Naši štvornohí spoločníci nás občas prekvapia správaním, ktoré na prvý pohľad nedáva zmysel. Naháňanie chvosta, kopanie zadnou labkou pri škrabaní alebo nakláňanie hlavy na stranu sú len niektoré z prejavov, ktoré si vyžadujú pozornosť. Hoci sa môže zdať, že ide o bežné správanie, pravda je často oveľa zaujímavejšia - a niekedy aj znepokojivá. Pes, ktorý si nakloní hlavu, na nás pôsobí rozkošne a vyvoláva v nás pocit, že by sme mu nedokázali nič vyčítať. Tento pohyb však nie je vždy len roztomilým gestom. Psy ho využívajú na komunikáciu, lepšie vnímanie okolia alebo ako reakciu na zdravotné ťažkosti. Aby ste svojho psa správne pochopili, je dôležité rozpoznať, čo vám jeho správanie naznačuje.
Lepšie vnímanie zvukov
Psy nakláňajú hlavu, aby vás lepšie videli. Psy čítajú emocionálne signály v našej mimike, ako aj v našich hlasoch. Psy nakláňajú hlavu, aby vás lepšie videli. Vždy ste sa čudovali, prečo váš pes nakláňa hlavu, keď hovoríte, alebo sa točí dookola, než si ľahne spať? Psy nakláňajú hlavu, aby vás lepšie videli. Psy sú výnimočne vnímavé na tón hlasu, mimiku a reč tela. Naklonenie hlavy im umožňuje lepšie vidieť váš výraz, ktorý by im inak mohlo zakryť ich vlastné ňufáčik. Váš pes vás doslova pozorne sleduje a snaží sa pochopiť, čo mu hovoríte. Týmto spôsobom si vás ešte viac pripúta a posilňuje medzi vami vzťah. Psy nakláňajú hlavu, aby vás lepšie videli. Vždy ste sa čudovali, prečo váš pes nakláňa hlavu, keď hovoríte, alebo sa točí dookola, než si ľahne spať? Psy nakláňajú hlavu, aby vás lepšie videli. Psy sú výnimočne vnímavé na tón hlasu, mimiku a reč tela. Naklonenie hlavy im umožňuje lepšie vidieť váš výraz, ktorý by im inak mohlo zakryť ich vlastné ňufáčik. Váš pes vás doslova pozorne sleduje a snaží sa pochopiť, čo mu hovoríte. Týmto spôsobom si vás ešte viac pripúta a posilňuje medzi vami vzťah.
Psy majú schopnosť presne určiť, z ktorého smeru prichádza zvuk. Psy však túto výhodu nemajú. Ich sluch je síce oveľa citlivejší, no často potrebujú upriamiť pozornosť na konkrétny zdroj zvuku. Keď pes zastane, nastraží uši a nakloní hlavu, zvyčajne to znamená, že sa snaží lepšie lokalizovať zvuk alebo analyzovať jeho frekvenciu. Tento pohyb mu umožňuje upriamiť zvukové vlny do sluchových kanálov tak, aby čo najpresnejšie určil zdroj pohybu.
Rôzne plemená, rôzne návyky
Nakláňanie hlavy môže byť u niektorých psích plemien častejšie než u iných, a to z dôvodu odlišnej anatómie uší. Plemená s voľne visiacimi ušami, ako napríklad anglický kokeršpaniel, musia nadvihnúť ušné lalôčiky, aby lepšie počuli. Psy so vztýčenými ušami, napríklad nemecký ovčiak, nemajú tento problém, a preto hlavu nakláňajú menej často. Tento pohyb je pre mnohé plemená prirodzeným spôsobom, ako si zabezpečiť lepšiu sluchovú orientáciu.
