Začiatok marca je ideálny na prejdenie tejto trasy. Príroda sa prebúdza zo zimného spánku a zo zeme vykúkajú prvé jarné kvietky. Snežienok je tento rok toľko, že sú nimi posiate celé lúky. Ten pohľad určite stojí za to.
Niekde prišla prudko, zo dňa na deň, po bezdažďových dňoch zapršalo a trochu sa oteplilo a odrazu svet vyzerá inak. Inde sa ozvala postupne, v parkoch, v záhradách, pri rieke, na lúkach, pri jazerách, pozdĺž potokov, dolu pod panelákmi, na ihriskách, na chodníkoch lemujúcich ulice, na balkónoch, na terasách, pred internátmi i hotelmi, dakde aj na smetisku. So snežienkami prišla zelená záplava medvedieho cesnaku, rozvinuli sa bahniatka, sedmokrásky, fialky, hluchavky, blyskáče, na rohu betónového chodníka sa na kúsku hliny vynorili púpavy.
Ja viem, možno si poviete, čo je to za nápad písať o tom, čo každý videl, pozná, prípadne aj zažíva vo svojej vlastnej záhrade či pred domom, kde býva. Veď sa deje toľko vecí, ktoré žiadnu „nápravu světa“ nesľubujú, naopak.
Ešte včera sme sa babušili do kabátov, nadávali na sychravé rána a zrazu - bác! Jar je tu. Ani sa nestihnete poriadne privítať so snežienkami a už sa na vás vyškierajú narcisy. Všimli ste si to? Jar už dávno nechodí pomaly a dôstojne. Príde si ako neohlásená návšteva, čo vám všetko zje a vypije všetko víno, narobí prievan a kým stihnete vytiahnuť poltopánky, už je horúco ako v peci. Jar je vlastne trochu neslušná. Prebehne okolo, ledva zakýva a už sa obzerá po lete. Ale aj tak ju všetci vyčkávame.
Keď sme bývali nad Modrou v hamrštíle, vybehli sme von vo svetroch, hoci zem bola ešte studená ako psí ňufák a mama nás z okna okrikovala, že si koledujeme o zápal pľúc. Ale my sme každý rok konča záhrady pod čerešňou snorili, či sa ešte netlačia von prvé fialky. Aj na cintoríne - len čo sa trochu oteplí, vyroja sa modranské babičky, akoby ich niekto naraz vypustil, vyťahujú krhle, šúrujú mramor a po zimnom spánku tam robia taký poriadok, že by sa aj tí pod zemou mali mať tuším na pozore. Polievajú čerstvo vysadené sirôtky s takou vervou, akoby od toho, ako cvrliká voda, závisel chod vesmíru. No nepolievajú len hroby, udržiavajú vodovodnú sieť medzi svetom živých a tými, čo odišli na jeseň.
Jar je drzá všade. Na parížskom Montmartri, kde sa medzi mačacími hlavami mieša s vôňou rannej kávy a čerstvých croissantov, v londýnskych parkoch, kde ju vidno na napnutých kožených remienkoch, ľudia vybehnú a ich psy akoby sa zrazu zbláznili, sú to jarné psy so šialenými očami, paf z dráždivej vône čerstvej trávy, čo sa im pletie pod laby a majitelia za nimi vlajú ako farebné zástavy, nestíhajú brzdiť na vlhkom machu a všetci dohromady tvoria jeden chaotický, radostný uzol, a medzitým v Pittsburghu, na Squirrel Hill, kde dopadá tieň ginka na chodník pod rovnakým uhlom ako tieň našej moruše u nás vo dvore a veveričky skáču po stromoch s takou istou nedočkavosťou ako modranské mačky po plotoch, alebo v Kremse, aj vo Weimare ľudia vyjdú do ulíc, žmúria do slnka a hľadajú jar, no ona je už dávno o tri ulice ďalej, prezlečená za horúce popoludnie.
Akoby to ani nebol čas, len geometria svetla, ktoré sa mení tak rýchlo, až sa rozmazáva pred očami. Marec nám neponúka len príchod, ale aj únik. Ako cestovatelia vyskočíme z rozbehnutého vlaku len preto, že sme zacítili vôňu kvitnúcich stromov a kým sa oprášime od pľušte, vlak s nápisom „Jar“ je už len malou bodkou na obzore.
