Pes ako mäsožravec a jeho výživa: evolúcia, trávenie a domestifikácia

Biologickým zaradením je pes mäsožravec. Tomu zodpovedajú aj jeho zuby, ktoré sú prispôsobené na uchopenie, prerezanie, vytrhnutie a strihanie mäsa a tkanív. Na druhej strane, posledné výskumy ukazujú, že tráviaca sústava psa je schopná tráviť škrob a sacharidy, a že práve tieto schopnosti umožnili proces domestikácie psa.

Evolúcia a genetické adaptácie

Počiatkom roku 2013 vydal mezinárodný vedecký časopis Nature prácu kolektívu vedeného švédskym evolučným genetikom Erikom Axelssonom, ktorá uviedla, že v genóme psa a vlka sa nachádzajú odlišné oblasti, ktoré kódujú produkciu amylázy a maltázy, dvoch kľúčových enzýmov pri trávení škrobu. To, že psi majú enzým, ktorý dokáže štiepiť škrob a sacharidy, potvrdzuje MVDr. Eva Štercelová, Ph.D vo svojom článku Výživa psov podľa ich potrieb.

„V slinách psov sa na rozdiel od človeka nenachádza enzým (amyláza, ptyalín), ktorý štiepi rastlinný škrob, a táto skutočnosť pravdepodobne viedla k úplne mylnej domnienke, že pes nedokáže dobre tráviť škrob a iné sacharidy.“ To ale zďaleka nie je pravda. Pes síce netrávi sacharidy v dutine ústnej, ale v počiatočnom úseku tenkého čreva sa u neho vylučuje účinná pankreatická amyláza, enzým produkovaný slinivkou brušnou, ktorý dokáže škrob rozštiepiť. Rovnako sa u neho v črevnej šťave nachádza maltáza, sacharáza a ďalšie enzýmy, ktoré trávia štiepne produkty škrobu a jednoduchšie sacharidy, ako je repný cukor (sacharóza).“

Schopnosť tráviť rastlinné zložky sa ukázala v ranom prvopočiatku domestikácie ako výhodná, pretože takí jedinci dokázali lepšie využívať zvyšky ľudskej potravy. Vo svetle týchto nových poznatkov je zrejmé, že trávenie psa a vlka je odlišné, domáci pes už zďaleka nie je vlk.

Anatomické a fyziologické rozdiely

Potravné potreby psov sú síce v niektorých ohľadoch podobné ako u vlkov, boli ale formované ich dlhodobým vzťahom s ľuďmi. V porovnaní so svojimi divokými predkami majú psy slabšie čeľuste, menšie zuby a dlhšie črevo. V žiadnom prípade psi nepatria medzi tzv. pravé mäsožravce, kam zaraďujeme mačky alebo lasice. To mimo iné znamená, že majú plne funkčný metabolizmus sacharidov, podobne ako všežravce. Tiež môžu využívať niektoré rastlinné zdroje esenciálnych látok, napr. rastlinný betakarotén, ktorý vedia na rozdiel od mačiek premeniť na aktívny vitamín A.

Výživa psa: Viac ako len mäso. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pes, hoci je svojím pôvodom a stavbou tela mäsožravec, dokáže popri živočíšnej potrave veľmi dobre tráviť a využiť tiež potravu rastlinnú, pokiaľ je upravená do podoby pre neho stráviteľnej. Priemerný obsah v granulách pre psa je: 25 % bielkovín, 35 % tukov a až 40 % sacharidov. Rozdiel je markantný a bohužiaľ, v niektorých prípadoch je podiel sacharidov v granulách aj viac než 40%. Na etikete komerčných krmív je vždy rozpísaný podiel bielkovín, tukov, niektorých vitamínov alebo minerálov, ale sacharidy sú vynechané. Inak povedané karbohydráty - najmä komplexné cukry ako sú napríklad škroby, obilniny, zemiaky, ryža a podobné - sú lacným a účinným zdrojom energie. Pôvodne slúžia aj ako „pojivo“ pre štruktúru krmiva a jeho dlhšiu trvanlivosť. Tieto vysokopracované sacharidy sú však veľmi ďaleko od prirodzenej stravy psa, sú ťažko stráviteľné a ich nadbytok sa ukladal vo forme glykogénu alebo tuku.

Ako teda pes: mäsožravec, v ktorého jedálničku je zastúpená aj rastlinná strava, ale v porovnaní so skutočným všežravcom je podiel rastlinnej stravy podstatne menší. Mäso obsahuje esenciálne mastné kyseliny (EMK), ktoré sú dôležité pre tvorbu bielkovín. Ak pes nedostáva dostatočné množstvo EMK, prejaví sa to v celkovom zdravotnom stave.