Podľa Dr. Stanleyho Corena, odborníka na psy a profesora psychológie na Univerzite Britskej Kolumbie a autora časopisu Psychology Today, však ani jedno z toho nie je pravda. Ak si dáte pred nos päsť, budete mať určitú predstavu o tom, ako vyzerá svet očami psa s náhubkom, ktorý mu čiastočne bráni vo výhľade. Psy čítajú emocionálne signály v našej mimike, ako aj v našich hlasoch. Psy nakláňajú hlavu, aby vás lepšie videli. Ale čo brachycefalické plemená s plochejšou papuľou? Ich zrak je tiež zakrytý, ale v oveľa menšej miere, a preto výsledky Corenovej štúdie ukázali, že psy s dlhšími ňufákmi naozaj nakláňali hlavu častejšie ako ich ploché náprotivky.
Reakcia na odmenu
Psy sú majstri vo vnímaní ľudských emócií a reakcií. Ak ste svojho psa v minulosti odmenili pohladením, milým slovom alebo pamlskom po tom, čo naklonil hlavu, naučil sa, že toto správanie vedie k pozitívnej odozve. Váš pes si rýchlo zapamätá, čo vám prináša radosť, a tieto gestá potom opakuje, aby vás potešil.
Keď sa váš pes usmieva, dáva vám tým najavo, že to, čo poviete, platí. Hovorí sa tomu „submisívny úsmev“ a psy sa blysnú svojimi perličkami, aby rozptýlili akúkoľvek nechcenú agresiu. Je to znamenie, že váš najlepší kamarát sa snaží získať pozornosť neohrozujúcim spôsobom. Psy sú tiež milovníci pozitívneho posilnenia - ak je na konci tohto triku pamlsok, váš pes bude pravidelne obracať svoj zamračený výraz!
Signál zdravotného problému
Aj keď je nakláňanie hlavy často nevinným prejavom, môže ísť aj o signál, že niečo nie je v poriadku. Ak pes nakláňa hlavu neustále, môže ísť o problém so zápalom ucha alebo iný zdravotný stav, ktorý mu spôsobuje nepohodlie či bolesť. Zápaly uší sú u psov pomerne časté a ich ignorovanie môže viesť k vážnejším komplikáciám. Ak si všimnete, že pes nakláňa hlavu neobvykle často alebo má iné sprievodné prejavy, ako je škrabanie ucha alebo strata rovnováhy, neváhajte navštíviť veterinára.
Pes sa zrazu začne motať, padá nabok a zvláštne nakláňa hlavu. Vystraší vás to - vyzerá to ako mŕtvica. Nie ste v tom sami. Tento stav pôsobí dramaticky, ale zvyčajne nie je život ohrozujúci. Napriek tomu je dôležité nepodceňovať žiadne neurologické príznaky a čo najskôr kontaktovať veterinára. Vestibulárny syndróm je neurologické ochorenie, ktoré narúša schopnosť psa udržať rovnováhu a správne vnímať svoju polohu v priestore. Môže sa objaviť náhle, bez varovania - a u mnohých majiteľov vyvolá obavy, že ide o mŕtvicu. Vestibulárny aparát tvorí systém vo vnútornom uchu a časti mozgového kmeňa. Práve tento systém koordinuje rovnováhu, stabilitu tela a pohyby očí. Podľa miesta postihnutia rozlišujeme periférny vestibulárny syndróm (porucha vo vnútornom uchu alebo priľahlých nervoch) a centrálny vestibulárny syndróm (postihnutie priamo v mozgovom kmeni). Periférna forma býva častejšia, má miernejší priebeh a lepšiu prognózu. V niektorých prípadoch sa príčina nepreukáže - vtedy hovoríme o tzv. idiopatickom alebo geriatrickom vestibulárnom syndróme, ktorý postihuje najmä starších psov a často sa upraví bez potreby agresívnej liečby.
Príznaky vestibulárneho syndrómu:
- Náhle naklonenie hlavy: Hlava psa je vychýlená na jednu stranu - často výrazne. Tento príznak býva pre vestibulárny syndróm taký typický, že si ho majitelia všimnú ako prvý.
