Spánok je pre psa kľúčom k fyzickej aj duševnej rovnováhe. Ak mu chýba kvalitný odpočinok v pokojnom prostredí, jeho správanie sa môže výrazne zmeniť - od nervozity až po poruchy správania. Zistite, ako mu dopriať zdravý spánok.
Spánok ako pilier psychickej stability psa
Zatiaľ čo u ľudí sa kvalita spánku často spája so stresom a výkonnosťou, u psov je rovnako dôležitá. Pes potrebuje dostatok nepretržitého odpočinku, aby jeho mozog spracoval informácie z dňa, regeneroval nervovú sústavu a udržiaval hormonálnu rovnováhu. Počas hlbokého spánku sa v jeho tele obnovujú bunky, opravujú svalové vlákna a stabilizuje sa nervová činnosť. Ak pes spí prerušovane, v hlučnom prostredí alebo na mieste, kde sa necíti bezpečne, tieto regeneračné procesy sa narúšajú - čo sa následne prejaví aj na jeho správaní a emocionálnej rovnováhe.
Koľko spánku pes skutočne potrebuje
Dospelý pes potrebuje v priemere 12 až 14 hodín spánku denne. Šteniatka, staršie psy a psy veľkých plemien dokonca až 18 hodín. Tento čas sa väčšinou rozdelí do viacerých kratších úsekov - najviac počas noci a niekoľkokrát aj počas dňa. Na rozdiel od ľudí pes neprespí celú noc nepretržite, ale prechádza medzi fázami hlbokého spánku a bdelého driemania. Aby sa však dostal do regeneračnej fázy REM spánku, potrebuje pokoj, ticho a pocit bezpečia. Bez nich sa telo ani myseľ úplne neobnovia.
Čo sa deje, keď pes nespí dosť
Nedostatok kvalitného spánku má na psov hlboký dopad. Unavený pes je menej tolerantný, rýchlejšie reaguje podráždene, môže byť neprimerane hlučný, úzkostný alebo dokonca agresívny. Dlhodobá únava sa prejaví aj fyzicky - pes stráca chuť do jedla, menej sa hrá, má slabší imunitný systém a môže byť náchylnejší na choroby. Z vedeckých pozorovaní vyplýva, že pes, ktorý spí v rušnom prostredí, sa častejšie budí, jeho srdcová frekvencia zostáva zvýšená a hladina stresového hormónu kortizolu neklesá na normálne hodnoty.
Stres a úzkosť u psov
Nešvár dnešnej doby - stres. Poznáme ho my, bohužiaľ ho poznajú aj naši štvornohí kamoši. Psi, ktorí trpia separačnou úzkosťou, úzkosťou z odlúčenia, môžu byť skutočne mimoriadne deštruktívni, nie len voči majetku, ale aj voči sebe. Nervózni psi majú zase sklon pri rôznych podnetoch upozorňovať svoje okolie vycerenými zubami, prípadne chniapaním okolo seba. Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť.
Nervozita obvykle vyplýva z neistoty, strachu a nedostatku sebadôvery a dôvery ako takej. Väčšinou sa týka menších psíkov, ktorých máme, bohužiaľ, tendenciu chrániť pred všetkým, čo MY považujeme za nebezpečné. Psík býva mimoriadne uštekaný, v mnohých situáciách - pri stretnutí s inými psami, pri stretnutí s cudzími ľuďmi, pri stretnutí s neznámymi alebo hlasnými zvukmi, šteká na predmety v domácnosti, ktoré spôsobujú hluk, alebo sú preňho neznáme. Odskakuje, odťahuje sa, uteká. V horšom prípade vrčí, keď je v situácii, kedy nevie odísť, cerí zuby, znervózňujú ho nečakané dotyky.
