Zaujímalo vás niekedy, či majú psy zmysel pre čas? Kým my, ľudia, sa často riadime hodinami, naši štvornohý miláčikovia zrejme vnímajú čas úplne inak. V tomto článku sa pozrieme na to, ako môžu psy predvídať rôzne situácie a či naozaj vnímajú plynutie času tak, ako my.
Už Albert Einstein povedal, že čas a priestor sú relatívne. Tento fakt si môžeme overiť v každodenných situáciách. Napríklad, keď sedíte dve hodiny s niekým, koho máte radi, pociťujete, že čas ubehol veľmi rýchlo. Naopak, ak strávite tú istú dobu čakaním na niečo menej príjemné, zdá sa vám to ako večnosť. Aj keď si to možno neuvedomujeme, naše vnímanie času nie je vždy úplne presné.
Na rozdiel od nás, psy pravdepodobne nemajú vyvinutý komplexný zmysel pre čas. Neexistujú žiadne vedecké dôkazy, ktoré by naznačovali, že psy vnímajú čas rovnakým spôsobom ako my. Avšak mnohí majitelia psov sú presvedčení, že ich miláčik vie, kedy sa blíži čas na prechádzku alebo kŕmenie. Vedci sa domnievajú, že psy skôr reagujú na pravidelný denný režim, ktorý sa opakuje každý deň. Ráno, keď majiteľ uprace stôl alebo sa začne pripravovať na prácu, pes už vie, že čoskoro nastane čas na prechádzku. Svoje správanie si spojí s každodennými udalosťami, ktoré sa opakujú. Nie všetko, čo sa zdá ako zmysel pre čas, je skutočne spôsobené časom.
Psy sú veľmi citlivé na vonkajšie podnety, ktoré my často prehliadame. Napríklad môžu počuť blížiace sa auto alebo iné zvuky skôr ako my. Ich vynikajúci sluch a čuch im umožňujú vnímať informácie, ktoré by nám unikli.
Jednou z najčastejších otázok, ktoré si majitelia kladú, je, prečo je pes vždy šťastný, keď sa vrátite domov, aj keď ste boli preč len pár minút. Tento správanie však nie je dôsledkom toho, že pes vníma čas. Psy sú svorkové zvieratá, ktoré majú tendenciu byť veľmi viazané na svoju „skupinu“.
Na vnímanie času môžu mať vplyv aj vonkajšie faktory, ako je denné svetlo. Tak ako my, aj psy sú ovplyvnené rytmom dňa a noci. Zatiaľ čo ráno je čas na aktivitu, večer sa telo pripravuje na odpočinok, čo môže ovplyvniť správanie psa.
Jednou z praktických otázok, ktorú si majitelia psov kladú, je, ako dlho môžu ich štvornohí priatelia byť sami. Ak psy nemajú zmysel pre čas, možno im dávať slobodu na dlhšie obdobia. Avšak psy sú spoločenské zvieratá a nemali by byť ponechané osamote príliš dlho. Doba, počas ktorej môže pes zostať sám, závisí od mnohých faktorov, ako je jeho temperament, vek, zdravotný stav a zvyky.
V konečnom dôsledku nie je úplne jasné, aký presný zmysel pre čas majú psy. Z toho, čo vieme, môžeme povedať, že psy možno vnímajú čas skôr cez vzory a rutiny, než cez konkrétne hodiny.
Výnimočné zmysly psa
Zmyslové orgány u psa vždy zaujímali človeka, najmä čuch, sluch a zrak. Čuch je u psa bezpochyby tým najviac vyvinutým zmyslom a tiež najviac potrebným.
Čuch
Pes má asi dvesto miliónov čuchových buniek a človek iba štyridsatinu, čo znamená niečo okolo päť miliónov buniek. Pes má svoj čuch neuveriteľne vyvinutý a potrebuje ho ku všetkému. Čuchové bunky sú rozmiestnené po nosových skořepách a čelných dutinách. Vďaka neuveriteľne veľkému množstvu čuchových buniek môže psík vnímať milióny rôznych pachov a vďaka nim je schopný jednotlivé pachy rozlíšiť. Pre svoj dobre vyvinutý čuch sa používajú psy v horách, pri vyhľadávaní výbušnín a najrôznejších drog.
Spoločným znakom poľovných psov je výborne vyvinutý lovecký pud, ktorý človek usmerňuje výcvikom pre svoje účely. Množstvo pôvodne poľovných plemien sa stalo populárnymi aj medzi nepoľovníkmi. Mnohé z nich by sme už mohli zaradiť medzi spoločenské plemená. Využitie týchto psov ako spoločníkov však naráža na problém zvládnutia ich loveckých pudov.