- Strata rovnováhy a nekoordinovaná chôdza: Pes sa potáca, padá nabok, zakopáva alebo chodí do kruhu.
- Nystagmus (rýchle pohyby očí): Oči psa sa môžu pohybovať zo strany na stranu, hore a dole alebo dokonca do kruhu.
- Nevoľnosť a zvracanie: Rovnako ako ľudia pri morskej chorobe, aj psy s vestibulárnym syndrómom môžu pociťovať závraty, ktoré vedú k zvracaniu, strate chuti do jedla alebo odmietaniu potravy.
- Neochota k pohybu, apatia: Mnoho psov je z nastalej situácie zmätených, boja sa postaviť alebo hýbať. Ležia v kúte, nekomunikujú, môžu kňučať alebo naopak úplne „vypnúť“.
- Zmeny v príjme potravy: Zatiaľ čo niektoré psy nejedia kvôli nevoľnosti, iné môžu počas rekonvalescencie vyžadovať viac jedla - napríklad ako reakciu na stres alebo liečbu.
Ak sa niektorý z týchto príznakov objaví náhle a bez zjavnej príčiny, je na mieste spozornieť. Zhrnutie: Vestibulárny syndróm môže na prvý pohľad pôsobiť dramaticky, ale väčšina psov ostáva pri vedomí a vníma svoje okolie. Mŕtvica má zvyčajne výraznejší dopad na vnímanie, koordináciu aj kontakt s prostredím.
Jedným z najčastejších problémov, s ktorým sa stretávame u nás v ambulancii je, že pes (mačka) nosí hlavu naklonenú nabok, prípadne nie je schopný udržať rovnováhu a neustále padá na jednu stranu. Prečo je možné takýto stav pozorovať u svojho psa alebo mačky? Tento stav, keď má psík naklonenú hlavu na jednu stranu sa odborne volá vestibulárny syndróm. Dochádza tam k poruche rovnovážneho ústrojenstva, ktorého časť sa nachádza vo vnútornom uchu a časť ešte hlbšie, preto psík môže padať na postihnutú stranu, má tendenciu rolovať sa po zemi, môže mať nystagmus, čo sú abnormálne trhavé pohyby očí, niekedy sa môže k tomu pridať aj obrna niektorých hlavových nervov (napr. tvárového alebo trojklanného nervu). Psík potom viacej slintá, má poklesnutý dole aj pysk, môže mať dokonca problémy s prehĺtaním krmiva.
Veterinár ako prvé vyšetrí uši psa, skontroluje, či tam nie je zápal vonkajšieho zvukovodu, či bubienky, ktoré oddeľujú vonkajšie ucho od stredného, sú celistvé. Potom prichádza na rad vyšetrenie očí a základné neurologické vyšetrenie. Na očiach sledujeme prítomnosť nystagmu (abnormálneho trhavého pohybu očí), ktorý môže byť horizontálny, vertikálny alebo rotatórny. Posledné, načo sa treba zamerať je dôkladné neurologické vyšetrenie. Psík, ktorý trpí vestibulárnym syndrómom, môže mať proprioreceptívne deficity, najčastejšie na postihnutej strane. V ľudskej reči to vlastne znamená, že jeho končatiny si nedokážu uvedomiť svoju polohu voči zvyšku tela. V praxi to vyzerá tak, že ak psíkovi zohnete spodnú časť labky smerom dozadu, jeho telo si neuvedomí, že normálne to tak byť nemá a nedokáže ju vrátiť späť do pôvodnej polohy alebo ak sa to psíkovi aj podarí, trvá to oveľa dlhšie ako u normálneho zdravého psa. Vestibulárny syndróm môže byť periférny (ku ktorému dochádza najčastejšie v dôsledku poškodenia vnútorného ucha) alebo centrálny (kedy dochádza k poškodeniu centrálnej nervovej sústavy). Periférny je oveľa častejší, trpí ním väčšina pacientov a našťastie je to práve ten, ktorý je oveľa jednoduchšie riešiteľný.