Podceňovanie výchovy a výcviku u menších psov "lebo neublíži, veď je malý", často vedie k nedostatku pevných a jasných pravidiel a to vedie k neistote, ktorá sa preklápa do nervozity. Malý pes má čo robiť, aby to zvládol vo svete "obrov". Pevná a pokojná výchova, základný výcvik a dodržiavanie pravidiel neznamenajú nedostatok lásky. Ochraňovanie šteniat pred inými psami, prístup "nechytajte ho", keď chce šteniatko niekto pohladkať, toto u psov vyvoláva nedôveru k iným psom a nedôveru k ľuďom. To vedie k nervóznemu štekaniu a vrčaniu, keď sa priblíži iný pes, bez ohľadu na to, či je alebo nie je reaktívny. K štekaniu na okoloidúcich a vrčaniu, keď sa niekto psíkovi prihovorí, nehovoriac o tom, že by sa ho chcel dotknúť.
Áno, často robia chybu aj okoloidúci psíčkari, nadšené výskanie na psa, ani strkanie mu ruky do tváre u psa nefunguje. Hlasné (aj keď nadšené) výkriky "ty si krásny psík", alebo "poď ku mne, ja mám doma tiež takého" nervózneho psíka iba zneistí a môže vyvolať obrannú reakciu (útek alebo útok). Strkanie ruky do tváre je tiež nezmysel, pes musí mať možnosť sa k nemu priblížiť a ovoňať vás dobrovoľne, keď sa rozhodne sám, potom mu môžete strčiť ruku pred tvár, prípadne ho pohladkať a prehovoriť naňho, ideálne pokojným hlasom. To, že je pes malý neznamená, že je hračka. Ale podporovanie nervozity voči ľuďom panickým "nechytajte ho" alebo "uhryzne vás" a podobne iba situáciu zhorší.
Vety typu "je to také plemeno, je uštekané", prípadne "on je taký od malička", "ona šteká na každého" a pod. už počul asi každý z nás. Aj keď mnohé plemená su vokálnejšie, než tie ostatné a viac sa prejavujú hlasom, žiadna z tých viet nie je pravdivá. Pes nemá dôvod štekať na iných psov, zvieratá ani ľudí, pokiaľ je správne socializovaný a pokiaľ jeho majiteľ nedá príčinu na paniku. Niekedy to, čo považujeme za milé a rozkošné u šteniatok, stáva sa nebezpečným alebo otravným v dospelosti. A niekedy veci, ktoré nám pripadajú mimoriadne zábavné na malej čivave, či jorkšírovi, by nám nepripadali také zábavné na rotweilerovi alebo staffordovi.
Hryzenie rúk u šteniatok, trhanie papúč či ponožiek, kňučanie a štekanie ako prosba o jedlo, keď vy jete, vyskakovanie na ľudí od radosti, to všetko stráca čaro, keď psík dospeje. Ale keď ste to považovali za milé, keď bol šteniatko a teraz mu to zakazujete a trestáte ho, vyvoláte u psíka neistotu a tá vyvolá nervozitu. Nervozita a stres u malých psíkov (čivava, jazvečík, jorkšír a pod.) má rovnako nepriaznivý vplyv na ich mentálnu pohodu, dokonca na ich fyzické zdravie, ako u veľkých psov. Len preto, že malý pes vyzerá v záchvate stresu alebo úzkosti roztomilo a zábavne (keď vás nechce pustiť sadnúť si k niekomu na gauč a "bráni" svojho pána, keď naháňa vysávač a zase pred ním uteká, keď "roztomilo" šteká 5 kg pes na 50 kg psa a stavia sa do "útočnej pozície" a následne zdupká) neznamená, že ho takáto situácia nestresuje a je preňho príjemná.
Pokiaľ na psíka kvôli chovaniu, ktoré vám nevyhovuje zvyknete kričať a dookola opakovať "fuj, fuj, fuj" alebo "nesmieš, nesmieš, nesmieš" a podobné "zákazové" slová, prestaňte s tým. Hneď. Krik nepomáha pri výchove ani výcviku ani najmenej. Ukážte psíkovi, aké chovanie od neho očakávate a odmeňte ho za to. Ignorujte chovanie, ktoré sa vám nepáči - skákanie, "žobranie" o jedlo a pod. a odmeňte slovne alebo fyzicky, keď chovanie zmení. Spojte mu všetko, z čoho je nervózny, s niečím príjemným: pochúťky, hračka, pochvala, podľa situácie. Ak si s tým neviete dať rady, požiadajte o pomoc ľudí, ktorí sa tým zaoberajú na profesionálnej úrovni.