Poľovný pes okrem loveckého pudu disponuje väčšinou výrazným temperamentom a samostatnosťou. Zvládnutie takéhoto psa tak, aby dokázal fungovať v bežnom živote sídlisk a mestského prostredia, je často náročnou úlohou. Každé plemeno má svoje plusy a mínusy. Záleží najmä od skúseností a trpezlivosti psovoda, ako efektívne dokáže presmerovať poľovný pud psa zo zveri na človeka.
Plemená s výborne vyvinutým čuchom:
- Bloodhound: Jeden z najznámejších plemien so silným čuchom, často využívaný v záchranných operáciách. Jeho nos je tak vyvinutý, že dokáže identifikovať najjemnejšie stopy vôní.
- Malinois: Tento belgický ovčiak vyniká nielen inteligenciou, ale aj neuveriteľne silným čuchom, vďaka čomu je často využívaný políciou a armádou na detekciu drog a výbušnín.
- Labradorský retríver: Okrem priateľskej povahy disponuje aj vynikajúcim čuchom, čo z neho robí populárneho asistenta, záchranára a psa na detekciu rôznych látok.
- Nemecký ovčiak: Veľmi inteligentný pes s vynikajúcim čuchom, často slúžiaci v policajných a vojenských zložkách, ako aj ako vodiaci pes.
- Baset: Toto plemeno je využívané pri záchranárskych zložkách na detegovanie rôznych látok. Jeho visiace uši pomáhajú pri koncentrácii vône.
Sluch
Za dobre vyvinutý sluch psa môžeme poďakovať predovšetkým veľkosti a pohyblivosti jeho ušnice. Vďaka tomu je psík schopný rozlíšiť niekoľko druhov zvukov a jeho sluch je zvlášť citlivý na ultrazvuky. Preto sa predávajú píšťalky pre psov založené na báze ultrazvuku, ktoré psa privolajú alebo upozornia bez toho, aby spôsobili veľký hluk.
Aby psík výborne počul a nemal ušká choré, je potrebná pravidelná starostlivosť o čistotu uší. Pri čistení sa z ucha dostáva predovšetkým ušný maz, ktorý môže byť príčinou zlého sluchu.
Zrak
Podľa výskumov má pes zrak horší ako človek. Sietnica psa neobsahuje toľko čapíkov ako sietnica človeka, preto pes nedokáže rozlišovať toľko farieb. Existujú však spory o tom, či pes vidí čiernobielo alebo vníma aspoň pár farieb. Naopak, psíkova sietnica obsahuje viac tyčiniek ako ľudská, čo znamená, že pes vidí oveľa lepšie v šere. Jeho oči, usadené na boku hlavy, umožňujú horšie vnímanie reliéfu, ale zväčšujú zorné pole.
Záchranárska kynológia a výcvik psov
Záchranárska kynológia má viacero špecializácií, ktoré majú jedno spoločné - vyhľadanie osoby. Psy dokážu vyhľadať osoby v lesných porastoch, v ruinách budov, v lavínach, vo vode, ale aj v mestskom prostredí pomocou pachovej stopy (mantrailing).
Záchranársky pes vyhľadáva najmä pomocou čuchu. Dokáže nájsť osoby, ktoré sú vizuálne nedostupné (pod ruinami budov, pod lavínou) alebo je schopný zacítiť ich na veľkú vzdialenosť (pri vyhľadávaní v lesných porastoch). Práve poľovné plemená, ktoré sú už po stáročia naučené pracovať nosom, sú ideálnymi kandidátmi na záchranárskych psov.
Takéto využitie psov paradoxne vyžaduje potlačenie poľovných pudov voči zveri a ich presmerovanie na človeka. Pes záchranár musí prioritne sledovať pach človeka a nesmie sa nechať rozptyľovať pachom zveri. Každý človek pri svojom pohybe zanecháva v priestore svoj pach. Prúdením vzduchu sa tento pach dokáže prenášať na relatívne veľké vzdialenosti - aj niekoľko 100 metrov.
Pes so špecializáciou „plocha“ by mal v rôznych prírodných terénoch (lesný porast, lúka, pole, skaly) vedieť vyhľadať a označiť všetkých ľudí, ktorí sa v pridelenom priestore nachádzajú. Pes nehľadá konkrétneho človeka podľa jeho individuálneho pachu, ale musí označiť všetky osoby, ktoré nájde. Najčastejšie psy osobu označujú štekaním, ale možné sú aj iné, „tichšie“ spôsoby, napríklad nálezkou alebo dovedením k osobe.
