Nešvár dnešnej doby - stres. Poznáme ho my, bohužiaľ ho poznajú aj naši štvornohí kamoši. Psi, ktorí trpia separačnou úzkosťou, úzkosťou z odlúčenia, môžu byť skutočne mimoriadne deštruktívni, nie len voči majetku, ale aj voči sebe. Nervózni psi majú zase sklon pri rôznych podnetoch upozorňovať svoje okolie vycerenými zubami, prípadne chniapaním okolo seba. Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť.
Základom úspechu je silný vodca, teda vy. Ten, kto psíka podrží a ukáže mu, že veci, ktoré ho stresujú sú v poriadku a nemá sa čoho báť. Váš pokoj a sebaistota sú zdrojom k šťastnému životu psíka. Nervozita obvykle vyplýva z neistoty, strachu a nedostatku sebadôvery a dôvery ako takej. Väčšinou sa týka menších psíkov, ktorých máme, bohužiaľ, tendenciu chrániť pred všetkým, čo MY považujeme za nebezpečné. Psík býva mimoriadne uštekaný, v mnohých situáciách - pri stretnutí s inými psami, pri stretnutí s cudzími ľuďmi, pri stretnutí s neznámymi alebo hlasnými zvukmi, šteká na predmety v domácnosti, ktoré spôsobujú hluk, alebo sú preňho neznáme.
Odskakuje, odťahuje sa, uteká. V horšom prípade vrčí, keď je v situácii, kedy nevie odísť, cerí zuby, znervózňujú ho nečakané dotyky. Podceňovanie výchovy a výcviku u menších psov „lebo neublíži, veď je malý“, často vedie k nedostatku pevných a jasných pravidiel a to vedie k neistote, ktorá sa preklápá do nervozity. Malý pes má čo robiť, aby to zvládol vo svete „obrov“.
Skúste si ľahnúť na zem a zdvihnúť hlavu, čo vidíte a ako to na vás pôsobí? Pevná a pokojná výchova, základný výcvik a dodržiavanie pravidiel neznamenajú nedostatok lásky. Ochraňovanie šteniat pred inými psami, prístup „nechytajte ho“, keď chce šteniatko niekto pohladkať, toto u psov vyvoláva nedôveru k iným psom a nedôveru k ľuďom. To vedie k nervóznemu štekaniu a vrčaniu, keď sa priblíži iný pes, bez ohľadu na to, či je alebo nie je reaktívny.
Áno, často robia chybu aj okoloidúci psíčkari, nadšené výskanie na psa, ani strkanie mu ruky do tváre u psa nefunguje. Hlasné (aj keď nadšené) výkriky „ty si krásny psík“, alebo „poď ku mne, ja mám doma tiež takého“ nervózneho psíka iba zneistí a môže vyvolať obrannú reakciu (útek alebo útok). Strkanie ruky do tváre je tiež nezmysel, pes musí mať možnosť sa k vám priblížiť a ovoňať vás dobrovoľne, keď sa rozhodne sám, potom mu môžete strčiť ruku pred tvár, prípadne ho pohladkať a prehovoriť naňho, ideálne pokojným hlasom.
To, že je pes malý neznamená, že je hračka. Ale podporovanie nervozity voči ľuďom panickým „nechytajte ho“ alebo „uhryzne vás“ a podobne iba situáciu zhorší. Vety typu „je to také plemeno, je uštekané“, prípadne „on je taký od malička“, „ona šteká na každého“ a pod. už počul asi každý z nás.
Ako nám ukazuje prax, pes nemá dôvod štekať na iných psov a ľudí, pokiaľ je správne socializovaný a pokiaľ jeho majiteľ nedá príčinu na paniku. Niekedy to, čo považujeme za milé a rozkošné u šteniatok, stáva sa nebezpečným alebo otravným v dospelosti. A niekedy veci, ktoré nám pripadajú mimoriadne zábavné na malej čivave, či jorkšírovi, by nám nepripadali také zábavné na rotweilerovi alebo staffordovi.
