V ideálnom svete bude môcť pes kedykoľvek ísť na záhradu, prebehnúť sa a vykonať potrebu. Lenže praxe je často iná - ľudia majú psíkov doma, nech už preto, že ich nechcú nechávať samotných na záhrade, alebo žiadny pozemok proste nemajú. Tak sa môže stať, že ich po návratu z práce čaká v byte malé alebo väčšie nadelenie - napr. v podobe mláčky. A netýka sa to len šteniatok, ale aj dospelých psov. Pes je čistotné zviera a rozhodne nie je jeho cieľom pobývať v mieste, ktoré si najskôr znečistí výkalmi.
Pre začiatok to chce rozhodne veľký diel trpezlivosti - každému šteniatku pôjde učenie inak a inak rýchlo. Keď vás šteňa privíta mláčkou, o ktorej už dávno ani nevie, netrestajte ho. Trochu inou motiváciou už môžu mať dospelejšie psy, ktorí doma, v byte alebo dokonca v páníčkovej posteli cikajú. Väčšinou hraje rolu psychika.
Začať s výchovou psa je nutné už odmalička. Základom úspechu je jasné stanovenie rolí - ja som pán, vodca svorky, a ty si pes, ktorý počúva. Na tom nie je nič zle, naopak. Ale späť k téme psov a cikaniu. Naučiť šteniatko to, že sa „mláčka a bobček“ robia vonku je základom. Učíme ho to ešte pred tým, než začneme s jednoduchým výcvikom typu „sadni“ alebo „daj pac“.
Postupné zavádzanie samostatnosti
So šteniatkom je treba pravidelne chodiť von! Niektorí kynológovia vravia, že sa dá riadiť zhruba týmto pravidlom: každý mesiac života znamená jednu hodinu naviac, kedy by mal psík vydržať bez cikania. Napríklad pokiaľ sú šteniatku tri mesiace, malo by vydržať tri hodiny, bez toho aby urobilo mláčku. To je ale len obecné pravidlo a rovnako ako človek je aj pes živá bytosť, ktorá môže mať rôzne potreby.
Keď sa šteňa prebudí, je čas vyniesť ho von, postaviť ho na trávnik a povzbudiť ho pokynom: „sprav mláčku“ alebo „cikaj“. Pokiaľ psík počúvne a mláčku urobí, musíme ho zavaliť chválou, odmenou, pohladením alebo maškrtou - a v túto chvíľu to skutočne preháňame: „ty si ale dobrý psíček, ty si šikovné šteniatko“.
Pri učení psíka cikať vonku a nie doma, by sme mali zvoliť pozitívny prístup. To znamená, že ho netrestáme za to, keď potrebu vykoná doma, ale chválime ho, keď mláčku urobí vonku. Ak sa šteniatko vyspí alebo naje, je vhodná chvíľa vziať ho von. Psíka povzbudzujeme stále rovnakým povelom - napríklad „čúrajj“ alebo „urob mláčku“.
Pokiaľ mláčku urobí, takmer prehnane ho chválime. Tón hlasu je v tomto prípade rozhodujúci. Psa odmeníme napr. Za mláčku psa nikdy netrestáme. Pokiaľ je psík prichytený pri čine, netrestáme ho, ale napomenieme prostým „fuj“ alebo „nesmieš“. Biť alebo inak trestať psa za to, že urobí mláčku, neodporúča väčšina kynológov a skúsených odborníka.
Ako už bolo uvedené, keď sa vrátite domov a nájdete mláčku na podlahe alebo napr. v posteli, robte, že sa nič nestalo. Môže sa totiž stať, že pes počúráva byt kvôli tomu, aby si vynútil pozornosť. Zavrite psa do inej izby a mláčku upracte až vo chvíli, kedy vás nevidí. Späť do miestnosti ho vpusťte až potom, čo bude všade čisto. Obecne, čistota v byte je dôležitá.
Ako pracovať s problémovým správaním
Akonáhle raz pes niekde značkoval a stále je to „cítiť“, môže ho to podnecovať k tomu, aby tam potrebu opäť vykonal. To sa môže týkať napríklad kvetníkov s hlinou, ktorú je treba vymeniť apod. Obzvlášť precikaná miesta. Mnohí majitelia používajú elektronické obojky a ďalšie pomôcky, ktoré môžu v mnohých prípadoch pomôcť, no pri odnaučovaní cikania v byte nejde používať výcvikové obojky, pretože psa by sme trestať nemali. Poslúžiť ale môže tzv. kliker (clicker), ktorý pomocou zvukového signálu psa naopak chváli a následne nasleduje odmena v podobe maškrty.