Pred začiatkom tréningu vyhľadávania na ploche je dôležité vybrať vhodný priestor (sektor), určiť jeho hranice a pred samotným nasadením psa priestor fyzicky prejsť a skontrolovať. Vyberajú sa lokality najmä na krajoch lesov, také, kde je povolený vjazd autom. Do hlbších častí lesa sa výcvik presúva len výnimočne a to len s povolením príslušného poľovníckeho združenia.
- Kontrola prítomnosti zveri - vybranú plochu prejdú najprv ľudia bez psov, aby mala prítomná zver dostatok času presunúť sa na iné stanovisko.
- „Napachovanie“ priestoru - v prípade vyhľadávania na ploche nie je žiaduce, aby pes dohľadal osobu priamo po stope. Pri tomto spôbe vyhľadávania sa má pes predovšetkým orientovať pomocou pachu, ktorý prúdi vzduchom (tzv. „air scent“).
Na tréningu sa zúčastňuje viacero psov v rôznych štádiách výcviku. V jednom „sektore“ vyhľadáva vždy len jeden pes. Ostatné psy zatiaľ čakajú v autách, aby sa navzájom nerušili. Na pátracích akciách sa často stáva, že sektorov na prehľadávanie je viacero a ich hranice navzájom susedia. Psy teda hľadajú súbežne, každý vo svojom sektore.
Metodík nácviku vyhľadávania a označovania je niekoľko a nebolo by možné v tomto článku obsiahnuť všetky. Spočiatku je dôležité psovi vysvetliť, prečo by mal hľadať cudzích ľudí. Na vyhľadávanie zveri majú psy zdedené genetické predpoklady, čo súvisí s hľadaním si potravy. Pre vyhľadávanie osôb takéto vrodené správanie nemajú. Základom výcviku je teda objaviť takú motiváciu, aby mal pes záujem cudzích ľudí vyhľadávať a následne ich označiť želaným spôsobom.
Tréning začiatočníkov sa zameriava hlavne na zvyšovanie motivácie a nácvik označovania osoby. Pes si nájdenie osoby spája s odmenou a príjemným zážitkom. Ako odmena sú vhodné rôzne pamlsky a hračky. Označovanie osoby je pomerne zložité naučené správanie, ktoré pes nemá vrodené. Práve pri tejto fáze dochádza k najväčším chybám a pes sa toto správanie učí dlhšie ako napríklad vyhľadávanie.
Nácvik vyhľadávania začíname tak, že „figurant“ aj s odmenami odchádza od psa na krátku vzdialenosť a psa láka za sebou. Ak je zvolená správna motivácia, pes sa snaží čo najkratšou cestou a čo najrýchlejšie k „figurantovi“ dostať. Po vyštekaní, ktoré je spočiatku len veľmi krátke, pes dostáva odmenu, pochvalu a hrá sa s „figurantom“. Pri psoch, ktorí nemajú ešte dobre zvládnuté privolanie, sa odporúča používať dlhšiu stopovaciu šnúru, pomocou ktorej je možné psa včas usmerniť, ak by sa chcel od psovoda vzdialiť nesprávnym smerom. Pes takto nemá možnosť reagovať na prípadné iné pachy, ktoré sa v teréne nachádzajú.
Postupne, ak už pes zvláda túto fázu, je možné vzdialenosť na ktorú „figurant“ odchádza predlžovať a postupne ho ukrývať za rôzne prekážky, ktoré znemožnia psovi vizuálny kontakt (za strom, kríky). V tejto fáze výcviku sa pes učí osobu už dohľadať a začína prvý krát zapájať čuch. Obtiažnosť zvyšujeme postupne tak, aby bol pes vždy úspešný a teda stále motivovaný osoby vyhľadávať. Sú psy, ktorí neradi pracujú v malinčí, niektorým zase vadí mokrá tráva, iní nechcú vybiehať do kopca, prejsť cez potok atď.
Po skončení motivačného tréningu začiatočníkov, nasleduje výcvik psov pokročilých. Skúsenejšie psy hľadajú na väčšiu vzdialenosť od psovoda, ideálne maximálne do 50 metrov, aby mal psovod psa neustále pod dohľadom a vedel vyhodnotiť, či a ako terén prehľadal. Pes by sa mal zdržiavať vo vhodnej vzdialenosti od psovoda aj preto, aby ho bolo možné okamžite odvolať v prípade, ak by zašiel za hranicu vytýčeného sektora. Pri skúškach záchranárskych psov sa zabehnutie za hranicu priestoru hodnotí ako chyba. Ak psovod nedokáže psa ani na tretí povel privolať, práca v teréne sa ukončuje a skúška sa považuje za nesplnenú. Pes teda musí byť za každých okolností ovládateľný, psovod musí mať nad ním kontrolu v každej fáze prehľadávania terénu.