Príčiny vestibulárneho syndrómu:
- Zápal stredného/vnútorného ucha: Pes má väčšinou infekciu vonkajšieho zvukovodu, kedy dôjde k prasknutiu bubienka a prestúpeniu infekcie do stredného alebo dokonca až vnútorného ucha. Problém sa rieši dôkladným vyčistením ucha + podávaním liekov - antibiotík alebo antimykotík (podľa toho, či je príčinou kvasinková alebo bakteriálna infekcia). Je potrebné sa pripraviť nato, že liečba môže trvať 4-6 týždňov.
- Idiopatický vestibulárny syndróm u starších psov: Ide o problém, kedy presnú príčinu nepoznáme. Vyskytuje sa u geriatrických pacientov, príznaky vyzerajú veľmi dramaticky, pes môže vracať, padať na stranu, byť neschopný chôdze, niekedy sa nevie sám ani najesť a napiť, kvôli tomu, že vôbec neudrží rovnováhu. Napriek tomu, že príznaky sú také dramatické, tento stav sa zlepšuje sám veľmi rýchlo v priebehu 24-48 hodín. Nutná je hlavne podporná terapia - lieky proti vracaniu, niekedy infúzna terapia alebo asistované pitie či kŕmenie.
Cievne mozgové príhody predstavujú skupinu ochorení a väčšina z nich, ktoré sú známe u ľudí, boli už popísané aj u psov. Avšak rekonvalescencia je u zvierat v týchto prípadoch oveľa rýchlejšia, pravdepodobne vďaka menej zložitému pyramidálnemu systému mozgu. Príčiny môžu súvisieť s obštrukciou (upchatím) ciev, čo vedie k ischémii (nedokrveniu) danej časti mozgu, alebo ruptúrou (prasknutím) steny cievy a následným krvácaním (hemorágiou). Miera závažnosti cievnej mozgovej príhody sa odvíja od miesta postihnutia mozgu a jej rozsahu, tzn. nystagmus (tekanie očí, pri slabej mŕtvici rýchlo odznie a majitelia to nemusia ani zaznamenať), príp. Cievne mozgové príhody sa môžu opakovať a vyskytujú sa predovšetkým u psov starších (nad 8 rokov), zaručená prevencia bohužiaľ neexistuje. Všeobecne sa dá odporučiť podávanie B-komplexu.
Áno, aj zvieratá môže prekvapiť nepríjemná mŕtvica, rovnako ako u ľudí. Jedná sa o mozgovú cievnu príhodu, ktorá postihuje v prevažnej väčšine psích seniorov v pokročilom veku. Prognóza tohto stavu závisí od miery poškodenia mozgu. Ide o akútny stav, kedy sa krvná zrazenina dostane do nejakej cievy v mozgovom tkanive, ktorú upchá a daná časť mozgu zostáva bez prívodu krvi, čo je veľký problém, ktorý môže mať fatálne následky. Krv prúdi do telových orgánov a centrálnej nervovej sústavy z dôvodu výživy a predovšetkým distribuuje kyslík do tkanív. Väčšinou tento stav postihuje staršie zvieratá vo veku nad 10 rokov a častejšie malé plemená. Možno sa pýtate, či sa to dá vôbec ovplyvniť? Vo väčšine prípadov to však, žiaľ, nejde. Ale ako zodpovedný majiteľ môžete eliminovať situácie, ktoré k mozgovým príhodám prispievajú a tým je veľký stres a nadváha, ktorá pácha v tele psov veľké škody v rámci celkového metabolizmu a obehovej sústavy. U kardiakov dbajte na pravidelné kontroly u veterinára, ktoré odhalia možné riziká a ďalšie problémy pri prípadnej nedostatočnej medikácii. Pokiaľ nejaký z vyššie spomínaných príznakov spozorujete u svojho psíka, bezodkladne vyhľadajte pohotovostnú veterinárnu ordináciu. Pri rýchlom jednaní môžete svojmu parťákovi zachrániť život a zmierniť prípadné následky mŕtvičky. U niektorých zvierat môžu neurologické príznaky pretrvávať niekoľko týždňov, u niektorých môžu zmiznúť v priebehu pár dní. Vo veterinárnej praxi majú veľké špecializované