Ani náš pes už v marci nie je tým ospanlivým domácim povaľačom, ktorý v januári pripomínal skôr chlpatú predložku pred pecou v obývačke než živého tvora. Vtedy sa nechal vystrčiť pred dvere len s najväčším sebazaprením, vrhajúc na nás pohľady plné nespravodlivosti. Dnes je to iný pán. Náš krpatý bedlington Helios sa zrazu snaží obehnúť zemeguľu v rekordnom čase, akoby sa bál, že mu niekto tú guľatú hračku spod labiek odkotúľa. Každý strom je preňho ako knižnica správ a vonných odkazov, ktoré číta s vážnosťou učenca. Záhrada nie je kusom zeme, sú to čerstvé ranné noviny, kde hľadá rubriku „Kto tu bol pred chvíľou“ a „Kam zmizla kosť“. Keď sa vracia domov, už nepripomína obláčik, ktorý by ste si chceli pohladkať. Vyzerá ako zablatený baník, ktorý práve vyfáral z najhlbšej šachty kdesi v Durhame, s tvárou čiernou od hliny a srdcom plným splnených vôní.
Kým si v predsieni odkladám kabát, náš baránok si to s nevinným výrazom bábätka, že by mu aj svätý Peter otvoril bránu bez otázok, namieri rovno do perín. Čerstvo vyprané obliečky preňho zjavne predstavujú prázdne maliarske plátno. A zatiaľ čo sa dnu odohráva nežná okupácia periny, na rímse nad oknom prebieha celkom iná dráma. Vadia sa drozdy. Inak ako v zime. Vtedy možno šlo o poslednú zamrznutú bobuľu šípky, o prežitie, no dnes sú to majitelia nehnuteľností, architekti a žiarliví milenci. Stoja proti sebe, vyťahujú hrude a nadávajú si tak, až sa vám zdá, že tie „urážky“ sú v skutočnosti milostnými básňami.
Svet je nezrozumiteľný. A tak tu stojím v rozopnutom svetri a s privretými očami, keď slnko konečne zalezie a vzduch trochu skrotne a pozerám sa na špinavé ruky od hliny, možno rovnaké ako ruky žien, čo sa mrvia v záhradách v Kremse alebo Grenobli. Sme jedna veľká rodina tých, čo sa v marci nestíhajú čudovať. Jar vonia ako sľub, ktorý sa nikdy celkom nesplní, lebo sa príliš ponáhľa. Užite si ten moment, kým jar znova nezbalí kufre, možno kým tento fejtón dočítate, už budete v zásuvkách hľadať opaľovací krém.
Pod mostom SNP nastúpite na autobus č. 901 a odveziete sa do Wolfsthalu. Linka 901 premáva po predĺženej trase z Bratislavy cez Wolfsthal až do rakúskeho mesta Hainburg an der Donau. Cesta sa kľukatí popri Dunaji, občas ho vidíme, občas sa stratí na chvíľu a naskytne sa nám pohľad na lesíky kde okrem spomínaných snežienok rastie práve aj medvedí cesnak. Roztrúsených je tu aj zopár rybárskych domčekov, pri ktorých nechýbajú veľké rybárske siete. O chvíľu sa vám vynorí pohľad na hrad Devín. Priznám sa že hrad Devín som takto ešte nevidela. Cestou popri Dunaji sa nám odkrývali pohľady na malé zálivy, ostrovčeky a výbežky obrastené trávou. Stromy vyrastajúce z vody mali zvláštne tvary, popínavé rastliny na nich, mi pripomínali prales. Skvelý výlet, veľa nových zážitkov a pohľadov.
Prechádzka jarnou prírodou 2022
Krokusy: Farebné posolstvo jari
Po dlhej zime dokážu krokusy (ľudovo nazývané aj šafrany) rozžiariť záhradu svojimi pestrými kvetmi. Patrí medzi prvé jarné kvety v záhrade, ktoré sa objavujú hneď po roztopení snehu. Tieto nízke cibuľoviny z čeľade kosatcovitých kvitnú vo farbách od bielej, žltej, oranžovej až po fialovú a dorastajú do výšky okolo 10 cm. Krokusy sú zároveň veľmi nenáročné na pestovanie - úspešne ich zvládnu pestovať aj začínajúci záhradkári.
