Pomocník pre nevidiacich - taká býva najbežnejšia odpoveď na otázku položenú v titulku. Pozn. Pre účely zjednodušenia textu budeme ďalej používať výraz „nevidiaci človek“.
Pozrime sa bližšie na to, ako konkrétne pomáha nevidiacemu vodiaci pes. Vodiaci pes človeka „vodí“ tam, kam sa nevidiaci človek potrebuje dostať. Na spoločnej ceste má dvojica úlohy spravodlivo rozdelené. Človek musí vedieť, kam sa chce dostať a ako sa tam dostane. V hlave teda musí mať akúsi približnú mapu cesty s orientačnými bodmi: ktorým smerom sa vydať, kedy asi kam odbočiť, kedy prejsť na druhú stranu cesty a kde majú byť dvere. Na základe tejto mapy zadáva vodiacemu psovi povely.
Pes je zodpovedný za to, aby jednotlivé orientačné body našiel a na trase upozornil na všetky prekážky, alebo ich bezpečne obišiel. To znamená, že človek síce musí vedieť postupnosť trasy, ako orientačné body za sebou nasledujú. Pes je však ten, ktorý mu ich v priestore vyhľadá a zároveň je zodpovedný za bezpečnosť dvojice. Na trase sa totiž dvojica stretne s rôznymi prekážkami. Na každej trase sa nachádzajú stabilné prekážky, ktoré môžu byť povrchové: rozbitý chodník, schodíky, terénne nerovnosti, alebo zvislé: vyčnievajúce časti budov, mobiliár alebo stĺp osadený v chodníku a podobne.
Horšie to je s prekážkami, ktoré sa na známej trase objavia neočakávane. Príkladom môže byť zaparkované auto, kolobežka, nádoba na odpad, stolík či výveska pred reštauráciou alebo výkop chodníka. Niektoré z nich dokáže vodiaci pes obísť tak, že to jeho majiteľ ani nezaregistruje. V prípadoch, kedy šírka chodníka neumožňuje takýto manéver, nastupuje úloha pre vodiaceho psa. Musí dať vedieť svojmu majiteľovi, že majú v ceste niečo neočakávané.
Ako to urobí, keď nevie rozprávať? Pred prekážkou zastaví, aby ju mohol majiteľ bielou palicou identifikovať a následne inštruovať psa, ako má postupovať ďalej. Alebo vodiaci pes ukáže okraj chodníka a ak mu jeho majiteľ dôveruje, dá mu povel vpred. Treťou skupinou sú pohyblivé prekážky, ktoré sú pre psa najnáročnejšie. Pohybujúci sa ľudia na chodníku, kočíky, kolobežky, bicykle či auto prechádzajúce cez chodník sú prekážky, ktoré sa vyskytujú často a neočakávane. Úlohou psa je pri strete s pohyblivou prekážkou zastaviť, počkať kým prekážka odíde a samostatne pokračovať v ceste.
A ako to vodiaceho psa naučíme? Okrem povelov základnej poslušnosti sadni, ľahni, miesto, zostaň, ku mne atď., ktoré by mal ovládať každý pes, vodiaci ovláda aj špeciálne povely. Špecifikom práce vodiaceho psa je, že všetky tieto povely nevykonáva okamžite, ako to býva bežné napríklad v športovej kynológii. Jeho úlohou je povel vykonať hneď, ako to bude možné. Dôvodom je, že nevidiaci človek vie približne, kde treba odbočiť alebo vyhľadať schody. Na základe nich nevidiaci psovi oznamuje, akým smerom majú ísť.