Táto metóda výcviku je tzv. Výcvik pomocou klikeru, ako je napríklad naučenie psíka robiť mláčky vonku, podľa niektorých odborníkov prispieva k upevneniu vzťahu medzi štvornohým kamarátom a jeho dvojnohým páníčkom. Okrem toho zvyšuje psie sebevedomie. V živote psa a jeho pána môžu nastať situácie, ktoré sú ťažko riešiteľné. Napríklad, keď sa psík naučí čúrať do vašej postele a vy po návratu deň čo deň musíte vymeniť povlečenie.
Príčinu je treba hľadať individuálne - niekedy môže byť dôvodom skutočnosť, že pes je ustrašený, inokedy sa môže pokúšať dať najavo svoju dominanciu alebo si proste žiada vašu pozornosť. Jedna z diskutujúcich o tejto problematike sa podelila so svojou skúsenosťou: „ Každý deň nachádzame po príchode prečúrané periny aj vankúše. Keď sme mu raz zavreli dvere do obývačky, tak nariekal tak, že si potom sťažovali všetci susedia.“
Stráviť s ním nejaký čas a trpezlivo ho učiť samostatnosti - napríklad pokynom čakaj. Intervaly medzi tým, kedy psík doma čaká a jeho páníčok sa potom vracia, by sa mali postupne predlžovať. V niektorých prípadoch nie je dôvodom psej mláčky strach, smútok alebo iné negatívne pocity, ale naopak radosť. Ta môže súvisieť s tým, že vás pes víta skákaním, pričom sa môže aj počúrať. Skúste sa s psíkom naučiť správne vítať - odnaučte ho skákať.
Keďže pes je sociálne zviera, mal by byť schopný zostať zopár hodín sám doma už v dospelom veku. Preto je dôležité začať s trénovaním včasne a pomaly. Tu sa dozviete, ako najlepšie pri tom postupovať. Váš nový štvornohý spolubývajúci si musí najprv na mnohé zvyknúť a tak by pobyt doma osamote mohol byť stresom navyše. Hneď po prinesení šteniatka domov, by ste však s tréningom nemali začínať.
Praktické kroky pre prvé týždne
Keď je Vaše šteniatko zabývané, môžete opatrne začať s krátkymi každodennými tréningami. Začínajte pomaly. Keď je Vaše šteniatko zamestnané, napr. hračkou pre psy alebo chutnou žuvacou kosťou, nechajte ho opakovane na minútku samé a opustite miestnosť - nie však na dlhšie, pretože šteniatku ešte nechýba. Tak sa učí, že keď odídete, vždy aj vrátite, a tak Váš krátky odchod začne pociťovať normálne.
V ďalšom kroku trochu zvýšime stupeň obtiažnosti. Teraz opustíte na chvíľu miestnosť, kde sa Vaše šteniatko nachádza, keď práve nie je zamestnané inou činnosťou. Tu ponechajte časový interval tiež krátky - nanajvýš po dve minúty sa vráťte do miestnosti. Buďte pri tom kľudní a správajte sa ako zvyčajne - Váš pes sa tak učí, že to je tá najbežnejšia vec, keď ste chvíľu preč. Ak šteniatko počas Vašej neprítomnosti kňučí, ignorujte to, a pri ďalšom cvičení skráťte interval Vašej neprítomnosti. Keď sa šteník správa pokojne, pochválte ho.
Ak 2-minútové cvičenie prebehne bez problémov, skúste následne odísť z bytu alebo domu na asi tri minúty. Spiace šteniatko by ste nemali nechať samé. Keď odchádzate, nelúčte sa, majte na pamäti, že trénujete bežnú vec. Ak vyžarujete pokoj, ostane aj Váš pes pokojný. Krátke odchody precvičujte viackrát a rôznym spôsobom. Raz odíďte bez bundy, druhý raz vo vonkajšom outfite. Pes by si mal zvyknúť na všetky možné „vonkajšie varianty“.
