Labradorský retríver je stelesnený extrovert, vždy má dobrú náladu, je oddaný a zbožňuje ľudí. Je odetý v hustej nepremokavej srsti, ktorá môže byť buď zlatistej žltej farby, lesklá čierna alebo luxusná čokoládová. Spoznáte ho podľa silne stavaného tela, širokej hlavy s ovísajúcimi ušami a inteligentných očí, ligotajúcich sa dobrými úmyslami. Labrador je jedným z najpopulárnejších psov na svete.
Čierny oblek Labrador je veľmi krásny a veľkolepý pes, spomedzi všetkých retrieverov vyniká svojou bohatou farbou. Okrem originálneho a atraktívneho vzhľadu sú títo psi veľmi poslušní, spoločenskí. Čierni predstavitelia labradorov sú menej častí ako bieli, takže priťahujú viac pozornosti svojho hostiteľa.
Pôvod a história
Labradorské retrívery majú svoj pôvod vo vodnom psovi svätého Jána, ktorého chovali európski usadlíci v Newfoundlande v Kanade v 18. storočí. Tieto psy pomáhali rybárom: prinášali ryby uvoľnené zo sietí, priťahovali siete a ťahali vozíky s úlovkom. Večer sa so svojim pánom - rybárom vrátili domov a robili mu a jeho rodine spoločnosť. Hustá nepremokavá srsť im pomohla vydržať chlad severného Atlantiku a jej krátka dĺžka zabránila tomu, aby sa na nej vytvorili cencúle, keď z vody vyliezli na breh v mínusových teplotách.
Labradorské retrívery pravdepodobne vznikli skrížením týchto psov s anglickými poľovníckymi psami. Anglickej šľachte sa veľmi zapáčili, lebo to boli výborní spoločníci pri love kačiek, vhodní do každého počasia. Gróf z Malmesbury nazval toto plemeno labradorský retríver podľa kanadského polostrovu Labrador.
Názvom retriever boli označovaní všetky poľovné psy, ktoré aportoval zastrelenú zver. Labradorský retríver je pravdepodobne potomkom novofundlandského psa. V oblasti Newfoundlandu sa vyskytovali dva rôzne veľké druhy psov. Menšie druh s krátkou srsťou bol označovaný ako labradorský pes. Tohto psa využívali rybári na uľahčenie práce na palube svojich plavidiel, k prinášanie zastrelených morských vtákov z vody, ťahanie rybárskych sietí alebo záchrane topiaceho. Na palube rybárskych lodí sa v 19. storočí dostal Labrador do Európy. Prvými kupujúcimi tohto nového plemena boli Lord Malmesbury a Major Radclyfe. Obaja muži mali veľkú vášeň pre lov vodného vtáctva a čoskoro poznali, že Labrador je ideálnym psom pre ich potreby a začali sa zaoberať jeho chovom.
V roku 1895 bol v Anglicku vydaný zákon o karanténe, ktorý znemožnil dovoz ďalších chovných psov zo zahraničia. Našťastie v tom čase už bolo v Anglicku dostatok chovných jedincov, takže nedošlo k ohrozeniu existencie rasy. Anglickí chovatelia sa ďalej venovali šľachtení plemena a začali vznikať rôzne farebné variety psov. Labradori sa pre svoje skvelé vlastnosti stali veľmi obľúbenými. Aj členovia kráľovskej rodiny si labradorský retríver natoľko obľúbili, že kráľ Juraj VI. bol do svojej smrti čestným predsedom Britského klubu labradora a po jeho smrti sa tejto funkcie ujala jeho dcéra kráľovná Alžbeta II. Od tej doby až do dneška si britská kráľovská rodina udržuje Labradorský retríver na svojich panstvách.