Pes však musí byť dostatočne samostatný, aby dokázal efektívne prehľadávať väčšie plochy (cca od 4 - 10 ha). Psovod si pri prehľadávaní väčších plôch najprv zvolí taktiku prehľadávania a postup. Psa potom usmerňuje tak, aby spoločne terén prehľadali v čo najkratšom čase a čo najefektívnejšie. V jednom sektore sa môže nachádzať rôzny počet hľadaných osôb, najčastejšie sú to jedna až tri osoby. Tie už pes odchádzať nevidí, musí ich samostatne dohľadať a označiť.
Pes záchranár musí vedieť označiť ľudí, ktorí sa nachádzajú na úrovni terénu, ale aj vo výške do 2 metrov (na posede, strome). Na skúškach a atestoch je nájdenie všetkých osôb nachádzajúcich sa v sektore podmienkou úspešného splnenia.
Počas prehľadávania terénu, či už počas pátracej akcie, skúšky, atestu alebo aj na tréningu, by mal byť každý záchranársky pes výrazne označený dečkou alebo postrojom, prípadne obojkom, najlepšie s reflexnými prvkami a záchranárskym krížom, aby bol ľahko, aj na väčšiu vzdialenosť, rozlíšiteľný a identifikovateľný. Opäť to slúži aj ako signál pre zver, ktorú rolnička môže upozorniť na pohyb v jej blízkosti.
Výcvik vyhľadávania v ruinách budov alebo v lavínach sa riadi podobnými princípmi.
Mantrailing
Mantrailing je metóda záchranárskeho stopovania, kedy pes hľadá konkrétnu osobu na základe jej individuálneho pachu. Pes svojím citlivým nosom dokáže rozlíšiť pach konkrétneho človeka medzi množstvom iných pachov. Dobre vycvičený pes je schopný takýto pach sledovať aj niekoľko kilometrov v prírodnom či v mestskom prostredí. Na rozdiel od psov, ktorí hľadajú na ploche, je stopársky pes väčšinou po celý čas zapnutý na stopovacej šnúre a hľadá len jeden konkrétny pach, ktorý dostal k načuchaniu pred začiatkom vyhľadávania.
Odborníci a ich pohľad na psiu inteligenciu a správanie
Odborníci sa nezhodujú v názoroch na psiu inteligenciu a ich schopnosť vnímať svet podobne ako ľudia. Niektorí tvrdia, že psy majú vyvinutý zmysel pre čas, iní to popierajú.
Profesor psychológie Stanley Coren zostavil rebríček najmúdrejších psích plemien, ktorý definuje aj prvú desiatku najmenej inteligentných psov. Coren hodnotil chápavosť psov na základe počtu opakovaní potrebných na naučenie sa nového triku, ako aj na základe priemernej poslušnosti. Pri tomto postupe sa však nezohľadňuje samostatné myslenie a sociálne schopnosti, čo iní výskumníci kritizujú.
Holandský etológ Frans de Waal zase hodnotí neposlušnosť afganského chrta inak. Predpokladá, že tieto psy by mohli byť slobodomyšlienkari, ktorí sa podobne ako mačky jednoducho neradi podriaďujú.
V článku sa tiež diskutuje o tom, či pes môže byť partnerom človeka. Kým niektorí tvrdia, že pes je vždy podriadený jedinec, iní vidia možnosť rovnocenného partnerstva, najmä pri spoločnej práci a vzájomnom rešpekte.
Je dôležité si uvedomiť, že pes vníma svet inak ako človek. Nemá ľudské emócie ako sklamanie či ľútosť. Jeho správanie je ovládané inštinktmi a pudmi, ktoré sa dajú výchovou a výcvikom usmerňovať. Pes nerozpoznáva svoje telesné vady ako hendikep a nemá žiadne ľudské vlastnosti v oblasti psychiky. Všetky vzťahy vníma v rámci hierarchie svorky.
Napriek rozdielom vo vnímaní a inteligencii, psy sú vernými spoločníkmi, ktorí prinášajú do našich životov radosť a lásku. Správnym prístupom, trpezlivosťou a porozumením môžeme vybudovať silné puto so svojím štvornohým priateľom.