Okamžite nastane nepríjemná situácia, keď sa tvoj pes vrhne na všetko čo mu stojí v ceste. So všetkým by sa najradšej páril, ale tvoja reakcia je iba zdesenie a krik. Príde klasické fuj, nesmieš, nechaj. Prvýkrát sa ľudia s obskakovaním stretávajú pri hre medzi šteniatkami. Je až fascinujúce, ako ľudia najrôznejších charakterov vedia pri tomto správaní reagovať. Aj najvzdelanejšiemu človeku to okamžite začne byť nepríjemné, pričom nezáleží či jeho pes vyskakuje na iného alebo naopak. V šteňacom veku je „sexuálne“ obskakovanie úplne normálne a prirodzené. Nie, neznamená to, že sa chce páriť s ostatnými šteniatkami, ani to nie je prejav dominancie a dokonca to neznamená že zo psa vyrastie gay (v prípade, že skáče pes na psa).
Kedy sa správanie stáva problémom a čo s tým robí vedomie stresu
Kedy sa stáva toto správanie problémom? Vtedy ak si jedno šteňa vybralo iné a za žiadnu cenu nechce prestať. Ale čo so psom, ktorý sa snaží páriť so všetkým naokolo - s pelechom, ľudmi či plyšovými hračkami? Čomu vďaka vedcom stále viac a viac rozumieme je to, že výsledkom snahy párenia sa s okolitým prostredím je vedľajší produkt vzrušenia. A vzrušenie najčastejšie pochádza zo stresu. Pes môže byť v strese z najrôznejších situácií, o ktorých my ľudia často vôbec netušíme. Tento pes nemusí hrýzť, ani štekať, je poslušný a prispôsobivý. Dokonca jeho jediným prejavom od nepríjemnej situácie, môže byť odvrátenie hlavy, alebo pri strihaní pazúrov, schovanie labiek pod ležiace telo. Takéto psy môžu trpieť stresom, hoci nejavia žiadne okom viditeľné výstupy správania. Čo potom pes robí? Môže spadnúť do sexuálneho správania a svoj stres ventilovať tzv. U každého psa je stres vyvolaný inou situáciou.
Pes sa môže cítiť nekomfortne v situácií ak mu zakážeš vykonávať jeho obľúbenú činnosť (ktorá sa tebe až tak nepozdáva), pes môže byť v strese z tvojho odchodu do práce, alebo z presťahovania do nového bytu. Najlepšie si to popíšeme na fenke Dare, ktorá milovala tréning poslušnosti. Celé roky s ňou majiteľ chodil na preteky a preto, že do kruhu pri súťažení nepatria žiadne maškrty, často jej majiteľ počas tréningu ponúkal rôzne iné odmeny. Dara zbožňovala svoju hračku Wubbu. Keby jej ju pán pred alebo počas tréningu postavil na miesto kde je aj ona, okamžite by začala na hračku naskakovať. Dara by bola totižto tak vzrušená z toho že odmena za tréning by bola Wubba.
Ako rozpoznať a čo robiť v praxi: postupy a kroky
- Najprv rozpoznaj, či pes robí toto správanie zo stresu a čo stres spôsobuje. Ak reaguje na príchod dieťaťa či inú zmenu, privykaj ho postupne na pachy a zvuky dieťaťa, robte veci spolu.
- Uvedom si, či sa jedná o vzostup správania, ktorý vieme ovplyvniť modifikáciou alebo riadením. Sexuálne pudy môžu byť prejavom úzkosti a vtedy sa odporúča konzultácia s veterinárom a prípadný liek.
- Nechaj psa robiť to, čo naozaj potrebuje. Na verejnosti môže byť správanie nepríjemné, no uvedom si, že je to súčasť jeho psychiky a obmedzenia by mali byť postupné.
- Využi techniky pozitívneho posilňovania a modernej motivácie. Predovšetkým pracuj s markovým signálom, ktorý psovi jasne povie, čo urobil správne, a odmena príde po ňom. Tréneri odporúčajú postupne zvyšovať úroveň vzrušenia a zároveň udržiavať psa v kontroli.
- Desenzibilizácia a postupné zvyšovanie vzdialenosti medzi psom a majiteľom. V ťažších prípadoch existuje aj 15-dňový protokol. Buď trpezlivý - výsledky sa neudejú okamžite.
Predstav si Dare ako príklad: prvý krok je rozpoznať stres a znížiť jeho úroveň, druhý krok je modifikovať prostredie a postupne privykať na zmenu, tretí krok je umožniť psovi robiť to, čo naozaj potrebuje - napríklad nájsť si vlastný spôsob vyventilovať vzrušenie a zvládnuť stres. Zohľadni, že u jednotlivých psov sú reakcie rôzne.
Techniky pre zlepšenie komunikácie a privolanie
Britský tréner CherryHoggs má osvedčený prístup k perfektému privolaniu prostredníctvom mark signálu a postupov zvyšovania vzrušenia. Pes reaguje na dopamínové pocity a potrebnú stabilitu človeka. Kľúčom je naučiť psa prepnúť z nadšenia “ideme sa hrať” do sústredeného “už idem k tebe” pomocou krátkeho signálu “ÁNO” alebo iného marku. Pri tréningu postupuj takto:
- Prvý krok: psa nabúď a použite mark, odmena nasleduje po kontakte.
- Druhý krok: pridaj miernu vzrušenosť - hádzať hračku na krátku vzdialenosť a psovi dopriať kontakt s tebou po tom, čo sa pozrie.