Často počujeme povedať ľudí - "on je taký vystresovaný", "ona stále stresuje". Čo to ten stres u psa je a ako sa prejavuje? Psa v strese spoznáme podľa reči jeho tela. Nekľudné prestupovanie z labky na labku, uši stiahnuté dozadu, strnulý postroj tela, stiahnutý chvost, zrýchlené dýchanie, až dychčanie, uhýbanie pohľadom a odvracanie hlavy, spomalené neisté pohyby.
Stresovým faktorom môžu byť rovnaké veci ako u ľudí. Neznáme prostredie, nový člen domácnosti, sťahovanie do nových priestorov, priveľká spoločnosť ľudí, či psov. Taktiež tento stav môžu vyvolať nejasné alebo rozporuplné povely, ktoré im dávame my. Prípadne naše chovanie voči psom, kedy sa im snažíme pomôcť tým, že ich ľutujeme, chlácholíme, držíme ich čo najďalej od stresového faktoru, namiesto toho, aby sme im ukázali, že nie je dôvod na stres a my sme tu preňho, aby cez to prešiel bez paniky. Ukážte psovi, že to, čo mu spôsobuje stres, je v skutočnosti neškodné. Ako jeho líder je na vás, aby ste sa postavili k situácii s rozvahou a pokojom.
Ak je zdrojom stresu neznáme prostredie, spojte mu ho s príjemnými prežitkami. Máte k dispozícii viacero nástrojov, obľúbené hračky, pochúťky, hry, všetko, čo jeho mozog odvráti od stresového faktora. Ak je to nový člen rodiny, postupujte rovnako, či už je to dieťa, nový psík alebo nové iné zvieratko, spojte mu jeho prítomnosť s príjemnými prežitkami a nezabúdajte venovať mu rovnakú pozornosť, ako novému členovi. Ak mu vadí veľké množstvo ľudí, pozvite domov čo najviac priateľov a známych, vyzbrojte ich hračkami a pochúťkami a požiadajte ich, aby ich okolo seba nenútene a kľudne pohadzovali, zatiaľ čo sa budú pohybovať v prítomnosti psíka. Samozrejme, začnite menším počtom ľudí, postupne ho zvyšujte. Ak má stres z väčšieho množstva psíkov, určite nie je dobrý nápad dať ho hneď do psej škôlky, či doviesť na cvičák, ale rovnako môžete požiadať ostatných majiteľov psíkov, aby sem tam pohodili nejakú pochúťku, keď budú prechádzať so svojim psíkom, prípadne vy zamestnajte mozog svojho psíka v prítomnosti ďalších psov obľúbenou hračkou a pod. Ozbrojte sa TRPEZLIVOSŤOU, takéto veci idú pomaly, ale úspech sa určite dostaví.
Separačná úzkosť
O separačnej úzkosti sa už popísalo veľa. Niektorí sú za to, že ide o vrodenú predispozíciu, iní sú presvedčení, že ide o získanú záťaž. Nech je to akokoľvek, je to niečo, čo sa veľmi ťažko zvláda a je to smutná a bolestivá skúsenosť pre psíka, aj pre milujúceho majiteľa. Avšak! Mnohí si chovanie svojho psa vysvetľujú ako separačnú úzkosť, pretože všade sa dočítate, že psík, trpiaci týmto stavom, je deštruktívny. Keď máte doma šteniatko a odchádzate z domu a šteniatko kňučí za dverami, nemusí ísť práve o úzkosť z odlúčenia, iba o bežný prejav "prekvapujúcej samoty". U šteniatok máte veľa možností, ako ho pripraviť na to, že nebudete stále doma a bude musieť tráviť čas aj osamote.
