Pes, ktorý leží: Pochopenie a riešenie problémov s pohybom a stresom u psov

Nešvár dnešnej doby - stres. Poznáme ho my, bohužiaľ ho poznajú aj naši štvornohí kamoši. Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť.

Nervozita obvykle vyplýva z neistoty, strachu a nedostatku sebadôvery a dôvery ako takej. Väčšinou sa týka menších psíkov, ktorých máme, bohužiaľ, tendenciu chrániť pred všetkým, čo MY považujeme za nebezpečné. Podceňovanie výchovy a výcviku u menších psov "lebo neublíži, veď je malý", často vedie k nedostatku pevných a jasných pravidiel a to vedie k neistote, ktorá sa preklápa do nervozity. Malý pes má čo robiť, aby to zvládol vo svete "obrov".

Ochraňovanie šteniat pred inými psami, prístup "nechytajte ho", keď chce šteniatko niekto pohladkať, toto u psov vyvoláva nedôveru k iným psom a nedôveru k ľuďom. To vedie k nervóznemu štekaniu a vrčaniu, keď sa priblíži iný pes, bez ohľadu na to, či je alebo nie je reaktívny. K štekaniu na okoloidúcich a vrčaniu, keď sa niekto psíkovi prihovorí, nehovoriac o tom, že by sa ho chcel dotknúť.

Hlasné (aj keď nadšené) výkriky "ty si krásny psík", alebo "poď ku mne, ja mám doma tiež takého" nervózneho psíka iba zneistí a môže vyvolať obrannú reakciu (útek alebo útok). Strkanie ruky do tváre je tiež nezmysel, pes musí mať možnosť sa k vám priblížiť a ovoňať vás dobrovoľne, keď sa rozhodne sám, potom mu môžete strčiť ruku pred tvár, prípadne ho pohladkať a prehovoriť naňho, ideálne pokojným hlasom.

Vety typu "je to také plemeno, je uštekané", prípadne "on je taký od malička", "ona šteká na každého" a pod. už počul asi každý z nás. Aj keď mnohé plemená sú vokálnejšie, než tie ostatné a viac sa prejavujú hlasom, žiadna z tých viet nie je pravdivá. Pes nemá dôvod štekať na iných psov, zvieratá ani ľudí, pokiaľ je správne socializovaný a pokiaľ jeho majiteľ nedá príčinu na paniku.

Niekedy to, čo považujeme za milé a rozkošné u šteniatok, stáva sa nebezpečným alebo otravným v dospelosti. A niekedy veci, ktoré nám pripadajú mimoriadne zábavné na malej čivave, či jorkšírovi, by nám nepripadali také zábavné na rotweilerovi alebo staffordovi. Hryzenie rúk u šteniatok, trhanie papúč či ponožiek, kňučanie a štekanie ako prosba o jedlo, keď vy jete, vyskakovanie na ľudí od radosti, to všetko stráca čaro, keď psík dospeje. Ale keď ste to považovali za milé, keď bol šteniatko a teraz mu to zakazujete a trestáte ho, vyvoláte u psíka neistotu a tá vyvolá nervozitu.

Nervozita a stres u malých psíkov (čivava, jazvečík, jorkšír a pod.) má rovnako nepriaznivý vplyv na ich mentálnu pohodu, dokonca na ich fyzické zdravie, ako u veľkých psov. Len preto, že malý pes vyzerá v záchvate stresu alebo úzkosti roztomilo a zábavne (keď vás nechce pustiť sadnúť si k niekomu na gauč a "bráni" svojho pána, keď naháňa vysávač a zase pred ním uteká, keď "roztomilo" šteká 5 kg pes na 50 kg psa a stavia sa do "útočnej pozície" a následne zdupká) neznamená, že ho takáto situácia nestresuje a je preňho príjemná.