- Tretí krok: zvýš intenzitu - ak je nadšený na úplnú hru, dvakrát ho navnadíš a až tretí krát hodíš loptičku, pričom stále používaš mark a odmenu.
Používaj konzistentný prístup: pes potrebuje stabilitu a vedie ho energia majiteľa, ktorý je jeho zdrojom pozitívnych pocitov a vedenia. Výsledok je, že pes sa veľmi rád vracia k majiteľovi.
Okrem techník privolania sa venujeme aj ignorovaniu ignorovania. Niektoré psy ignorujú ľudí a reagujú pomalosťou. Tu pomáha zmena rítmu a konzistencia v komunikácii. Uvedom si, že psy sa často učia pozornosťou a kontextom, nie len verbálnymi pokynmi. Pri spoločných situáciách je dôležité mať jasnú komunikáciu, správny timing a pozitívne posilnenie.
Separácia úzkosti: čo robiť pred odchodom a ako ju zvládať
Téma separačnej úzkosti (SzO) a úzkosti z odlúčenia býva častým problémom pri psom živote. Strach z odlúčenia môže viesť k deštruktívnemu správanie, škrabaniu dverí a znečisťovaniu bytu. Najdôležitejšie je netrestať psa za správanie súvisiace so SzO. Trestanie zväčšuje stres a zhoršuje situáciu. Je potrebné zmeniť prostredie a postupy svedomito a trpezlivo.
Medzi očividné príznaky patria: nárast vzrušenia po návrate majiteľa, deštruktívne správanie v okolí dverí, znečistenie domácnosti, a vzhľadom na to je dôležité plánovať postupy, ktoré minimalizujú stres pred odchodom. Zmeny prostredia, rytmu, a postupné cvičenie sú kľúčové pre zvládanie SU/SzO. V ťažších prípadoch môže byť potrebné konzultovať veterinára alebo odborníka na správanie zvierat a v prípade potreby zvážiť liečbu.
Tipy na praktické kroky zahŕňajú desenzibilizáciu na odchod z domu, krátke postupné výlety mimo domu, a zmenu denného stereotypu. Ďalším dôležitým prvkom je vytvoriť pozitívne asociácie s odchodmi, používať hračky s náhradnými odmenami a postupne predlžovať čas bez majiteľa.
Využitie hier a tréningov pre zlepšenie pozornosti a kontaktu
Keď pes nereaguje na prítomnosť, často pomáha trénovať pozornosť a kontakt s majiteľom. Tipy zahŕňajú:
- Udržiavať očný kontakt po oslovení a označiť správne správanie klikerom.
- Vybudovať pevný vzťah, ktorý zahŕňa pozitívne skúsenosti a jasný systém odmien.
- Vykonávať trénovanie v prostredí bez rušivých vplyvov a postupne ho zvyšovať do rušivejších situácií.
Vyhýbaj sa zbytočnému rozptýleniu počas prechádzok, zameraj sa na spoločný čas a kontakt so psom, a trénuj pravidelne, aby pes chápol, že si jeho bezpečným zdrojom kontaktu a vedenia.
Najčastejšie otázky a praktické odpovede
- Ako naučiť psa spoľahlivé privolanie v prítomnosti iných psov? Odpoveď: postupne trénovať v prostrediach s rastúcou rušivosťou, používať kliker a odmeny, hovoriť povel iba raz a nepristupovať k trestu pri návrate; využiť kurz na cvičisku alebo profesionálneho trénera.
- Môžem psa pustiť na voľno, ak občas utečie za iným psom? Odpoveď: ak privolanie nie je spoľahlivé, pes by mal byť mimo zabezpečeného pozemku vždy na vodítku; inak cvičiť na cvičisku alebo s dlhým vodítkom.
- Ako vybrať dlhé stopovacie vodítko a je vôbec vhodné na veľké plemená? Odpoveď: dlhé stopovacie vodítka poskytujú voľnosť, ale treba vždy mať kontrolu; pre aktívne plemená môže byť potrebná aj väčšia dĺžka, no vždy s možnosťou zásahu.
- Má sa psa trestať pri nepríchode na povel? Odpoveď: nie; trestanie pri návrate spôsobuje obavy a zhoršuje reakcie; najlepšie je trestať skôr vlastné pochybenie (ignorácia alebo nedostatočné zabezpečenie) než psa samotného.
- Kedy vyhľadať profesionálneho trénera? Odpoveď: ak privolanie nie je spoľahlivé v teréne alebo ide o ťažšiu situáciu s inými psami, využiť trénera alebo cvičisko.
- Dokáže stopovačka psu naozaj unaviť? Odpoveď: áno, ale závisí od plemena; niektorí diskutéri uvádzajú, že stopovačka poskytuje voľnosť pohybu, no vyžaduje pravidelné vedenie a dohľad.
Stručné zhrnutie: Pes s nedostatočným privolaním môže utekať za inými psami; riešenia zahŕňajú systematický výcvik privolania, použitie dlhého stopovacieho vodítka a konzultáciu s profesionálnym trénerom.
Ďalšie poznámky a odporúčania
Adoptované psy si vyžadujú špecifický prístup - nie vždy poznáme celú ich históriu a môžu mať skúsenosti, ktoré ovplyvnia ich správanie. Socializácia, trpezlivosť a postupné zvyšovanie náročnosti situácií sú kľúčové na budovanie istoty a zníženie strachu. Vždy je potrebné myslieť na dobro psa a vytvárať prostredie, v ktorom cíti bezpečie a očakávanú odmenu za spoluprácu.