Ak ide o dospelého psíka, ktorý kňučí, keď odídete z domu, rovnako nemusí ísť o prejav úzkosti. Pokiaľ si pokňučí a potom je kľud, keď sa vrátite a on je spokojný a rád, že vás vidí a vy vidíte, že práve vstal a prišiel vás privítať, je to všetko v poriadku, prípadne môžete popracovať na svojich odchodoch z domu, aby boli úplne bez kňučania. Ak však psík kňučí a zavýja za dverami hodiny, to už nebude úplne v poriadku a je čas začať situáciu riešiť. Avšak najhoršími a jednoznačnými prejavmi úzkosti sú deštruktívne útoky na dvere, často okná a všetko, čo sa nachádza v okolí psíka v čase najhoršieho záchvatu paniky. Psík má tendenciu nájsť cestu von za každých okolností - ničí dvere, snaží sa dostať cez plot, často cez okná (pokiaľ sa tadiaľ dá dostať von, napr. z domu, garáže a pod.). Demoluje celé svoje okolie v panike a neskutočnom strese a napätí. Sú rozličné stupne, často to trvá 30 minút, ale sú prípady, kedy tento záchvat môže trvať aj hodiny.
Isté je, že množstvo foriem úzkosti sa vyskytuje u psíkov adoptovaných z útulkov alebo nájdených na ulici. Bohužiaľ, obvykle nikto nevie povedať, čím si psík prešiel, takže je ťažké určiť, či bola predispozícia vrodená alebo je to získaný problém. Nič to však nemení na veci, že problém je tu a je ho potrebné riešiť. Taktiež pokiaľ má psík tendenciu byť príliš "prilepený" k nejakému členovi rodiny, má problém zostať sám, neustále vyhľadáva vašu spoločnosť, aj keď je v prítomnosti iných psíkov, s ktorými by sa mal hrať, venujte tomu pozornosť a pracujte na jeho "osamostatňovaní", aby ste nepodporili vývoj akejkoľvek formy úzkosti z odlúčenia. Podporovanie takéhoto správania, aj keď je to z tej najväčšej lásky, povedie k zhoršeniu problému, namiesto k zdravému vzťahu so šťastným psíkom.
Veta "nemôžem od neho odísť na dlhšie ako ..." je síce z vašej strany akousi formou láskyplného sebaobetovania, ale psíkovi to nepomôže a problém sa bude prehlbovať. A keď jedného dňa nebudete mať možnosť tráviť so psíkom toľko času, v živote sa môže stať čokoľvek, budete sa trápiť výčitkami svedomia a psychická pohoda bude preč. Nechať psíka samého a naučiť ho, ako to má akceptovať a zvládať, nie je nedostatok lásky!
Pokiaľ váš psík preukázateľne trpí akoukoľvek formou úzkosti, ideálnym riešením je vyhľadať ODBORNÚ POMOC. Nemáme na mysli trénera ani cvičák, ani odborné rady typu "strašte ho a on sa prestane báť". Ani veterinárna staroslivosť nie je to, čo máme na mysli, aj keď mnohí veterinári sa zaoberajú aj takýmito problémami psov, nemyslíme však lieky na upokojenie. Existujú ľudia, ktorí majú skúsenosti s korekciou chovania u psov, vedia trpezlivo vysvetľovať, ako postupovať a prečo a nebudú od vás očakávať výsledky za 3 dni, ani vás tlačiť do extrémnych výkonov a vyčítať vám, keď urobíte nechtiac chybu.