Pokiaľ na psíka kvôli chovaniu, ktoré vám nevyhovuje, zvyknete kričať a dookola opakovať "fuj, fuj, fuj" alebo "nesmieš, nesmieš, nesmieš" a podobné "zákazové" slová, prestaňte s tým. Hneď. Krik nepomáha pri výchove ani výcviku ani najmenej. Ukážte psíkovi, aké chovanie od neho očakávate a odmeňte ho za to. Ignorujte chovanie, ktoré sa vám nepáči - skákanie, "žobranie" o jedlo a pod. a odmeňte slovne alebo fyzicky, keď chovanie zmení.

Spojte mu všetko, z čoho je nervózny, s niečím príjemným: pochúťky, hračka, pochvala, podľa situácie. Ak si s tým neviete dať rady, požiadajte o pomoc ľudí, ktorí sa tým zaoberajú na profesionálnej úrovni.

Čo je stres u psa a ako sa prejavuje?

Často počujeme povedať ľudí - "on je taký vystresovaný", "ona stále stresuje". Čo to ten stres u psa je a ako sa prejavuje? Psa v strese spoznáme podľa reči jeho tela. Nekľudné prestupovanie z labky na labku, uši stiahnuté dozadu, strnulý postoj tela, stiahnutý chvost, zrýchlené dýchanie, až dychčanie, uhýbanie pohľadom a odvracanie hlavy, spomalené neisté pohyby.

Stresovým faktorom môžu byť rovnaké veci ako u ľudí. Neznáme prostredie, nový člen domácnosti, sťahovanie do nových priestorov, priveľká spoločnosť ľudí, či psov. Taktiež tento stav môžu vyvolať nejasné alebo rozporuplné povely, ktoré im dávame my. Prípadne naše chovanie voči psom, kedy sa im snažíme pomôcť tým, že ich ľutujeme, chlácholíme, držíme ich čo najďalej od stresového faktoru, namiesto toho, aby sme im ukázali, že nie je dôvod na stres a my sme tu preňho, aby cez to prešiel bez paniky.

Ukážte psovi, že to, čo mu spôsobuje stres, je v skutočnosti neškodné. Ako jeho líder je na vás, aby ste sa postavili k situácii s rozvahou a pokojom.

Ako riešiť stresové situácie a úzkosť

Ak je zdrojom stresu neznáme prostredie, spojte mu ho s príjemnými prežitkami. Máte k dispozícii viacero nástrojov, obľúbené hračky, pochúťky, hry, všetko, čo jeho mozog odvráti od stresového faktora.

Ak je to nový člen rodiny, postupujte rovnako, či už je to dieťa, nový psík alebo nové iné zvieratko, spojte mu jeho prítomnosť s príjemnými prežitkami a nezabúdajte venovať mu rovnakú pozornosť, ako novému členovi.

Ak mu vadí veľké množstvo ľudí, pozvite domov čo najviac priateľov a známych, vyzbrojte ich hračkami a pochúťkami a požiadajte ich, aby ich okolo seba nenútene a pokojne pohadzovali, zatiaľ čo sa budú pohybovať v prítomnosti psíka. Samozrejme, začnite menším počtom ľudí, postupne ho zvyšujte.

Ak má stres z väčšieho množstva psíkov, určite nie je dobrý nápad dať ho hneď do psej škôlky, či doviesť na cvičák, ale rovnako môžete požiadať ostatných majiteľov psíkov, aby sem tam pohodili nejakú pochúťku, keď budú prechádzať so svojim psíkom, prípadne vy zamestnajte mozog svojho psíka v prítomnosti ďalších psov obľúbenou hračkou a pod. Ozbrojte sa TRPEZLIVOSŤOU, takéto veci idú pomaly, ale úspech sa určite dostaví.

Separačná úzkosť: Viac ako len kňučanie

O separačnej úzkosti sa už popísalo veľa. Niektorí sú za to, že ide o vrodenú predispozíciu, iní sú presvedčení, že ide o získanú záťaž. Nech je to akokoľvek, je to niečo, čo sa veľmi ťažko zvláda a je to smutná a bolestivá skúsenosť pre psíka, aj pre milujúceho majiteľa.