Labrador je jedno z najpopulárnejších plemien na svete, známe svojou láskavou povahou, inteligenciou a nevyčerpateľnou energiou. Labradorský retríver má hlboké korene na kanadskom ostrove Newfoundland, kde miestni rybári využívali psov na pomoc pri love rýb. Tento predchodca labradora, nazývaný St. John's Dog, bol stredne veľký, silný a mal hustú nepremokavú srsť. Na začiatku 19. storočia si anglickí aristokrati všimli úžasné pracovné vlastnosti týchto psov. Vojvoda z Malmesbury, gróf z Home a vojvoda z Buccleuchu začali dovážať St. John's Dogs do Európy. Vojvoda z Buccleuchu (1830 - 1850) - začal systematický chov a zachoval pracovné vlastnosti psa. Vojvoda z Malmesbury (1880 - 1890) - prvý použil názov „Labrador“, čím odlíšil plemeno od ostatných retrieverov. Sir Arthur Holland-Hibbert (začiatok 20. storočia) - ďalej rozvíjal plemeno a vytvoril štandard.
Prvé Labradory boli takmer výlučne čierne. Prvý čokoládový labrador bol zaznamenaný v roku 1864, ale táto farba sa stala populárnou až v 20. storočí, vďaka chovateľskej stanici Cookridge Tango. V priebehu 20. storočia sa objavili aj žlté labradory.
Vzhľad
Labradorský retríver má mohutnú, robustný stavbu tela. Hrudník je dobre vyvinutý s dobre klenutými rebrami. Hlava Labradora je široká. Nohy sú pevné a medzi prstami majú blany, ktoré psovi uľahčujú plávanie. Chvost je dlhý, pevný. Sučky sú od pohľadu menšie. S vekom majú títo psi tendenciu priberať.
Srsť labradorského retrievera má jednotnú farbu. Prípustné sú tri farebné variácie: čierna, hnedá a žltá (zlatá). Plemeno má výšku v kohútiku 54-57 cm a v dospelosti dosahuje váhy 32-40 kg.
Labrador je dobre stavaný, aktívny pes so širokou lebkou, hlbokým hrudníkom a širokou, silnou zadnou časťou tela. Má ostro rezanú, širokú lebku s dobre definovaným stopom a širokým nosom. Hnedé oči majú tvar listu, vyjadrujú inteligenciu a dobrú náladu. Nemá veľké ani ťažké uši. Má ich posadené viac dozadu, zvesené, priliehajúce k hlave. Má mohutný krk. Zadok má na úrovni hornej línie tela. Stredne dlhý, silný chvost je dobre osrstený krátkou, hustou srsťou, ktorá mu dodáva guľatý vzhľad. Hruď má dostatočne širokú a hlbokú. Predné aj zadné končatiny majú byť dostatočne vyvinuté, mohutné. Pohyb je voľný.
Hustá nepremokavá srsť im pomohla vydržať chlad severného Atlantiku a jej krátka dĺžka zabránila tomu, aby sa na nej vytvorili cencúle, keď z vody vyliezli na breh v mínusových teplotách.
Labrador má blany medzi prstami na nohách, vďaka ktorým výborne pláva.
Správanie a temperament
Labradorský retríver je veselý, aktívny pes s veľmi priateľskou povahou. Je to pes, ktorý vyniká svojim skvelým čuchom, veľkou láskou k vode a ochotou aportovať. Hoci pôvodne bol využívaný ako lovecký pes, dnes je jeho hlavným poslaním role rodinného psa a tiež je často chovaný ako služobný pes.
Čierni labradori - najvyváženejší a najpokojnejší zo všetkých predstaviteľov tohto druhu. Sú stabilné z emocionálneho hľadiska, ale sú veľmi aktívne a energické. Milujú beh cez kaluže, ležia v zeleň. To môže spôsobiť určité nepríjemnosti. Pripútanie sa k majiteľom tohto plemena je hlboké a úprimné, ochotne idú na cestu a lásku k šialenstvu. Aktivita plemena je pomerne vysoká, navyše Labrador si bude vyžadovať pozornosť - je pre neho ťažké byť sám. V prípade odlúčenia od vlastníkov túžia po veľkom množstve, je ťažké sa prispôsobiť, že môže nasledovať odmietnutie jesť.
Labradorský retríver má skvelý charakter. Sú to jemní a trpezliví psy bez známok agresivity. Labrador má skvelý čuch, miluje vodu a rád pláva. Medzi prstami má blany, ktoré svedčia o tom, že k plávanie a pobytu vo vode je tento pes priamo predurčený. Aj jeho hustá, vodeodolná srsť mu pobyt vo vode uľahčuje.