Dovtedy, alebo pokiaľ ide o miernejšiu formu úzkosti, minimálne dbajte na to, aby ste psíka nezatvárali do jednej miestnosti, kde už nemá čo zničiť, alebo aby nezničil viac. Psíkovi to nepomôže, bude sa zúfalo snažiť dostať aj z tej miestnosti a možno ešte intenzívnejšie a jeho psychika bude trpieť a mohol by si ublížiť. Sú známe prípady, kedy sa psík pokúsil dostať z domu cez okno na druhom poschodí domu a susedia volali o pomoc, lebo po streche behal splašený pes. Je úplne zbytočné zatvárať ho do klietky, aby si neublížil. Bude sa z nej snažiť dostať všetkou silou a sú psi, ktoré zdemolujú aj klietku a môžu si práve tam ublížiť. Nezatvárajte ich do garáže, sú známe prípady psov, ktorí postupne zdemolovali garážové dvere natoľko, že sa aj tak odtiaľ dostali von. Sú psi, ktorí sa snažia preskočiť plot tak zúfalo, že si ublížia fyzicky.
Nepristupujte k nim s ľútosťou a nesnažte sa urobiť "čo im na očiach vidíte" ako satisfakciu za to, že musíte odísť z domu. Nie je riešením psíka všade ťahať so sebou, vôbec neodchádzať z domu, odchádzať tak, aby vás "nevidel", nevracajte sa 5x, aby ste ich ubezpečili, že sa vrátite, nič z toho nepomôže a situácia sa bude postupne len zhoršovať. Odborná pomoc je na mieste, nakoľko ak ste doteraz s problémom nepohli, pravdepodobne neviete sami posúdiť, ako vážny problém je a ako dlho bude trvať ho odstrániť, resp. zmierniť na minimum. Ale vo všeobecnosti platí, že musíte byť mimoriadne trpezliví, robiť maličké krôčiky, ale nepoľavovať.
Napríklad môžete všetky činnosti, ktoré sú spojené s vašim odchodom, všetku rutinu ako zobrať kľúče, obliecť si bundu, zobrať si tašku, obuť si topánky a pod. začať robiť počas dňa bez toho, aby ste reálne odišli. Panika v hlave psíka začína prvým krokom, ktorý vedie k vášmu odchodu. Takže prídite k vešiaku, zveste bundu, oblečte si ju, urobte 2-3 kroky, vráťte sa k vešiaku, bundu zaveste naspäť a choďte si sadnúť k stolu. O nejaký čas sa postavte, zoberte kľúče, zastrčte ich do zámky, zaštrkocte, znova ich vytiahnite, vráťte na miesto a sadnite si na gauč. Potom zase vstaňte, choďte si obuť topánky, pristúpte k dverám, počkajte pár sekúnd, vráťte sa, vyzujte si topánky a choďte si urobiť kávu:) Takto to opakujte čo najčastejšie, až kým psík prestane na tieto podnety panicky reagovať. Nezabúdajte však, že to musíte robiť pokojne a bez toho, aby ste tomu pripisovali akýkoľvek význam. Nechoďte psíka zakaždým chlácholiť a nežeňte sa k nemu pri každej zlej reakcii. Ukážte mu, že to nič neznamená a je to v poriadku. Pokiaľ vás to rozrušuje, najskôr sa upokojte vy, keď začne stúpať vaša nervozita z očakávania jeho reakcie, jeho reakcia bude bezprostredná a silnejšia. Nezosiľňujte jeho reakciu tým, že mu budete niečo vysvetľovať a pripravovať ho na to, čo idete urobiť.
Zoberte hračku, dajte ju psíkovi, ukážte ako funguje, alebo ako sa s hračkou môže hrať a keď sa začne hrať, choďte do vedľajšej miestnosti. Pokiaľ vás psík bude nasledovať, vráťte sa s ním späť, opäť mu dajte hračku, pokojne povedzte zostaň a choďte znova do vedľajšej miestnosti. Opakujte až kým psík nezostane s hračkou na mieste. Majte na mysli, že nejde o bežného psíka, ktorý po dvoch usmerneniach urobí, čo od neho chcete. Môže to trvať naozaj veľmi dlho, buďte trpezliví a skúšajte to dookola. (Medzitým robte aj kroky s kľúčmi, bundou, topánkami a pod. viď vyššie.) Keď sa vám to konečne podarí, je čas na ďalší krok, je čas opustiť byt/dom. Postupujte rovnako, ako pri odchádzaní do vedľajšej miestnosti, ale tentokrát naozaj odíďte z domu. Choďte o poschodie nižšie, či vyššie, odíďte k vedľajšiemu domu, podľa toho, či bývate v byte alebo v dome. Počkajte pár minút a vráťte sa späť. Pokojne a pomaly, bez stresu a nervozity, ukážte psíkovi, že sa nič nedeje a vy ste s tým v pohode a od neho očakávate to isté, lebo mu nehrozí nebezpečenstvo. Opäť nezabúdajte na to, že vaše psychické rozpoloženie je pre psíka mimoriadne dôležité! Opakujte až kým neuvidíte, že po návrate je psík na svojom mieste...
