Ľudia starnú a rovnako aj ich psy. Súčasťou toho je, že naši štvornohí priatelia sa s pribúdajúcim vekom stávajú pokojnejšími a trochu strácajú aj chuť do jedla. Ale ako to je so zábudlivosťou? A kedy sa hovorí o demencii u psov? Vysvetlíme Vám, o čo ide, a ako môžete svojho starnúceho miláčika podporiť.
Senilná demencia je nevyliečiteľné ochorenie nervového systému. Vyskytuje sa u psov, ľudí a iných domácich miláčikov, ako sú mačky. U psov je tiež známa ako syndróm kognitívnej dysfunkcie (CDS) alebo psia Alzheimerova choroba. Demencia je spojená so zmenami v štruktúrach mozgu. Tieto odumierajú (degenerujú) ukladaním rôznych bielkovín. Patria sem najmä beta-amyloidné plaky a starecký pigment lipofuscín. Zatiaľ nie je jasné, prečo sa tieto látky ukladajú v nervových bunkách. V každom prípade to spôsobuje trvalé zhoršenie kognitívnych schopností takto postihnutých psov.
Demencia sa musí jasne odlišovať od prirodzenej staroby u psov. U starých psov je normálne, že cez deň viac odpočívajú a menej žerú. Psy majú podobný rytmus dňa i noci ako ľudia, aj keď cez deň potrebujú viac spánku. Toto správanie sa môže u dementných psov zmeniť. Cez deň spia častejšie a v noci majú viac fáz bdenia. Počas noci sa môže tiež vyvinúť dlhodobá nespavosť (insomnia). Počas spánku sa u dementných psov objavuje zvýšený nepokoj, čo sa prejavuje silným dychčaním alebo tým, že sa psy odrazu preľaknutí zobudia.

Príznaky demencie u psov
Prvým jasným znakom demencie u psov je nespoznávanie inak známych ľudí alebo bezcieľne behanie po okolí. Ďalej sa dezorientácia prejavuje zadívaním sa do prázdna, alebo schovávaním sa za kusmi nábytku. Ak privoláte svojho psa na jedlo a on beží na nesprávne miesto, to je tiež znakom demencie.
Väčšinu príkazov ako „sadni“ alebo „miesto“ sa Váš pes naučil už v období šteniatka alebo počas mladosti. Zatiaľ čo staré, ale zdravé psy, na povely občas nereagujú z dôvodu zhoršeného sluchu, dementné psy často na jednoduché povely nereagujú.
Hygienické návyky sú naučeným správaním. Ak psy v dôsledku Alzheimerovej choroby na tento návyk zabudnú, opakovane močia doma. Často sa tak stáva bez akýchkoľvek náznakov.
Ako môžem môjmu dementnému psovi pomôcť?
Vedci a veterinári v súčasnosti predpokladajú, že toto nervové ochorenie závisí od rôznych faktorov. V súvislosti s týmto ochorením existujú rôzne prístupy k liečbe Alzheimerovej choroby u psov. Čím skôr sa s nimi začne, tým pomalšie ochorenie postupuje.
Podpora nervového systému a výživa
Určité látky môžu podporiť nervový systém. Patria sem napríklad antioxidanty, ktoré zachytávajú v mozgu takzvané voľné radikály (agresívne a kyslík obsahujúce zlúčeniny). Tieto lapače radikálov sa nachádzajú najmä vo vitamínoch C a E, ale aj v provitamíne A.
Poznámka: Výber vhodného diétneho krmiva môže podporiť prirodzené funkcie organizmu vášho psa. Upozorňujeme však, že diétne potraviny nemôžu liečiť ani predchádzať chorobám. O vhodnej strave pre vášho psa by ste sa mali vždy poradiť aj s veterinárom.

Mentálna stimulácia
Mentálne vyťažené psy majú menšie riziko ochorenia na demenciu. Ak svojmu chlpatému priateľovi neustále dávate nové úlohy na stimuláciu myslenia, môžete túto nevyliečiteľnú chorobu pomôcť spomaliť. Napríklad zmeňte vychádzkovú trasu pri venčení alebo kúpte psovi inteligenčné hračky. Cvičenie nových príkazov môže tiež zvýšiť kognitívne schopnosti.
JAK NAUČIT PSA 3 NEJLEPŠÍ TRIKY ! Hrej mrtvého, styď se, ukloň se
Liečba syndrómu kognitívnej dysfunkcie (CDS)
Syndróm kognitívnej dysfunkcie (CDS) možno liečiť Selegilínom a Propentofylínom vo forme tabliet. Propentofylín má vlastnosti podporujúce krvný obeh a posilňuje funkciu srdca.
Ako často sa vyskytuje demencia u psov?
Psia Alzheimerova choroba je pomerne časté ochorenie. Rôzne štúdie ukazujú, že asi 30 až 60 percent psov starších ako sedem rokov vykazuje príznaky demencie. Doteraz sa nepodarilo zistiť, či ide o dedičné ochorenie, a či zohráva úlohu plemeno psa.
So zlepšujúcou sa starostlivosťou o psov (ako chovateľskú, tak veterinárnej) dochádza k predlžovaniu ich života. Dnes sa tak relatívne bežne stretávame so psami vo veku 15 rokov, môžete ale stretnúť aj psy osemnásťročnej. S tým tiež prichádza častejší výskyt chorôb, ktorých sa v minulosti psi "nedožili". Jednou z nich je kognitívna dysfunkcia u psov (CCD z anglického Canine Cognitive Dysfunction), degeneratívne ochorenie mozgu starých psov, ktorá je svojimi príčinami aj prejavmi veľmi blízka Alzheimerovej chorobe u ľudí.
CCD sa spočiatku prejavuje miernou nesústredenosťou, pomalšími alebo abnormálnymi reakciami na rôzne podnety alebo príkazy, občasnú zmätenosťou, výkyvy nálad. V pokročilej fáze je pes väčšinou zmätený, dezorientovaný, nereaguje na povely, zle znáša manipuláciu, celé noci bezcieľne chodí, takmer nespí, hlasno prejavuje nespokojnosť, bez k tomu bola akákoľvek príčina. Začína močiť a následne aj vypúšťať trus doma, a to aj napriek častejšie venčenie. Nenájde misku s jedlom, dokonca do nej aj stúpne, prevrhne ju, bez toho by to akokoľvek zaznamenal. Takýto pes sa stane značnou záťažou pre svojho majiteľa a starostlivosť o neho vypĺňa prakticky všetok čas, narušuje jeho pracovný režim, sociálne väzby, spôsobuje fyzické a psychické vyčerpanie. Preto je potreba chorobe predchádzať a venovať pozornosť prvým príznakom.
Ako ochorenia oddialiť?
CCD sa nedá kompletne vyhnúť, možno jej ale úspešne a jednoducho oddialiť. Je ale potrebné začať dávno pred jej prvými príznakmi. Jednou z hlavných chýb majiteľov psov je rezignácia na výcvik starnúceho psa s odôvodnením, že psík je už starý a potrebuje pokoj. Opak je ale pravdou, mozog je potrebné pravidelne trénovať povely a rôznymi hrami. Ďalej je ideálny včas prejsť na kvalitné senior krmivo, ktoré obsahuje vitamíny a antioxidanty potrebné pre staršie psy.
V pokročilej fáze potom psovi môže pomôcť veterinárne krmivo obsahujúce tuky so stredne dlhými reťazcami, ktoré fungujú ako alternatívny zdroj energie pre mozog a zlepšujú jeho funkciu (napr. Purina Pro Plan Veterinary Diet NC Neurocare).