Základným povelom je VPRED - znamená, že pes má vykročiť v priamom smere po spevnenej ploche chodníka a udržiavať ho, kým nedostane iný povel alebo sa na chodníku vyskytne prekážka či zakrivenie, ktoré neumožňujú pokračovať v priamom smere. Ak je na chodníku prekážka, ktorá sa bezpečne dá obísť, tak ju vodiaci pes má obísť bez zastavenia a pokračovať v priamom smere. Ak sa prekážka obísť nedá, pes má zastaviť tak, aby ju nevidiaci mohol bielou palicou identifikovať a následne sa rozhodnúť, aký povel na pokračovanie zadá psovi. Odbočovacie povely DOĽAVA a VPRAVO slúžia na to, aby pes vyhľadal najbližšiu možnú odbočku do požadovaného smeru. To znamená, že na základe povelu neodbočí okamžite, ale pokračuje v priamom smere, až kým nenájde prvú požadovanú odbočku. Ak sa človek pomýli, alebo pes nestihne odbočiť, alebo ak sa dvojica potrebuje vrátiť, vodiaci pes ovláda povel NASPÄŤ - dvojica sa otočí a kráča naspäť do smeru, z ktorého prišli.
Pes vie na povel vyhľadať rôzne orientačné body alebo cieľové miesta. Často sa aj počas pracovného života v mieste bydliska klienta naučí ukazovať špeciálne konkrétne miesta a osvojí si tak v zásade nový povel. A ako taký vodiaci pes ukazuje veci, keď nevie ukazovať prstom ani rozprávať? Buď ich ukazuje hlavou, resp. nosom, teda položí si hlavu na voľné sedadlo v čakárni, či ju položí pod kľučku dverí alebo na stĺp so signalizáciou. Druhou možnosťou, ako niečo ukázať svojmu majiteľovi je, že zastaví prednými labkami na mieste, ktoré ukazuje. Týmto spôsobom ukazuje napríklad prvý schod na povel SCHODY, alebo okraj cesty pri priechode pre chodcov na povel ZEBRA.
Zastavenie vodiaceho psa je vo všeobecnosti pre nevidiaceho signálom, že si má palicou skontrolovať, prečo zastavil, či už mu dal nejaký povel alebo nie. Popri vodení zvládajú vodiace psy ešte jednu úlohu, ktorá patrí skôr do kompetencie psov asistenčných - podávanie spadnutých predmetov. Hoci fyzicky si nevidiaci dokáže zdvihnúť spadnutý predmet aj sám, nájsť ho pre absenciu zrakovej kontroly nie je úplne jednoduché. Reagovať na povely a popri tom neustále vyhodnocovať situáciu, obchádzať či upozorňovať na prekážky je náročné na sústredenie.
A stále to nie je všetko, s čím sa musí vodiaci pes vysporiadať. Počas práce sa stretáva aj s rôznymi rozptýleniami: pachmi, pohodenou potravou, neočakávanými zvukmi, pohybmi, psami či inými zvieratami. Po prečítaní predchádzajúceho opisu si môžete povedať: to, čo robí vodiaci pes, nie je až také výnimočné, to dokáže aj človek s bielou palicou. Áno, určite aj s dlhou bielou palicou sa naučí nevidiaci človek pohybovať v priestore. Pohyb nevidiaceho s vodiacim psom je však bezpečnejší, plynulejší a rýchlejší oproti pohybu iba s použitím dlhej bielej palice.
A keď sme už pri bielej palici - aj človek s vodiacim psom používa bielu palicu. Ide však o kratšiu verziu, tzv. signalizačnú bielu palicu. Ako evokuje jej názov, jej úlohou je signalizovať napríklad pri prechádzaní cez vozovku, že ide o nevidiaceho človeka. Tiež keď sa pes zastaví, nevidiaci si musí skontrolovať, prečo pes zastavil. Okrem spomenutých výhod vlastníctva vodiaceho psa - pri presunoch sa nevidiaci človek stáva takmer úplne nezávislým od pomoci vidiacich osôb - praxe potvrdzuje aj ďalšie benefity. je priateľský a vie sa adekvátne správať v akomkoľvek prostredí. je partnerom a priateľom, poskytuje nevidiacemu emočnú podporu, pocit bezpečia a stability.