Preto aj keď pes nie je výhradný mäsožravec, prevažne rastlinné zloženie potravy mu rozhodne nevyhovuje. Kvalitné granule by mali byť vyrobené aspoň zo 100 gramov čerstvého mäsa alebo 20 gramov sušeného na 100 gramov granúl. Na prvom mieste v zložení by teda mala byť napr. kuracie, jahňacie, rybacia múčka alebo sušené mäso. Ak je mäsová múčka v potravinárskej kvalite, tým lepšie. Viacdrôznych mäsových múčok môže byť pre väčšinu psov v poriadku; citliví jedinci môžu mať alergie na niektorý druh mäsa, a preto je vhodné krmivo s jedným zdrojom živočíšnych bielkovín.

Medzi najviac alergizujúce druhy mäsa patrí kuracie a hovädzie mäso, najmä menej kvalitné. Pri granulách obsiahnutá kvalitná svalovina znižuje alergické reakcie oproti zložkám ako živočišne vedľajšie produkty z hydiny a podobne.

Možnosti kŕmenia

1. Klasické kŕmenie: Kombinuje sa varené mäso s prílohami. Zloženie kŕmnej dávky by malo obsahovať približne dva diely mäsa a jeden diel príkrmu (ryža, ovsené vločky...). Kŕmna dávka sa dopĺňa o surovú aj varenú zeleninu a vajcia. Doplňovať minerály, vitamíny a doplnky kĺbovej výživy atď. Pozor na varené kosti, ktoré môžu spôsobovať poranenia sliznice.
2. BARF: Kŕmenie kosťami a surovou stravou. Z celkového objemu sa odporúča cca 70% mäsa, z čoho asi 10% na kosti a 10% na vnútornosti. Zhruba 30% z objemu by mala tvoriť zelenina (60-70%), ovocie a prípadné obilniny (do 10%). Zelenina cca 50% listová a 50% koreňová. Dôležité pravidlo: rôznorodosť potravy.

Čo musíte urobiť, keď si domov prisťahujete šteniatko

Je potrebné zvážiť individuálne potreby a vek zvieraťa, najmä v skorom štádiu vývoja, kedy sa formujú metabolické procesy i zvyky stravovania.

Vedecká klasifikácia a evolúcia

Vedecký názov: Canidae. Psovité alebo vlkovité (lat. Canidae) sú čeľaď radu mäsožravce (Carnivora) triedy cicavce (Mammalia). Divé druhy čeľade psovité sa vyskytujú na každom kontinente s rôznymi biotopmi. Väčšina psovitých je prstochodca s huňatym chvostom a nezatiahnuteľnými pazúrmi; samce majú penisovú kosť, ktorá pri párení môže udržať zvieratá spolu aj dlhší čas. Rozloha čuchovej membrány je 120 m2 a mnohé druhy žijú vo svorkách so zložitým sociálnym systémom.

V základnom členení existujú dva typy: obligatórne mäsožravce a fakultatívne mäsožravce. Obligatórne mäsožravce potrebujú živiť sa výlučne mäsom (napr. mačky). Pes patrí do kategórie fakultatívnych mäsožravcov, ktoré môžu využívať aj rastlinnú potravu. Najbližšími príbuznými psov sú vlk dravý a líšky; domáci pes je resultat domestikácie, čo potvrdzuje rozdiely v chrupu, vyššia aktivita génov pre štiepenie škrobu a zmeny v tráviacom trakte v porovnaní s vlkom.

Pred rokom 2013 bola publikovaná štúdia, podľa ktorej domáci pes v genomike vykazuje odlišnosti v oblastiach kódujúcich amylázu a maltázu, čo sú kľúčové enzýmy pre trávenie škrobu. Domáci pes je vo všeobecnosti menej prispôsobený na lov, má kratší tráviaci trakt a menšie zuby než vlk, ale dokáže spracovať rastlinné zložky vďaka evolučným adaptáciám.

Praktické poznatky pre majiteľov psov

Aj keď pes dokáže spracovať aj rastlinnú stravu, jeho primárna strava by mala pochádzať z živočíšnych zdrojov - mäso, ryby, vnútornosti a kosti. Komerčné krmivá s vysokým podielom škrobov a spracovaných sacharidov často neplnia prirodzené nutričné požiadavky psa a môžu zvyšovať zaťaženie trávenia. Optimálne sú receptúry bohaté na mäso a tuky, s nízkym obsahom škrobu a obilnín. Rozmanitosť v domácej strave a individualizovaný prístup k potrebám konkrétneho psa sú kľúčové.

Najdôležitejšie je pozerať sa na obsah bielkovín, tukov a sacharidov, ako aj na zdroje bielkovín a citlivosť na určité mäso. Pri výbere granúl je vhodné sústrediť sa na kvalitu mäsa a príslušné zloženie, prípadne zvažovať alternatívy ako BARF s opatrnosťou a pod dohľadom odborníka. Pes je síce mäsožravec, no dokáže využiť aj rastlinnú zložku potravy, ak je správne pripravená.

tags: #pes #patri #medyi #masozravce