Krokusy (lat. Crocus) sú trváce cibuľoviny (presnejšie hľuznaté rastliny), ktoré každoročne vyrastajú z podzemných hľúz a nevyžadujú každoročné presádzanie. Rod Crocus zahŕňa vyše 90 rôznych druhov krokusov rozšírených od Európy až po severnú Afriku a Áziu. Medzi nimi nájdeme druhy kvitnúce na jar aj na jeseň, ba dokonca aj taký, z ktorého sa získava slávne korenie šafran - tým je šafran siaty (Crocus sativus), kvitnúci na jeseň s fialovými kvetmi.
Prečo pestovať krokusy?
Krokusy sa oplatí pestovať najmä preto, že v období, keď sa väčšina rastlín ešte len prebúdza zo zimy, už naplno kvitnú a poskytujú záhrade farbu a včelám prvý zdroj nektáru. Navyše sa rok čo rok vracajú (ide o trvalky) a postupne sa dokážu na stanovišti rozmnožovať, čím vytvárajú stále hustejšie trsy kvetov.
Druhy krokusov
Krokusy sa všeobecne delia na dve základné skupiny - na druhy kvitnúce na jar a kvitnúce na jeseň. Jarné krokusy vykvitajú veľmi skoro na jar, často už vo februári alebo marci, krátko po roztopení posledného snehu. Medzi jarné druhy patrí napríklad krokus jarný (Crocus vernus), ktorý je najbežnejší v záhradách a kvitne skoro na jar veľkými fialovými, bielymi alebo žltými kvetmi. Obľúbený je aj menší šafran zlatý (Crocus chrysanthus) so žiarivo žltými kvetmi, ktorý patrí medzi najskoršie kvitnúce botanické druhy. Často sa pestuje tiež krokus Tommasiniho (Crocus tommasinianus) s svetlofialovými kvetmi, vhodný na výsadbu vo veľkých skupinách na tvorbu kvetinových kobercov.
Z jesenných krokusov je najznámejší spomínaný šafran siaty (Crocus sativus) s intenzívne fialovými kvetmi, z ktorého sa získava korenie šafran. Pestujú sa aj ďalšie jesenné druhy, napríklad krokus nádherný (Crocus speciosus) s modrofialovými kvetmi či Crocus pulchellus a iné menej známe druhy.
Stanovište a pôda
Stanovište (svetlo a klíma): Krokusy potrebujú dostatok svetla a tepla najmä na začiatku sezóny, aby bohato zakvitli. Najlepšie sa im darí na slnečnom stanovišti, prípadne vo veľmi ľahkom polotieni. Ideálne je miesto, kde majú aspoň 4-6 hodín priameho slnka denne. Nemusíte sa báť ani chladnejšieho počasia - krokusy znášajú jarné chladno a dokonca aj slabú vrstvu snehu počas kvitnutia. Pri jarných druhoch platí, že na úplne slnečnom a teplom mieste odkvitnú o niečo rýchlejšie (teplo urýchľuje ich cyklus), zatiaľ čo jesenné druhy naopak plné slnko ocenia.
Pôda: Základným predpokladom úspechu je priepustná pôda. Krokusy neznášajú premokrenie - v ťažkej ílovitej pôde im ľahko zhnijú hľuzy. Najlepšie výsledky dosiahnete v ľahkej piesočnato-hlinitej pôde s dobrým odtokom vody. Ak je pôda vo vašej záhrade príliš ťažká, vylepšite jej štruktúru pred výsadbou pridaním piesku, drobného štrku alebo kompostu. Dôležitá je aj výživa - krokusy ocenia pôdu obohatenú o organické látky. Pri príprave záhona zapracujte do pôdy dobre vyzretý kompost alebo listovku. Vyhnite sa však čerstvému maštaľnému hnoju, ten sa pre krokusy neodporúča.