Labradorský retríver je dokonale vyvážená kombinácia priateľskosti, inteligencie a pracovného nadšenia. Je to pes, ktorý sa rýchlo učí, miluje ľudí a je vždy pripravený spolupracovať. Labrador je známy svojou bezhraničnou láskou k ľuďom. Nielenže sa skvele hodí do rodiny, ale je aj prirodzene priateľský k deťom, cudzím ľuďom a iným zvieratám.
Labrador miluje svojich ľudí, hlavne deti. Radi sú v spoločnosti a neradi zostávajú dlho sami. Retríveri sú chovateľmi charakterizovaní svojou priateľskou a vyváženou povahou. Ich kľudná povaha a neochvejná prívetivosť významne prispievajú k harmónii v rodine.
Môžete ich bezpečne opustiť s deťmi v tej istej miestnosti a nemusíte sa báť, že deti privedú psa na "biele teplo". Viac ako tolerantné voči mačkám, nie sú s nimi v konflikte.
Napriek tomu, že pes je svojou povahou neagresívny, v prípade potreby bude brániť majiteľov alebo deti. Prívetivosť Labradora je ohromujúca.
Labradorský retríver je stredne veľký, svalnatý pes s kompaktnou stavbou tela a harmonickými proporciami. Jeho typickými znakmi sú široká hlava, silný krk, hlboký hrudník a pevné končatiny, ktoré mu dodávajú atletický vzhľad. Jedným z jeho poznávacích znakov je aj „vydrí chvost“, ktorý mu pomáha pri plávaní.
Labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno. Vo Veľkej Británii a USA je labradorský retríver jedným z najpopulárnejších plemien v krajine. Ale aj v mnohých európskych zemiach je v štatistike narodených šteniat na vrchole. Nie je divu, labradorský retríver sa vyznačuje výraznou filantropiou a výraznou poslušnosťou ako žiadne iné plemeno. Táto vrodená „vôľa potešiť“, túžba potešiť svojho pána, z neho robí príjemného spoločníka, ktorý sa vyznačuje veľkou ochotou k spolupráci a prispôsobivosti. Labradorský retríver sa môže ľahko vziať kamkoľvek a je všade vítaným hosťom. Vždy pri stretnutí s cudzími ľuďmi priateľsky vrtí chvostom. Priateľský, otvorený štvornohý priateľ je zvedavý a najlepšie je mu v spoločnosti. Bázeň, strach alebo neistota sú labradorovi rovnako neznáme ako agresívna ostrosť.
Retríver je stále veľmi aktívny a pracovitý pes, ktorý je charakterizovaný nielen dobrým čuchom a obrovskou výdržou, ale tiež výraznou láskou k vode a k aportovaniu. Vedľa svojej obľúbenej role rodinného psa sa všestranný labradorský retríver často stáva tiež vodiacim, záchranným a lavínovým psom, rovnako ako policajným a colným psom. Aby bol labrador šťastný, mal by mať vždy dosť práce. Takže ako majiteľ si rýchlo uvedomíte, ako môže byť labrador oveľa pokojnejší a vyrovnanejší, pokiaľ je podľa jeho predispozície psychicky a fyzicky zamestnaný.
Labradorský retríver patrí medzi najjednoduchšie cvičiteľné plemená, vďaka čomu je skvelou voľbou aj pre začiatočníkov. Labrador je od prírody pracovným psom. Aby bol šťastný, potrebuje veľa cvičení a v ideálnom prípade dostatok pracovných príležitostí.
Labradorský retríver je plný energie - hoci miluje oddych pri svojich ľuďoch, potrebuje pravidelnú fyzickú aj mentálnu stimuláciu. Obľubuje hry ako aportovanie, plávanie a hľadanie predmetov.
Labradorský retríver je veľmi citovo naviazaný na svojich ľudí. Ak je dlhodobo sám alebo nemá dostatok pozornosti, môže trpieť separačnou úzkosťou.
