiadne čistokrvné spoločenské plemeno. Napriek tomu sa slovenským kynológom podarilo zachovať a vytvoriť päť nádherných národných plemien, ktorých existencia je výsledkom cieľavedomého šľachtiteľského programu.
Slovenský čuvač: Verný strážca salašov
Slovenský čuvač je bezpochyby najtradičnejším slovenským národným plemenom. Jeho história siaha stáročia dozadu, keď bol ako veľký a silný horský pes neodmysliteľným pomocníkom horalov a salašníkov. Pôvodne bol známy pod názvom tatranský čuvač, no po jeho uznaní Medzinárodnou kynologickou federáciou v roku 1965 bolo potrebné názov zmeniť na slovenský, aby sa predišlo zámene s poľským plemenom Tatra owczarek podhalanski. Hoci sa často označuje ako pastiersky pes, jeho hlavnou úlohou nebolo stádo pásť, ale skôr ho chrániť pred predátormi ako vlci či medvede. Tradične sa udržiavala jeho biela srsť, ktorá mu umožňovala byť v noci viditeľný a odlíšiteľný od škodnej zveri. Slovenský čuvač je inteligentný, pokojný pes so silným sebavedomím, ktorý je vynikajúcim strážcom. Pri správnej výchove je poslušný a rád plní povely, avšak jeho samostatná povaha si vyžaduje dôslednosť.
Slovenský kopov: Vytrvalý lovec
Slovenský kopov je plemeno s dlhou históriou, pričom už od roku 1770 bolo zakázané jeho kríženie s inými duričmi, aby sa zachovala jeho čistota. Na durenie diviakov sa využíval údajne už od stredoveku. Jeho predurčenie pre túto prácu spočíva v jedinečných vlastnostiach: vyniká vytrvalosťou, schopnosťou prenikať do hustých lesných porastov, vynikajúco drží stopu a vyznačuje sa veľkou smelosťou. Dve posledné spomenuté kvality sa dodnes testujú na memoriáli Andreja Renču, vrcholnej súťaži pre majiteľov tohto plemena, pomenovanej po jednom z nestorov slovenskej poľovníckej kynológie. Slovenský kopov je nielen výkonný poľovný pes, ale aj dobrý strážca.
Slovenský hrubosrstý stavač: Odolný pes do každého terénu
Slovenský hrubosrstý stavač vznikol krížením troch pôvodných rás: českého fúzača, weimarského stavača a nemeckého drôtosrstého stavača. Cieľom šľachtenia bolo vytvoriť stavača, ktorý by bol odolný voči drsnému počasiu a zvládal prácu v slovenských lesoch. Jeho vrodené vlohy ho predurčujú pre prácu v poli, lese i vo vode, najmä pri dohľadávaní a prinášaní ulovenej zveri. Pôvodne boli tieto psy vedené pod názvom hrubosrstí weimarskí stavači, no nemeckí chovatelia tento variant oficiálne neuznali. Keďže hrubosrsté jedince boli na Slovensku pomerne rozšírené, slovenskí poľovníci a nadšenci sa pričinili o ich uznanie ako samostatného plemena v roku 1983.
Československý vlčiak: Kombinácia psa a vlka
V roku 1955 si československí pohraničníci priali vyšľachtiť psa s ideálnymi vlastnosťami na stráženie západnej hranice. Tento ambiciózny cieľ sa kynológovia rozhodli dosiahnuť skrížením karpatského vlka a nemeckého ovčiaka. Projekt bol podporený kvalitným vedeckým výskumom a precíznym šľachtiteľským plánom. Výsledok však úplne nenaplnil očakávania. Hoci si plemeno zachovalo húževnatosť a vytrvalosť vlka, jeho cvičiteľnosť nedosahovala úroveň nemeckého ovčiaka. Zostal v ňom silný vplyv prirodzených inštinktov, čo viedlo k tomu, že napríklad pri prenasledovaní narušiteľa hranice bol neúčinný, ak mu cestu skrížila iná zver. Napriek tomu, že v armáde kariéru neurobil, československý vlčiak je dnes sympatické plemeno, ktoré kombinuje priateľskosť psa s temperamentom vlka.
Tatranský durič: Najmladšie slovenské plemeno
Tatranský durič je najmladším slovenským národným plemenom, ktoré vzniklo v Michalovciach. Jeho základ tvorí 75 % podiel slovenského kopova, pričom zvyšok pochádza z dvoch iných poľovných plemien - bavorského farbiara a jazvečíka hladkosrstého. Vznikol s cieľom lepšie vyhovieť kritériám moderného poľovníctva. V porovnaní so slovenským kopovom má spĺňať požiadavku nižšieho vzrastu, kratšieho durenia a schopnosti dohľadávať postrelenú zver. V roku 2014 sa podarilo dosiahnuť finálny cieľ - prvýkrát spáriť psa tatranského duriča so sukou tohto plemena, čím sa zavŕšil proces jeho formovania.
Na Slovensku sa tak podarilo vyšľachtiť päť národných plemien, ktoré sú nielen krásne, ale aj odvážne a silné. Územie Slovenska, s jeho hornatým charakterom a dlhou tradíciou salašníctva a poľovníctva, prirodzene viedlo k chovu psov, ktorí pomáhali pri pastierskej a loveckej práci. Tieto plemená sú pýchou slovenskej kynológie a svedectvom o jedinečnom vzťahu Slovákov k psom.
20 skvelých plemien psov do bytu
tags: #pes #pre #nepocujucich