Výsadba krokusov
Termín výsadby: Jarné krokusy (ktoré kvitnú na jar) sa sadia na jeseň, približne v období september - november, optimálne asi 6-8 týždňov pred príchodom prvých mrazov. Tip: Cibuľky krokusov kúpite najčastejšie koncom leta a začiatkom jesene. Vtedy býva ich výber v záhradníctvach najväčší.
Príprava cibuliek a výber stanovišťa: Začnite kvalitným sadivom. Vyberte si zdravé, pevné cibuľky krokusov (hľuzy) bez plesní či poškodenia. Do výsadby ich skladujte na suchom a chladnom mieste. Zatiaľ zvoľte vhodné miesto v záhrade - ideálne slnečné alebo s ľahkým polotieňom, kde pôda dobre odvodňuje a nezadržiava vodu.
Príprava pôdy: Z miesta výsadby odstráňte trávu a burinu a pôdu dôkladne prekyprite aspoň do hĺbky ~20 cm. Ak je pôda ťažká či ílovitá, primiešajte do nej vedro piesku alebo jemného štrku, aby ste zlepšili jej priepustnosť. Zároveň zapracujte do pôdy trochu kompostu, aby mala dostatok živín.
Hĺbka a rozostupy výsadby: V pripravenom záhone vyhĺbte jamky (alebo ryhy) na sadenie. Krokusy sa sadia približne 5-8 cm hlboko do zeme (väčšie hľuzy smerom k 8-10 cm, menšie stačí plytšie okolo 5 cm). Jednotlivé cibuľky od seba udržujte cca 8-10 cm (aspoň na šírku dlane), aby mali priestor rásť a vytvárať dcérske hľuzky.
Sadenie a zálievka: Cibuľky vložte do jamiek špičkou (tenkým koncom) nahor. Zahrňte ich kyprou zeminou a jemne pritlačte povrch, aby okolo cibuliek nezostali vzduchové medzery. Po vysadení celú plochu mierne polejte, aby sa pôda usadila a hľuzy sa lepšie spojili s pôdou. Nepreháňajte to s vodou - pôda má byť iba vlhká, nie rozmočená.
Ochrana výsadby: Ak máte na záhrade problém s hrabošmi alebo inými hlodavcami, vložte cibuľky do špeciálnych plastových košíkov určených na cibuľoviny a aj s košíkom ich zasaďte do zeme. Košíky zabránia škodcom dostať sa k hľuzám, no korienky aj listy cez otvory voľne prerastú. Po výsadbe môžete pôdu ľahko zamulčovať tenkou vrstvou slamy, lístia či čečiny - pomôže to udržať v pôde vlahu a počas zimy ochráni miesto pred premrznutím.
Starostlivosť o krokusy
Zálievka: Po väčšinu roka nevyžadujú krokusy takmer žiadnu zálievku. Na jar (alebo na jeseň, podľa druhu) si zvyčajne vystačia s prirodzenou vlahou z topiaceho sa snehu a dažďa. Ak je však výnimočne suché počasie, pôdu môžete mierne zalievať, aby nevyschla úplne - udržujte ju len primerane vlhkú, nikdy nie premokrenú. Nadmerná voda môže spôsobiť hnitie hľúz. Po odkvitnutí zálievku výrazne obmedzte (či úplne zastavte); v tomto období rastliny prechádzajú do pokoja a nepotrebujú veľa vody.
Hnojenie: Krokusy nie sú náročné na hnojenie. Väčšine stačí, ak majú v pôde dostatok živín zo zapracovaného kompostu alebo hnojív z predchádzajúcej sezóny. Pre podporu kvitnutia však môžete na začiatku jari, keď začínajú rašiť listy, aplikovať vyvážené hnojivo (napr. NPK) s dôrazom na fosfor a draslík, ktoré podporujú tvorbu kvetov. Úplne postačí jedna dávka hnojiva za rok.