Ak hľadáte psa na ochranu majetku, labrador nebude tou správnou voľbou. Na votrelca síce upozorní hlasným, hlbokým štekotom, ale z novo prichádzajúcich ľudí a návštev má skutočnú radosť. Jeho láska k ľuďom vskutku prekonáva všetky medze. Hoci je odolný voči nepriaznivému počasiu, nie je vhodné ho chovať osamotene v koterci. Labradori potrebujú kontakt so svojou rodinou.
Čierni predstavitelia labradorov sú menej častí ako bieli, takže priťahujú viac pozornosti svojho hostiteľa. Čierni labradori - najvyváženejší a najpokojnejší zo všetkých predstaviteľov tohto druhu. Sú stabilné z emocionálneho hľadiska, ale sú veľmi aktívne a energické.
Pri tréningu používajte pozitívnu motiváciu - odmeny, a nie tresty.
Výcvik a socializácia
Hoci sú labradory veľmi inteligentné a mierne, nezanedbajte tréning svojho šteniatka - spravia hrdosť svojmu menu až po poctivom tréningu, inak z nich budú neposlušné veľké psy. Odmalička ich socializujte s inými psami a ľuďmi.
Labradorský retríver je pes, ktorý sa rýchlo učí, miluje spoluprácu a s nadšením plní zadané úlohy. Ak však nemá jasné hranice, jeho energia a inteligencia sa môžu ľahko obrátiť proti majiteľovi. Výcvik by mal začať už od šteňaťa, pretože prvé mesiace sú kľúčové pre formovanie jeho povahy. Už vo veku 8 - 10 týždňov sa dokáže naučiť základné povely ako „sadni“, „ľahni“, „ku mne“.
Najefektívnejšou metódou je pozitívne posilňovanie. Labradori sú motivovaní jedlom, takže pamlsky sú skvelým nástrojom pri učení. Je však dôležité, aby bol pes odmeňovaný aj pochvalou alebo hrou, aby si nevytvoril závislosť výhradne na maškrtách.
Socializácia je rovnako dôležitá ako výcvik. Ak sa Labrador od šteniatka nestretáva s rôznymi ľuďmi a situáciami, môže byť príliš impulzívny alebo neovládateľný pri kontakte s cudzími ľuďmi a psami.
Je veľmi dôležité, aby sme sa naučili, že na psa nie je zlá nálada. Od prvých dní, sa zaoberajú výchovou dieťa, byť konzistentný, ale pokojný. Šteniatko by sa nemalo nechávať samé dlho. Môže pokaziť veľa vecí, okrem toho bude veľmi nudiť. Od dvoch mesiacov je šteniatko vyškolené na chodenie za predpokladu, že sa vykoná očkovanie. Prvé prechádzky by nemali prekročiť štvrtinu hodiny. V priebehu 3-4 mesiacov šteniatko začne chodiť nielen kvôli pohybu čriev, ale aj kvôli samotnej chôdzi, fyzickej aktivite.
Socializácia začína, Zaviesť svojho domáceho maznáčika na iné čistokrvné psy, chodiť v miestach, kde sú ľudia. Postupne by sa mali v šteniatku objavovať nové podnety. Laboratóriá môžu byť dosť nepriateľské k myšlienke chôdze na vodítku, takže Od prvých dní šteniatka sa učia na vodítku a golieri. Na 5-6 mesiacov by sa mal pes cítiť pohodlne na vodítku, nie príliš často. Počas prechádzok opravte príkaz "ku mne", "fu." Toto sú hlavné veci, ktoré sa musí šteniatko naučiť 7-8 mesiacov. V roku Labrador so systematickým tréningom už pozná takmer všetky základné príkazy.
Po dosiahnutí úplnej poslušnosti od psa môžete pokračovať v tréningu. Je veľmi dôležité vychovávať labradora bez emócií, nie aby ste sa hnevali, aby sme ho neporazili. Náročné, dôsledné a pokojné - hlavní spojenci majiteľa. Použite chválu, povzbudenie.
Je veľmi dôležité, aby všetci členovia rodiny dodržiavali rovnaké pravidlá týkajúce sa šteniatka. Ak jedna osoba niečo zakáže a ostatné povolenia - výsledok bude poľutovaniahodný. Dospelý pes navyše nebude robiť len to, čo mu bolo zakázané vo veku šteniatka. Všetky príkazy by mali byť dané rovnakým spôsobom, trest by mal nasledovať priestupok, ale iba ak ste psa chytili na mieste, kde boli spáchaní.