9. díl Separační úzkost u psa - Online psí škola s Martinem Zounarem
Nočná nepokojnosť u psov
Môžeš sa občas pýtať, prečo tvoj psík v noci neustále vstáva. Je možné, že to nie je len obyčajné vzdychanie. Skúsime ti vysvetliť, prečo je táto téma dôležitá. Nočná nepokojnosť môže byť signálom, že niečo nie je v poriadku. Keď má náš pes nočnú nepokojnosť, môže to byť náročné. Jeho správanie v noci, ako štekanie, kňučanie a prechádzanie sa, narušuje náš pokoj. Je dôležité vedieť, čo spôsobuje nepokojnosť nášho psa. Možno potrebuje viac cvičenia alebo sa snaží povedať nám, že niečo nie je v poriadku.
Ak si všimneme tieto znaky u nášho psa, mali by sme hľadať príčinu. Niekedy si majitelia myslia, že nočná nepokojnosť ich psa je len o nedostatku energie. No môže to byť znamenie zdravotných ťažkostí. Psy môžu mať v noci problémy z viacerých dôvodov. Bolesť, nepohodlie, alebo chronické problémy, to všetko môže vyžadovať návštevu u veterinára. Starostlivosť o psa v noci nám umožňuje sledovať jeho zdravie. Častá nepokojnosť môže byť signálom vážnejšieho problému. Reagovať rýchlo na nočné prejavy nepokoja je dôležité. Môže to znamenať rozdiel medzí malým trápením a vážnym problémom. Zabudnúť na konzultáciu s veterinárom by bola veľká chyba.
Psí nespokojnosť v noci má viacero dôvodov. Zdravotné problémy ako bolesti kĺbov alebo problémy s trávením patria medzi časté príčiny. Strach, nuda alebo prebytok energie sú typickými behaviorálnymi faktormi. Na nočnú nepokojnosť môžu mať vplyv aj vonkajšie ruchy alebo nepravidelný spánkový režim. V takom prípade by ste mali zvážiť úpravu spálne psa. Je dôležité vedieť, ako nočná starostlivosť pomáha psom. Tu sú tipy pre majiteľov psov na zlepšenie ich nočného režimu. Vytvorte pokojné prostredie pre vášho psa. Jeho miesto na spanie by malo byť tiché, tmavé a príjemné. Stanovte pravidelný nočný režim. Psy majú radi rutinu. Zachovajte psa fyzicky aktívneho počas dňa. Zavedenie upokojujúceho rituálu pred spaním môže tiež pomôcť. Ak sa váš pes v noci cíti neistý, dajte mu obľúbené hračky. Alebo veci, ktoré voniajú po vás. Tieto tipy pre majiteľov psov vylepšia spánok vášho psa.
Pre našich štvornohých priateľov môže byť ťažké zvládať nočnú nepokojnosť. Našťastie, existuje veľa spôsobov, ako im môžeme pomôcť. Je dôležité zachovať konzistentnosť a trpezlivosť. Dôslednosť v rutine: Nastavme časy pre krmenie, prechádzky a spánok. Behaviorálne techniky: Učme psa základným príkazom ako „ležať“ alebo „zostaň“. Vytvorenie komfortného prostredia: Posteľ pre psa nech je mäkká a v tichom kúte. Poskytovanie mentálnej stimulácie: Do večerného programu zaradme hračky a hlavolamy. Fyziologické techniky: Skúsme jemnú masáž alebo aromaterapiu. Použitím týchto metód a vytváraním dobrých asociácií môžeme oveľa lepšie zvládnuť nočnú nepokojnosť našich psov. Máme nezabúdať, že každý pes je iný. Čo pomáha jednému, nemusí byť účinné pre iného.