Po odkvitnutí: Keď krokusy odkvitnú, môžete odstrániť odkvitnuté kvety (najmä ak sa na nich začínajú tvoriť semenníky). Odstrihnite alebo odlomte ich čo najskôr, aby rastlina nemíňala energiu na tvorbu semien. Listy však ponechajte rásť, kým nezačnú prirodzene žltnúť a vädnúť. Po odkvitnutí rastliny pokračujú v fotosyntéze a cez listy dopĺňajú živiny do hľúz na budúcu sezónu. Trvá to niekoľko týždňov, kým listy úplne zoschnú. Až keď lístie zožltne, môžete ho odstrániť - opatrne ho odtrhnite alebo odstrihnite pri zemi. Cibuľky krokusov môžete ponechať v zemi na pôvodnom mieste viac rokov; netreba ich každoročne vyberať.
Krokusy v trávniku: Ak pestujete krokusy priamo v trávniku, s prvým kosením počkajte, kým všetky krokusy neodkvitnú a listy nezačnú vädnúť.
Zazimovanie a rozmnožovanie
Zazimovanie: Väčšina záhradných krokusov je plne mrazuvzdorná a naše zimy znáša bez problémov. Nemusíte ich teda na zimu vyberať z pôdy ani špeciálne prikrývať. Výnimkou je pestovanie v črepníkoch - nádoby s pôdou premŕzajú viac než záhon. Ak pestujete krokusy v kvetináčoch, umiestnite ich na zimu na závetrie, prípadne ich obalte izolačným materiálom (bublinkovou fóliou, jutovinou ap.) alebo preneste do chladnej miestnosti, kde nemrzne. Takto ochránite hľuzy pred poškodením silným mrazom.
Prirodzené množenie: Krokusy sa na stanovišti dokážu časom rozrásť. Pôvodná hľuza každoročne tvorí dcérske hľuzky (drobné cibuľky) a trs krokusov sa tak zahusťuje. Za niekoľko rokov môžete zbadať, že na mieste, kde bol zasadený jeden-tri krokusy, ich rastie omnoho viac pohromade.
Delenie trsov: Približne po 3-5 rokoch od výsadby sa odporúča krokusy rozmnožiť delením - oddelením nahromadených hľúz a ich presadením inde. K takémuto zásahu pristupujeme v čase, keď sú rastliny v pokoji (nekvitnú a nemajú listy). Ideálne je obdobie konca leta a začiatku jesene - napríklad koniec augusta až september. Postup je nasledovný: opatrne vyberte rýľom alebo malou lopatkou trsy hľúz z pôdy (najlepšie po odkvitnutí a zatiahnutí listov, keď je už nadzemná časť suchá). Hľuzy ručne rozdeľte - oddelte dcérske hľuzky od hlavnej. Z každej tak získate niekoľko samostatných cibuliek. Dôkladne ich očistite od prebytočnej hliny a skontrolujte ich stav. Poškodené, zoschnuté či nahnité kúsky vyraďte a zlikvidujte, aby sa choroby nešírili. Zdravé hľuzy môžete hneď znovu zasadiť na pripravené miesto - postup pri výsadbe je rovnaký ako pri pôvodných cibuľoch. Ak ich nechcete sadiť okamžite, uskladnite ich cez zvyšok sezóny na suchom, tmavom a chladnom mieste (napríklad v debničke s pieskom v pivnici) a vysaďte ich opäť v obvyklom termíne výsadby (jarné na jeseň, jesenné v lete).
Množenie semenami: Niektoré druhy krokusov sa môžu množiť aj samovýsevom zo semien, ak necháte odkvitnuté kvety vytvoriť semenné tobolky. Semenáčky však rastú pomaly - od vyklíčenia po prvé kvitnutie môže prejsť aj niekoľko rokov.
Rady pre úspešné pestovanie
Odolnosť: Dobrou správou je, že krokusy sú pomerne odolné rastliny a netrpia mnohými chorobami. Ak majú vhodné podmienky (hlavne dobre priepustnú pôdu), zriedkavo ich napadnú hubové choroby či hniloby. Z škodcov dokážu narobiť škodu najmä hlodavce. Obzvlášť hraboše a hryzce radi vyhrabávajú a žerú cibuľky krokusov. Ak viete, že máte na záhrade hraboše, určite použite pri výsadbe ochranné košíky alebo pletivo, ktoré fyzicky zabráni škodcom dostať sa k hľuzám. Krokusy našťastie nepatria medzi hlavnú potravu týchto zvierat, ale opatrnosť sa vypláca.