Labradorský retríver sa naučí takmer všetko, snáď okrem jedinej výnimky: nikdy z neho nebude strážca obranár. Na votrelca síce upozorní hlasným, hlbokým štekotom, ale z novo prichádzajúcich ľudí a návštev má skutočnú radosť.
Správanie a temperament Labradori majú tak skvelú povesť, že si mnohí ľudia mylne myslia, že títo psi nepotrebujú žiadny výcvik.
Je dôležité, aby ste viedli výcvik citlivo, ale dôsledne a láskyplne. Váš pes bude pravdepodobne reagovať pozitívne na podporu, ako je chvála alebo dokonca maškrty, a nepomôže nadmerná tvrdosť alebo dokonca krutosť.
V každom prípade sa začiatočníkom odporúča navštíviť psiu školu, v ktorej pes vykonáva najdôležitejšie príkazy, ale tiež človek sa naučí, ako ovládať svojho psa.
V zásade platí, že čím lepšie je Váš pes vycvičený, tým viac s ním môžete robiť, či už ide o jazdu na bicykli, návštevu priateľov na záhrade alebo dovolenku spolončne na psej pláži.
Výcvik šteniatka labradorského retrievera, prvá časť
Starostlivosť a životné podmienky
Labradorský retriever je živé, aktívne plemeno, ktoré miluje voľnosť, behanie po lese a kúpanie v riekach. Ideálnym prostredím pre neho bude dediny alebo malé mesto. Je to ale veľmi prispôsobivý pes a bez problémov ho môžete chovať v byte, za podmienok, že mu zaistíte dostatok pohybu.
Labradorský retriever potrebuje kontakt so svojou rodinou a ak bude pravidelne ponechávanie dlho osamote, môže svoju frustráciu prejaviť rozkousáváním a ničením vecí.
Labradory sú veľkí jedáci a ak ich necháte zlenivieť alebo nebudete dôsledne strážiť kŕmnu dávku, majú veľký sklon k obezite.
Srsť Labradora je krátka a hustá. Okrem pravidelného vyčesávanie nepotrebuje žiadnu zvláštnu údržbu.
Hoci má labrador krátku srsť, a tak s ňou nebudete mať veľa starostí, pod ňou sa skrýva hustá podsada, takže o to viac pĺzne. Nie je preto vhodný pre alergikov. Budete sa musieť pripraviť na časté vysávanie. Pĺznutie môžete trochu zmierniť, ak mu budete z kožucha pravidelne vyčesávať uvoľnenú srsť. Hoci tieto psy pĺznu po celý rok, najhoršie to bude na jar a na jeseň. Na druhej strane, ak vám nevadia chlpy v dome, s jeho kožuchom nebudete mať veľa práce, postačí, ak ho vykúpete raz za dva mesiace.
Čierni zástupcovia plemena nie je ťažké sa starať o vlnu, nie je vôbec označený, nie je potrebné časté kúpanie a čistenie. Čierne labradory sú menej náchylné na teplo a chodia na priamom slnečnom svetle. Je lepšie zvoliť si prechádzky, lesy, parky, tieň. Väčšinu času si s nimi hrajú večer, keď teplo ustupuje. Dýchanie je dôvod, aby sa pes doma, dať si drink a zabezpečiť chlad. Pravidelná hygiena je však veľmi dôležitá, bez ohľadu na oblek.
Úprava vody. Zviera sa podľa potreby umyje, inak sa prirodzená ochranná vrstva vlny a kože rozbije. Používajú sa len špeciálne šampóny a výrobky. Uistite sa, že majú pet froté uterák, voda by mala byť príjemná teplota. Keďže pes je vynikajúci plavec, tieto podujatia by sa mali organizovať v lete, v otvorenej vode.
Starostlivosť o pazúry. Tento nevyhnutný postup sa šteniatku udeľuje od útleho veku. Použite jeden alebo dva razy za mesiac.