Majitelia psov vedia, že psí miláčikovia rozumejú ich reči. Nie každý pes však svojmu pánovi aj odpovedá. Vedci už dávno zistili, že vytie je dané geneticky a je to prostriedok psov na komunikáciu. Pre divoké psy slúžilo zavýjanie na orientáciu, ale aj na organizovanie smečky. Domestikované psy často vyjú, keď sú sami doma - volajú tak na svojho majiteľa, aby sa vrátil. Niektoré psy vyjú pri zvuku sanitky, mnohé zavýjajú pri hudbe či speve. Sibírsky husky síce patrí medzi plemená, pre ktoré je vytie charakteristické, ako aj napríklad aj malamuti či bígle. Husky Mishka však odpovedá približne 12-timi „slovami“, spieva si v kúpeľni pri umývaní a podobne. „Vie povedať“ aj meno prezidenta Obamu. Fenka Mishka „spieva“ dokonca aj s pomocou funkcie auto-tune, ktorá jej moduluje hlas a tóny sú čistejšie. Skladbu, ktorú nahral jej majiteľ, si dokonca môžete zakúpiť na i-tunes. Nuž, Mishka je nepochybne veľmi ľúbený pes. Chvíľu ju počúvať je celkom milé, ktovie, aké to je, keď sa jej chce „rozprávať“ celý deň.
Avšak niekoľko druhov alebo skupín zvierat vyvinulo formy komunikácie, ktoré povrchne pripomínajú ľudskú reč, avšak tieto nie sú definované ako jazyky, pretože nemajú jednu alebo viacero definujúcich charakteristík, t.j. gramatiku, syntax, rekurziu a podobne. Výskumníkom sa úspešne podarilo naučiť niektoré zvieratá gestá podobné znakovej reči. Tu je kompilácia šiestich psíkov, ktoré vydávajú zvuky podobne našej reči, na zlepšenie piatku.
Sibírsky husky zohral významnú úlohu aj v histórii. V roku 1925 obyvatelia Nome na Aljaške čelili epidémií záškrtu. Krutá zima znemožňovala akúkoľvek prepravu medzi mestami. Najťažší úsek cesty prekonal musher nórskeho pôvodu Leonard Seppala. Na čele záprahu bol 12-ročný Togo. Baltо bol balto, ktorý viedol záprah napriek búrke správnym smerom. Počas cesty ich zastihla snežná búrka a Kaasen nevidel na cestu. Na počesť Balta a celej expedície stojí jeho socha v New Yorku v Central Parku.
Balto: Psí hrdina
V ďalšej súvislosti Husky je energické, inteligentné plemeno, ktoré potrebuje správny výcvik a vedenie. Klasické povely ako sadni a ľahni sa naučia bez problémov. Najväčší problém robí privolávanie - sú príliš inteligentní, tvrdohlaví a nezávislí na to, aby robili presne to, čo im poviete. Ak nie je v uzavretom areáli, nemal by sa púšťať z vodítka. Toto plemeno miluje beh a pohyb všeobecne a môže poľahky ujsť, ak je pustený na voľno.
- Vodiaci pes je partnerom, ktorý prináša nezávislosť a istotu do života nevidiacich.
- Povel VPRED zabezpečuje vedenie po priamom smere na chodníku so zvládaním prekážok.
- Schopnosť pes-človek spolupracovať znižuje potrebu pomoci od vidiacich osôb.
- Pohyblivé prekážky vyžadujú od psa okamžitú reakciu a následné čakanie na vhodnú príležitosť na pokračovanie.
Niektoré poznámky k bezpečnosti a etike: vodiaci pes je svorkové zviera a vyžaduje dohľad aj zo strany majiteľa počas všetkých aktivít na verejnosti. Pes vie signalizovať, keď je potrebné skontrolovať smer alebo prejsť na inú trasu. Vždy je nutné rešpektovať pravidlá a najmä bezpečnosť cestnej premávky a chodcov.