Ak Váš pes aj toto cvičenie bez problémov zvládol, postupne dobu Vašej neprítomnosti predlžujte. Raz choďte k pekárovi alebo do schránky, nepredlžujte však čas Vašej neprítomnosti príliš veľkými skokmi a vracajte sa nepredvídateľne. Raz po 10-tich minútach, potom po 5-tich minútach, následne po 15-tich. Tak si Váš psík zvykne na rôzne časové intervaly a nevyčkáva Váš príchod po X minútach.
Kľudne mu dajte niečo, čo ho zamestná, napr. hračku pre šteniatka, či žuvaciu kosť. V tomto štádiu je dobré sa zdržiavať zopár minút v dostatočnej blízosti bytu, aby ste započuli, ak by šteniatko kňučalo alebo zavýjalo. V žiadnom prípade však zvonku „neodpovedajte“, nakoľko toto by len povzbudilo neželané správanie Vášho psa. Ak aj toto cvičenie prebehne bez problémov, môžete časy vždy viac naťahovať.
Musíte mať na pamäti, že šteniatko vo veku do štyroch mesiacov by ste nemali nechať samé dlhšie než dve hodiny. Krátke, pravidelné odchody sú kľúčom k budovaniu dôvery a samostatnosti.
Bezpečné prostredie a aktivity na okamih osamotenia
Veľký význam má vytvorenie bezpečného miesta, kde sa pes cíti komfortne. Môže to byť pelech v pokojnej časti bytu alebo otvorená klietka, ktorú pes vníma ako svoj úkryt. Klietka nie je trest, psa je potrebné na ňu pozitívne naviazať, aby mu poskytovala pokoj a ochranu pred poškodením vecí. Dôležité je, aby klietka nikdy neslúžila ako izolácia.
Potom je dobré využiť hlavolamy a plniace hračky, ktoré zamestnajú psa aj v čase neprítomnosti. Žuvacie hračky, logické hlavolamy a pomaly plniace hračky sú účinné na mentalnú stimuláciu a znižovanie napätia. Jemná hudba alebo televízia môžu tiež tlmiť hluk z okolia a navodiť pocit prítomnosti.
Pred návratom domov privítajte psa pokojne a sebavedomo, bez preháňania. Nikdy psa netreste za to, že niečo zničil, a nevraťajte sa, keď vyje alebo kňučí. Pes by mal chápať, že odchod aj príchod sú bežnou súčasťou dňa, nie obrovskou udalosťou.
Konkrétne tipy pre šteniatka a dospelé psy
- Postupné navykanie cez veľmi krátke odchody a predlžovanie času podľa reakcie psa.
- Posilňovanie pokojného správania odmenami a bez negatívnych trestov.
- Vytvorenie bezpečného miesta a používanie klietky ako prirodzeného útočiska, nie trestu.
- Pred odchodom unaviť psa fyzicky aj mentálne prostredníctvom hier a aportu.
- Používanie klikerovej metódy na pozitívnu motiváciu počas výcviku.
Ak pes napriek všetkému šteká alebo ničí veci, zvážte konzultáciu sBehavioristom alebo veterinárnym odborníkom. Niekedy je potrebná aj medikácia, najmä pri vážnych prejavoch separačnej úzkosti. Dobrý nápad je tiež nainštalovať kameru a pozorovať správanie psa, čo pomáha prilieť svetlo na príčiny správania.
How to Convert Any video to MP4?
Máte polročného šteniatka sitzua a cítite, že sa nechce ani na chvíľu osamote? Zabezpečte si postupný tréning, správnu motiváciu a bezpečné prostredie, ktoré pomôžu zvládnuť separačnú úzkosť už od útleho veku. Nezabudnite prijímať podporu od odborníkov v prípade potreby a dbať na to, aby tréning nebol pre psa stresujúci.
Niektoré signály netreba ignorovať: intenzívne kňučanie, úzkosť, alebo neustále štekanie môže byť známkou vážnej separačnej úzkosti, ktorá si vyžaduje odbornú pomoc. Zlé návyky sa ľahko vyvíjajú, ak pes zostáva dlhšie sám bez vedenia a stimulácie. Kľúčom je trpezlivosť, konzistencia a pozitívny prístup pri každom kontakte so psom.