Vyčesávanie Ak sa zviera hniezdi, je potrebné ho rozčesávať denne, v iných obdobiach - najmenej 2 krát týždenne.
Starostlivosť o zuby. Čistia sa špeciálnym štetcom a nástrojom. Pravidelne dávajte svoje spoločenské kosti fluoridu.
Oči a uši sa starajú, Uši sú pravidelne skenované, niekoľkokrát za mesiac sú očistené od síry. Oči sa ošetrujú dvakrát týždenne špeciálnym ošetrujúcim prostriedkom.
Antiparazitická liečba - na ročné obdobie.
Očkovanie. Podľa harmonogramu, všeobecne alebo individuálne, sa vykonáva povinne. Dôležitosť pravidelných ošetrovacích procedúr je nepochybná, pretože umožňujú sledovať zdravie psa.
Obsah labradora nie je príliš nepríjemný, ale vyžaduje určité znalosti. Ešte pred šteniatkom v dome, musíte sa postarať, že neexistujú žiadne veci, ktoré môže pokaziť alebo prehltnúť v dohľade: drôty, antény, malé predmety. Je lepšie pokryť hladké podlahy gumovými alebo inými podlahovými rohožami. Pripravte si všetko, čo váš pes potrebuje vopred: misky, hračky, hrebene, golier, vodítko, podvaly.
Keď prinesiete šteňa, Buďte tak opatrní, ako je to len možné, a súťažte v prvých dňoch. Nech si ho olizuje rukami, pohladí ho. V prvom mesiaci adaptácie bude potrebovať všetko vaše teplo a lásku, nepáču a neporazí psa. Zvyčajne sa šteniatka odoberajú už po dosiahnutí 1-2 mesiacov, v tomto veku sa o nich postará chovateľ.
Keďže boli labradory pôvodne vyšľachtené na prácu pri rybárčení a na lov vodnej zveri, potrebujú veľa pohybu, aby si vybili energiu - jednu až dve hodiny za deň. Ak ho nedostanú, budú hyperaktívne alebo deštruktívne - môže sa stať, že začnú štekať a žuť veci. Pozor ale najmä pri šteniatkach - labradory sú „workoholici“ a budú pracovať až do vyčerpania, takže ich zastavte a zoberte domov, keď už vidíte, že mali dosť. Najradšej zo všetkých športov majú aportovanie a plávanie, ale budú vás vďačne nasledovať aj pri prechádzkach, turistike alebo pri behu. Nezabudnite, že je to nielen atletický, ale aj inteligentný pes, ktorý si potrebuje pravidelne cibriť myseľ. Skúste sa s ním hrať rôzne hry alebo mu dať niektoré z našich hlavolamov.
Labradory zbožňujú mať okolo seba kopu ľudí, ktorí im robia spoločnosť a užívajú si vzrušený rozruch a hru, ktorá prichádza s deťmi, a to aj malými. Ak sú vaše deti veľmi malé, musíte však dať pozor na to, aby ich pes náhodou nechtiac nezvalil a aby deti vedeli, ako sa k nemu majú správať. Je dôležité labradora odmalička socializovať s deťmi, cudzími ľuďmi, inými psami a zvieratami - či už je to mačka alebo králik.
Labradorovi sa bude páčiť na vidieku mimo mesta, potrebuje veľký priestor na hru a vybehanie sa. Vďaka hustému, nepremokavému kožuchu je odolný voči chladu a vlhkosti, je zvyknutý na mrazivé kanadské a sychravé anglické podnebie a nevadí mu dážď ani blato.
Ak ste si zobrali labradora, lebo dúfate, že jeho silná telesná stavba a poľovnícka povaha zastaví lupiča, mýlite sa. Labrador je priateľský a neagresívny a i keď lupiča pravdepodobne privíta štekaním, bude to radostné štekanie a rád ho zavedie priamo ku vaším pokladom!
Labradóra nemôžete len tak nechať samého na záhrade - potrebuje byť pri svojej rodine. Ak je osamelý, začne sa zle správať: bude hrabať, hrýzť veci, štekať. Labradory potrebujú častú záplavu pozornosti a hry. Ak niekam musíte na pár hodín odísť, určite mu aspoň nechajte nejaké hračky na hryzenie alebo hlavolamy na zabavenie sa. Ideálne však je, aby s ním vždy niekto bol.