Naši psi môžu pocítiť nočnú nepokojnosť, ktorá sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Je dôležité rozumieť správaniu nášho psa. Tak vieme rozlíšiť, kedy je nočné rušenie bežné a kedy už môže byť znakom vážnejšieho problému. Ak má váš pes problémy s nočnou nepokojnosťou, je dobré poradiť sa s veterinárom. Niekedy nepokojnosť ukazuje, že váš pes má zdravotný problém. Potrebné je podrobné zdravotné vyšetrenie psa. Tak zistíme, či má pes zdravotné problémy, ktoré by mohli ovplyvniť jeho správanie v noci.
Hoci je konzultácia s veterinárom dôležitá, môžeme vyskúšať aj iné metódy. Majitelia, ktorí hľadajú prírodné riešenia pre nočné nepokojnosti svojich psov, majú veľa možností. CBD oleje sú tiež často vyhľadávanou možnosťou. Výskumy ukazujú, že môžu znížiť úzkosť a zlepšiť spánok. Aromaterapia a feromónové difuzéry môžu tiež pomôcť vytvoriť pohodové prostredie. Bylinné čaje alebo doplnky s prírodnými zložkami môžu zlepšiť pohodu psa.
Nočná nepokojnosť u psov znamená, že nepokojne prechádzajú sem a tam. Môžu tiež veľa štekať a povaľovať sa počas noci. Ak váš pes je v noci neustále nepokojný, môže to signalizovať zdravotný problém. Bolesti alebo tráviace problémy sú bežné príčiny. Príčiny môžu byť rôzne. Fyzické problémy ako bolesti kĺbov sa často vyskytujú. Aj strach alebo úzkosť môžu psíka trápiť v noci. Pre pokojný spánok psa je dôležité mať príjemné miesto na spanie. Psa treba počas dňa dostatočne vyčerpať. Dôslednosť a trpezlivosť sú kľúčové pri zlepšovaní správania psa. Je dôležité dbať na ich pohodlie a bezpečie.
Typické sú neustále behanie, neklud a časté vstávanie a búchanie. Niektorí psi dokonca môžu v noci štekať alebo vŕzgať. V prípade pretrvávajúcich ťažkostí je nutné navštíviť veterinára. Ten vykoná dôkladné zdravotné vyšetrenie. Niektoré bylinné prípravky a doplnky ako CBD oleje môžu byť užitočné.
Kedy navštíviť veterinára?
Zmeny v správaní psa často odhaľujú, že s ním nie je niečo v poriadku. Energický a hravý psík môže náhle pôsobiť letargicky, strácať záujem o hry a uzatvárať sa do seba. Zrazu môže byť podráždený, vrčať alebo odmietať kontakt. Naopak, niektorí psi, ktorí sú zvyčajne samostatní, môžu byť neobyčajne prítulní alebo úzkostliví, keď sa necítia dobre. Okrem zjavnej neochoty hrať sa si všimnite aj jemné signály. Mierny tras labiek, stiahnuté oči pri pohybe alebo obmedzená radosť z obľúbenej činnosti môžu signalizovať, že pes trpí bolesťou či skrytými ťažkosťami.