Vysádzajte krokusy v skupinách: Pre výrazný vizuálny efekt nevysádzajte cibuľky osamotene po jednej. Lepšie je vytvoriť skupinky aspoň 5-10 cibuliek blízko pri sebe, čím vzniknú pekné farebné trsy kvetov.
Krokusy v trávniku: Ak túžite po kvetinovom koberci priamo v trávniku, krokusy sú ideálnou voľbou. Cibuľky môžete pred sadením rozhodiť po trávniku náhodne a zasadiť ich presne tam, kde dopadnú - vytvoríte tak prirodzene rozptýlené skupinky. Vo väčších trávnatých plochách nádherne vyniknú celé koberce krokusov rovnakej farby a druhu, no pôsobivé sú aj farebné zmesi.
Pestovanie krokusov v črepníku: Krokusy môžete úspešne pestovať aj v kvetináčoch, čím skrášlite balkón či terasu. Použite nádobu s drenážnymi otvormi a na dno nasypte asi 5 cm vrstvu štrku pre dobrý odtok vody. Cibuľky vysaďte približne 5-10 cm hlboko do kvalitného substrátu (rovnako ako do zeme). Kvetináče nechajte počas zimy vonku na chladnom mieste - krokusy potrebujú prejsť chladným obdobím. Avšak umiestnite ich mimo prekúrených interiérov, pretože v teple bytov rýchlo odkvitnú.
Kombinácia odrôd pre dlhšie kvitnutie: Skúste vysadiť viac druhov a odrôd krokusov spolu. Niektoré drobné botanické krokusy kvitnú už koncom zimy, zatiaľ čo veľkokveté hybridy o čosi neskôr na jar. Kombináciou docielite, že záhon bude kvitnúť dlhšie a pestrejšie. Rovnako môžete krokusy kombinovať s inými skorými cibuľovinami - napríklad ich vysaďte spolu so snežienkami, bleduľami, scilami či mininarcismi.
Symbolika a využitie
Posol jari: Krokusy sú často považované za symbol prichádzajúcej jari, pretože patria medzi úplne prvé kvety, ktoré po zime v záhrade vykvitnú.
Šafran - korenie z krokusov: Najdrahšie korenie sveta, šafran, sa získava zo sušených blizien (piestikov) kvetov šafranového krokusu (Crocus sativus). Na výrobu jediného kilogramu šafranu je potrebných približne 150 000 kvetov ručne nazbieraných krokusov!
Každoročné kvitnutie: Krokusy patria medzi trváce rastliny. Ak ich raz správne vysadíte na vhodné miesto, budú kvitnúť každoročne a netreba ich každú sezónu znovu vysádzať.
Jarné aj jesenné kvety: Existujú krokusy, ktoré kvitnú nielen na jar, ale aj na jeseň, čím dokážu predĺžiť sezónu kvitnutia vo vašej záhrade.
Koberce krokusov v Tatrách: Na Slovensku rastie vo voľnej prírode vzácny druh krokusu - šafran karpatský (Crocus heuffelianus). Na jar pokrýva horské lúky v Tatrách nádherným fialovým kobercom kvetov. Táto rastlina je chránená, takže v prírode je zakázané ju trhať alebo inak poškodzovať.
Krokusy patria k najkrajším jarným kvietkom a sú vynikajúcou voľbou pre začínajúcich záhradkárov. Ich pestovanie zvládne každý - stačí dodržať niekoľko základných rád pre správnu výsadbu a starostlivosť. Odmenou vám bude záplava farebných kvetov, ktoré každú jar (alebo jeseň) spoľahlivo vykúzlia úsmev na tvári a prinesú do záhrady veselú atmosféru po zime. Veríme, že s pomocou tohto návodu bude pestovanie krokusov vo vašej záhrade úspešné a bezstarostné. Nebojte sa experimentovať s rôznymi odrodami a kombináciami - vytvorte si na záhone či trávniku pestrofarebný koberec, ktorý privíta jar tým najkrajším spôsobom.
tags: #pes #medzi #snezienkami