Labradory sú veľmi pažraví a zbožňujú jedlo. Apetít labradora môže byť neuhasiteľný - môže siahnuť aj na vaše jedlo alebo začať žrať nejedlé veci - smeti z odpadkového koša alebo hračky. Ak by ich niekto nezastavil, asi by jedli a jedli donekonečna, k čomu prispievajú aj ich gény. Dajte si teda extra pozor na to, aby ste ich neprekŕmili, či už normálnou stravou, alebo pochúťkami, a dbajte na to, aby mali vždy dosť pohybu. Labradory často jedia veľmi rýchlo - ak s tým máte problém, kúpte mu spomaľovač kŕmenia, ktorý bude regulovať množstvo jedla, ktoré môže naraz zhltnúť. A ako spoznáte, či je príliš tučný? Položte mu ruky na chrbát, palce popri chrbtici a prsty vystreté nadol - mali by ste cítiť jeho rebrá (ale nevidieť ich).
Kŕmenie Labradorský retríver má ako všetci zástupcovia veľkých plemien rýchly rast. Ku správnemu vývoju potrebuje kvalitnú a vyváženú stravu bohatú na vitamíny a minerály. Kŕmna dávka by mala byť rozdelená do viacerých denných jedál. Rozhodne nie je vhodné kŕmiť Labradora len raz denne. Druh krmiva a veľkosť kŕmnej dávky závisí na úrovni aktivity psa.
Šteniatko Od prvého dňa, keď privediete psíka domov od chovateľa, je kŕmenie vo vašich rukách. V prvých dňoch sa môže stať, že psík nebude mať chuť do jedla alebo bude mať hnačku. To je bežná reakcia na zmenu prostredia, pachov a biologických faktorov. Tento jav zvyčajne ustúpi po 2-3 dňoch. Kŕmte ho granulami, ktoré vám chovateľ poskytol v štartovacom balíčku a na ktoré je šteniatko zvyknuté. Akákoľvek náhla zmena v strave môže mať zlý vplyv na jeho tráviaci systém a mikroflóru. Prechod na iné krmivo by mal byť postupný.
Pretože labradory sú predisponované k obezite, prekrmovanie je vysoko nežiaduce.
Hoci je odolný voči nepriazni počasia, nie je vhodné ho chovať vonku v koterci. Tento spoločenský pes potrebuje neustály kontakt so svojou rodinou a odlúčenia by zle znášal. Ak je často ponechaný osamote, môže sa správať deštruktívne. Často sa potom zachová tak, že rozhryzie alebo rozžuje nájdené veci.
Kým sú mladšie ako dva roky, nemali by ste ich nechať behať a hrať sa na tvrdých povrchoch ako je chodník, lebo ich kĺby ešte nie sú úplne vyvinuté. Vo veku od 4 - 7 mesiacov veľmi rýchlo rastú, a tak sú náchylné na problémy s kosťami - budú potrebovať kvalitné, nízko-kalorické krmivo pre šteniatka. Väčšinou dospievajú okolo veku rok a pol.
Zdravie
Vďaka svojej mohutnej stavbe tela je Labradorský retríver, rovnako ako všetky veľké plemená, náchylný k chorobám pohybového aparátu. Najčastejším ochorením je dysplázia bedrového kĺbu. Toto riziko je možné minimalizovať kvalitnou stravou bohatou na minerály a vitamíny.
Ďalším častým ochorením je alergia, prípadne epilepsia.
Labradory sú veľký jedáci a majú tendenciu sa přrežierať. Z tohto dôvodu majú veľký sklon k nadváhe a často trpia obezitou, najmä ak sú chované v bytoch a nemajú dostatok pohybu.
Pri nákupe labradora sa uistite, že psi, u ktorých bola diagnostikované niektoré z týchto ochorení, boli systematicky vylúčení z chovu a že rodičia a šteňatá sú “geneticky zdravé”. Len týmto spôsobom je možné zabrániť ďalšiemu šíreniu týchto ochorení.