- Neraz psíka ovplyvňuje dlhodobý stres z odlúčenia a práca s ním vyžaduje trpezlivosť a cit.
- Hryzenie rúk u šteniatok je prirodzené, no treba ho smerovať na vhodné hračky a naučiť ich, čo hrýzť môže a čo nie.
- Predchádzanie destruktívnemu správaniu spočíva v dostatočnom vyžívaní psa fyzicky i mentálne.
Niekedy to, čo považujeme za milé, sa neskôr ukáže ako problém. Napríklad deštruktívne útoky na dvere, okná či ďalšie časti prostredia môžu byť prejavom separačnej úzkosti alebo jednoducho nudy. Ak psík kňučí alebo vrčí pri odchode majiteľa, môže ísť o úzkosť, čo si vyžaduje správny prístup a profesionálnu pomoc.
Ak sa rozhodnete vyhľadať pomoc, nezabudnite na dôležitosť dôslednosti a trpezlivosti. Pri výchove psov platí, že krik a trest nie sú účinné nástroje, zatiaľ čo pozitívna motivácia, jasné pravidlá a odmeňovanie žiadaného správania sú kľúčové. Spojte psie potreby s príjemnými zážitkami, ktoré mu navodia pocit istoty a pokoja.
Čo robiť v praxi, keď pes reaguje na stres a strach?
Nepoužívajte anonymné tresty ani vodu zo špeciálnych prístrojov. Vytvorte psovi bezpečné miesto, ktoré môže kedykoľvek navštíviť, a používajte mentálne a fyzické stimuly, ktoré posilnia jeho kľud.
Pred odchodom z domu mu doprajte dostatok pohybu a mentálnej stimulácie. Precvičujte „falošné odchody“, naplňte Kong hračkou arašídovým maslom a odíďte len na krátky čas. Postupne čas predlžujte. Pri odchode z domu zmeňte rutinu a vytvorte nový zvyk, aby pes nevnímal odchod ako varovanie.
Okrem toho je dôležité odstrániť z dosahu drobné predmety, ktoré by mohol prehltnúť, a chrániť káble. Zároveň sledujte, či psík nepotrebuje vyšetrenie u veterinára alebo odborníka na správanie.
Vysvetlenie, ako zvládnuť separačnú úzkosť so psom
Núdzové opatrenia a dlhodobé riešenia
Vážne prípady si vyžadujú odbornú pomoc. Multimodálna terapia, ktorá kombinuje správanie, tréning a prípadnú liečbu, môže pomôcť znížiť úzkosť a obnoviť psychickú pohodu psa. Nezabúdajte, že každý psík je jedinečný a vyžaduje individuálny prístup.
Ak sa objavia známky úzkosti u psa adoptovaného z útulku alebo zo zmesi histórie, buďte trpezliví a pracujte na jeho samostatnosti postupne. Nie je vhodné za každú cenu „ponechať ho o samotne“, pretože nadmerná evidencia lásky môže viesť k zhoršeniu úzkosti.
Prehľad praktických tipov
- Zaistenie dostatočného fyzického a mentálneho vyžitia prostredníctvom dlhších prechádzok a hier.
- Správne socializovanie a jasné pravidlá od raného veku.
- Postupné zoznamovanie s osamelosťou a odchodmi z domu.
- Používanie pozitívnej motivácie namiesto trestov.
- V prípade potreby vyhľadanie odbornej pomoci u veterinára alebo špecialistu na správanie psov.
V každom prípade je dôležité uvedomiť si: ničenie vecí nie je zvyčajne z bezohľadnosti, ale signál vážneho vnútorného napätia alebo nedostatočného vyžitia. S primeraným prístupom a časom je možné zlepšiť psychickú pohodu psa a zachovať harmóniu v domácom prostredí.