pracoviská k dispozícii CT vyšetrenia a MRI, vďaka ktorým dokážu posúdiť, ako veľmi poškodené mozgové tepny a cievy sú a dokážu stanoviť prognózu stavu. Vo veterinárnej medicíne si musíme často poradiť bez tejto finančne nákladnej diagnostiky. Aj napriek tomu, že sa jedná o akútny stav je následná terapia skôr konzervatívna. Po dohode s majiteľmi je možnosť vziať psíka na hospitalizáciu, zaviesť intravenóznu kanylu a aplikovať infúznu výživu s adekvátnymi vitamínmi a podpornými látkami pre lepšie zotavenie. Vo väčšine prípadov sa ľahké cievne príhody zvládnu len ambulantne s podpornou terapiou. Pacientom sú podávané vitamíny skupiny B, ktoré obnovujú a podporujú fungovanie nervového systému a dochádza tak aj k lepšej regenerácii pohybovej sústavy. Môžu byť použité rôzne podporné prostriedky na rehabilitáciu psa a väčšinou sú podávané lieky na rozpustenie krvných zrazenín a lieky na zlepšenie prekrvenia tkanív (tieto lieky môže psík užívať už neskôr dlhodobo).
Cievna mozgová príhoda z pohľadu všeobecného lekára
Poruchy nervového systému môžu mať mnoho príčin - ak sa jedná o infekciu, kráča s ňou ruka v ruke horúčka. Ďalej sa nervové choroby psov prejavujú poruchami zmyslov (čuchu, sluchu, zraku), neurologickými prejavmi ako je trasenie sa, apatia, kŕče, krívanie, hlava ovisnutá bokom, nekontrolovateľné močenie a vyprázdňovanie sa alebo poruchy v správaní zvieraťa. V nasledujúcom článku Vám predostrieme najznámejšie choroby nervového systému - dôležité je, aby ste pri podozrení na niektorú z nich neodkladne vyhľadali veterinára.
Nie za každou epileptickou príhodou sa ukrýva naozajstná epilepsia. Naozajstnú epilepsiu nesprevádzajú žiadne očividné zmeny na mozgu, oproti tomu ataky, ktoré nie sú vyvolané epilepsiou, poukazujú na mozgovú poruchu, ktorá je podmienená infekciou, otravou alebo tumorom. V oboch prípadoch sú psi najskôr nekľudní, samotný atak je väčšinou sprevádzaný krátkodobú stratou vedomia a rôznymi kŕčmi, pri ktorých pes leží na zemi. V takýchto prípadoch môže dôjsť k úniku moču alebo výkalov, tiež k zastaveniu dychu. Ak príznaky prichádzajú bez prerušenia, jedná sa už o životu nebezpečný stav, a v takom prípade musíte neodkladne vyhľadať lekára špecialistu, najčastejšie neurológa, prípadne minimálne veterinára. Špecialista postupne overí všetky možné príčiny záchvatu a vylúči tie nesprávne. Ďalšia diagnostika bude prebiehať na základe počítačovej expertízy alebo magnetickej rezonancie, aby mohla byť vylúčená prítomnosť nádoru. Ak neprichádzajú do úvahy žiadne ďalšie príčiny nástupu záchvatu, potom hovoríme o „naozajstnej“ epilepsii, ktorá je liečená antiepileptikami, tie sú väčšinou podávané celý život. Pravidelné kontroly u lekára sú nevyhnutné. Ak má Váš psík epileptický záchvat a do toho kŕče, môže na Vás celá situácia pôsobiť desivo. Myslite celú dobu na to, že počas záchvatu sa Váš miláčik nemôže kontrolovať a dávajte pozor na to, aby Vás nepohrýzol - psa nedržte a neskúšajte mu ani orálne podávať lieky! Nechajte ho v kľude, zatemnite miestnosť, ak pes ešte s týmto problémom nebol v starostlivosti veterinára, tak ho kontaktujte alebo oslovte veterinárnu kliniku. Hneď po záchvate si urobte poznámky o tom, ako dlho trval, aké boli prejavy a symptómy, to všetko sú veci, ktoré budú Vašemu veterinárovi pri diagnostike nápomocné.