Pokiaľ máte záujem o čistokrvné šteňa, mali by ste si ho určite kúpiť od uznávaného chovateľa, ktorý urobil všetky nevyhnutné vyšetrenia a zdravotné opatrenia. Pre kontrolované, zdravé a očkované šteňa, ktoré má všetky potrebné doklady, musíte siahnuť do peňaženky trochu hlbšie. Cena šteňaťa labradorského retrívera je obvykle okolo 1 200 EUR. Zdravý pes, s ktorým Vás čakajú dlhé roky radosti, a nemusíte sa báť veterinárov, Vám stojí za tieto peniaze.
Nanešťastie, štúdie ukázali, že vo všeobecnosti sa čokoládové retrívery dožívajú trochu nižšieho veku ako ostatné labradorské retrívery.
Pre zdravie Vašeho labradora je prospešná správna starostlivosť. Okrem bežných vyšetrení u veterinára, ktoré by ste mali podstúpiť, môžete mimo iného detekovať infekcie krátkymi „kontrolami”. Zvláštna pozornosť by mala byť venovaná ušiam, očiam a zubom Vašeho labradora. Naviac, aby sa zamedzilo zraneniu alebo zápalu, by ste mali pravidelne skracovať pazúre Vašeho psa.
Labradorský retríver má, ale tiež radu dedičných chorôb, ktorým sa dá vyhnúť len riadeným a obozretným chovom. Patrí medzi nich hlavne ochorenia pohybového aparátu, ako je dysplázia bedrového kĺbu (DKK), dysplázia lakťového kĺbu (DLK) a osteochondróza (OCD), rovnako ako dedičné ochorenie očí, ako je progresívna retinálna atrofia (PRA) alebo dedičný katarakt(DH).
Čierny labrador vs. iné farby
Čokoládový labrador, takisto ako čierny a žltý labrador, nie je iný druh labradora, sú to iba rôzne sfarbenia toho istého psa. Môže sa stať, že sa jednej fenke narodia šteniatka všetkých troch farieb.
Labradory boli pôvodne pravdepodobne čierne a neskôr sa objavili aj ďalšie sfarbenia. Väčšina labradorov, ktorí sa dnes narodia, sú čierne, menej je ich žltých a ešte o trochu menej hnedých.
Žltý labrador je jedným z troch farebných variácií labradorského retrívera a môže sa niekedy mylne nazývať zlatý labrador. V skutočnosti je ale zlatý labrador iné plemeno, nie čistokrvné, ale zmes labradorského retrívera so zlatým retríverom, dvoch asi najobľúbenejších plemien na svete. Zlatý labrador má vlastnosti od oboch plemien: je priateľský, plný energie, inteligentný, ľahko sa trénuje a je oddaný svojej rodine. Potrebuje veľa pohybu a mentálnej stimulácie a zbožňuje vodu a aportovanie. Po oboch rodičoch zdedil visiace uši, hlboké hnedé oči, silnú stavbu tela a miernu, láskavú povahu a lásku k práci.
Ktorý labrador je teda najlepší? Podľa niektorých ľudí sú čierne labradory najlepšie na poľovanie a žlté sú vynikajúce výstavné a rodinné psy. Iní zase veria, že žlté labradory sú lenivé a čokoládové sú hyperaktívne. V skutočnosti je ale medzi farbou ich srsti a ich povahou asi taká súvislosť ako medzi farbou našich vlasov a našou povahou - žiadna! Je len na vás, ktorú farbu labradora preferujete.
Farby žlté a hnedé boli dlhú dobu považované za nežiaduce a boli prijaté neskôr, vedľa zvyčajnej čiernej, ktorá bola žiadúca.
Dominantná čierna farba je však stále najbežnejšia.
Hoci je v štandarde popísaný len jeden typ, v chove sa v posledných desaťročí objavujú dve rôzne labradorské línie: na jednej strane kompaktnejší “Show Retriever” a ľahší “Field Trial Lab” je hlavne chovaný pre prácu a má užšiu hlavu s kratšou mordou. Typ “Dual Porpose” má harmonicky prepojiť obe línie “work” a “show” a tým sa najviac priblížiť súťažnému ideálu.