Každý psí nos je zvyčajne studený a vlhký, čo je znakom dobrého zdravia. Ak je však ňufák suchý alebo horúci, môže to znamenať horúčku či zápal. Podobne je nezvyčajné, ak pes dlhodobo odmieta potravu, aj keď má inak výborný apetít. Nechutenstvo je významný varovný signál, najmä ak mu predchádzalo niečo stresujúce. Pozornosť venujte aj očiam a ušiam. Oči psa by mali byť jasné a bez zápalu; ak sú červené, slzia alebo sa v nich objaví výtok, jedná sa o varovný signál. Podobne by uši mali byť čisté a bez nepríjemného zápachu. Kašeľ, dlhodobé chrapotanie či ťažké dýchanie môžu naznačovať problémy s dýchacími cestami alebo srdcom. Neignorujte ani časté kýchanie či piskľavé zvuky pri dýchaní.
Všímajte si aj stav kože a srsti. Nadmerné škrabanie sa, vypadávanie srsti či nové šupinaté ložiská a červené miesta môžu naznačovať alergiu, parazity alebo kožné infekcie. Nezvyčajné hrčky, opuchy či drobné rany na tele treba okamžite konzultovať s veterinárom, pretože môžu ísť o abscesy alebo iné závažné ochorenia.
Okrem vyššie uvedených signálov by mal majiteľ myslieť aj na komfort a výživu psa počas liečby. Doprajte mu teplé miesto na odpočinok a zabezpečte vyváženú stravu prispôsobenú jeho potrebám. Vhodné miesto na odpočinok je pre psa rovnako dôležité ako kvalitné krmivo. Niektoré psy si obľúbia pohovku, iné si nájdu svoje miesto v kúte miestnosti. Ak však pes trávi väčšinu dňa ležaním a vyhľadáva mäkšie povrchy, môže to byť známka nepohodlia spôsobeného bolesťou kĺbov alebo starnutím. Okrem pohodlia je dôležité sledovať aj jeho apetít.
V momentoch, keď spozorujete u psa varovné signály, je dôležité zachovať pokoj a premyslenie. Snažte sa situáciu neignorovať - dôkladné pozorovanie a promptná reakcia môžu výrazne pomôcť. Pri každom abnormálnom správaní si všímajte podrobnosti, napríklad kedy sa príznaky objavili a ako sa vyvíjajú. Vyhľadajte veterinárnu pomoc: Ak sa príznaky zhoršujú alebo pretrvávajú, neodkladajte návštevu veterinára. Pozorujte a zaznamenávajte: Sledujte časový priebeh príznakov, ich intenzitu a možný spúšťač (napr. nové krmivo, zmenu prostredia). Zaistite pohodlie: Umiestnite psa do tichého, teplého a čistého prostredia. Doprajte mu pohodlný pelech a dobrý prístup k vode. Prispôsobte stravu a hydratáciu: Podávajte ľahko stráviteľné krmivo alebo jedlo, ktoré psa nezaťaží. Zachovajte pokoj: Psy vnímajú náladu svojich majiteľov, preto s nimi hovorte tlmeným a upokojujúcim hlasom.
Aj keď sa stav psa začne zlepšovať, neprestávajte sledovať jeho správanie a príznaky. Niekedy môže dôjsť k recidíve alebo sa môžu objaviť nové symptómy, ktoré je potrebné okamžite riešiť. Dôležité je konzultovať priebeh liečby s veterinárom a dodržiavať všetky jeho odporúčania. Pamätajte, že včasná reakcia a pozornosť k signálom, ktoré váš pes vysiela, môže mať rozhodujúci vplyv na jeho zdravie. Neignorujte žiadne zmeny v jeho správaní či zdraví. Prevencia a dôkladná starostlivosť o psa sú najlepšou ochranou proti závažným ochoreniam. Ak sa niečo neobvyklé objaví, nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc - aj zdanlivo banálne signály môžu poukazovať na vážnejší problém. V každom kroku starostlivosti je dôležité zachovať dôslednosť a citlivosť. Vaša trpezlivosť a láska mu dodajú istotu, že je v bezpečí, čo môže urýchliť proces uzdravovania. Nezabúdajte, že majiteľ by mal o svojom psovi vedieť čo najviac - zaznamenávajte si jeho správanie, aby ste aj s veterinárom mohli efektívne komunikovať.