Ak je mozog poškodený vplyvom nehody, môže sa táto skutočnosť prejaviť poruchami vedomia, pohybov, zmenami v reakciách zorníc, pomalou tepovou frekvenciou alebo všeobecne otupenosťou. Ak podobné prejavy registrujete, vezmite psíka čo najkratšou cestou k veterinárovi a dbajte na kľudný prevoz psíka na miesto ošetrenia.
Najznámejším druhom infekcie je pravdepodobne besnota, ktorá je prenosná aj na človeka a patrí k ochoreniam, proti ktorým je povinné zviera nechať zaočkovať. Vírus napadne behom 14-30 dní mozog a dôjde k výrazným zmenám v správaní: napríklad divoké zvieratá sa znenazdania vyskytnú v blízkosti človeka. Ďalšia fáza choroby sa prejavuje nekľudom, ktorý so sebou prináša agresivitu. Mnohí jedinci nemôžu vplyvom ochrnutia zadných mozgových nervov prehĺtať, kvôli čomu pes slintá alebo chrapľavo šteká. Nakoniec vedie besnota k celkovému ochromeniu zvieraťa a po zhruba dvoch týždňoch spôsobuje smrť. Pri podozrení na besnotu sú zvieratá bez výnimky z úradného poverenia odsúdené k usmrteniu - neexistuje žiadna terapia alebo injekcia, ktorá by mohla zviera po nakazení zachrániť. Potom, čo zviera získa v šteňacom veku základnú imunitu, stačí jedinca podľa typu vakcíny preočkovať zhruba raz za 3 roky.
Hoci je známych len málo prípadov, môžu psy ochorieť aj na kliešťovú encefalitídu. Jedná sa o infekciu, ktorá je prenášaná kliešťami, napadá najskôr mozgové blany a následne mozog samotný. Prejavuje sa kŕčami, ochrnutím, triaškou a bolesťami. Symptómy sa čiastočne podobajú besnote. Len vo vzácnych prípadoch je zviera uzdravené prostredníctvom včasnej terapie a kľudového režimu. V oblastiach, kde je zvýšené množstvo kliešťov je preto vhodné zvieraťu aplikovať preparáty, ktoré odpudzujú kliešte. Ďalším ochorením, ktoré je treba zahrnúť do tejto škály ochorení nervového systému, je Aujeszkyho choroba. Jedná sa o vírusové ochorenie, ktoré napáda nervový systém a spôsobuje kŕče, svrbenie a ochrnutie. Ochorenie je vždy smrteľné, avšak v posledných rokoch sa vyskytuje veľmi zriedkavo.
Porozumenie psovi je kľúčové
Správanie psa vždy odráža jeho potreby, pocity alebo zdravotný stav. Všímajte si drobné detaily, ktoré vám pomôžu lepšie porozumieť jeho prejavom. Starostlivosť a pozornosť voči vášmu psovi sa vždy vyplatia - nie len pre jeho zdravie, ale aj pre váš spoločný vzťah. Pamätajte: Aj malé gesto, ako je naklonenie hlavy, môže skrývať veľký význam.