Avšak! Mnohí si chovanie svojho psa vysvetľujú ako separačnú úzkosť, pretože všade sa dočítate, že psík, trpiaci týmto stavom, je deštruktívny. Keď máte doma šteniatko a odchádzate z domu a šteniatko kňučí za dverami, nemusí ísť práve o úzkosť z odlúčenia, iba o bežný prejav "prekvapujúcej samoty".

U šteniatok máte veľa možností, ako ho pripraviť na to, že nebudete stále doma a bude musieť tráviť čas aj osamote. Tomu sa ale budeme venovať v ďalších témach nášho blogu.

Ak ide o dospelého psíka, ktorý kňučí, keď odídete z domu, rovnako nemusí ísť o prejav úzkosti. Pokiaľ si pokňučí a potom je kľud, keď sa vrátite a on je spokojný a rád, že vás vidí a vy vidíte, že práve vstal a prišiel vás privítať, je to všetko v poriadku, prípadne môžete popracovať na svojich odchodoch z domu, aby boli úplne bez kňučania. Tomu sa tiež budeme venovať neskôr.

Ak však psík kňučí a zavýja za dverami hodiny, to už nebude úplne v poriadku a je čas začať situáciu riešiť. Avšak najhoršími a jednoznačnými prejavmi úzkosti sú deštruktívne útoky na dvere, často okná a všetko, čo sa nachádza v okolí psíka v čase najhoršieho záchvatu paniky. Psík má tendenciu nájsť cestu von za každých okolností - ničí dvere, snaží sa dostať cez plot, často cez okná (pokiaľ sa tadiaľ dá dostať von, napr. z domu, garáže a pod.). Demoluje celé svoje okolie v panike a neskutočnom strese a napätí. Sú rozličné stupne, často to trvá 30 minút, ale sú prípady, kedy tento záchvat môže trvať aj hodiny.

Ako sme si už povedali predtým, niektorí si myslia to, iní zasa iné. Isté je, že množstvo foriem úzkosti sa vyskytuje u psíkov adoptovaných z útulkov alebo nájdených na ulici. Bohužiaľ, obvykle nikto nevie povedať, čím si psík prešiel, takže je ťažké určiť, či bola predispozícia vrodená alebo je to získaný problém. Nič to však nemení na veci, že problém je tu a je ho potrebné riešiť.

Taktiež pokiaľ má psík tendenciu byť príliš "prilepený" k nejakému členovi rodiny, má problém zostať sám, neustále vyhľadáva vašu spoločnosť, aj keď je v prítomnosti iných psíkov, s ktorými by sa mal hrať, venujte tomu pozornosť a pracujte na jeho "osamostatňovaní", aby ste nepodporili vývoj akejkoľvek formy úzkosti z odlúčenia. Podporovanie takéhoto správania, aj keď je to z tej najväčšej lásky, povedie k zhoršeniu problému, namiesto k zdravému vzťahu so šťastným psíkom.

Veta "nemôžem od neho odísť na dlhšie ako ..." je síce z vašej strany akousi formou láskyplného sebaobetovania, ale psíkovi to nepomôže a problém sa bude prehlbovať. A keď jedného dňa nebudete mať možnosť tráviť so psíkom toľko času, v živote sa môže stať čokoľvek, budete sa trápiť výčitkami svedomia a psychická pohoda bude preč. Nechať psíka samého a naučiť ho, ako to má akceptovať a zvládať, nie je nedostatok lásky!

Kedy hľadať odbornú pomoc

Pokiaľ váš psík preukázateľne trpí akoukoľvek formou úzkosti, ideálnym riešením je vyhľadať ODBORNÚ POMOC. Nemáme na mysli trénera ani cvičák, ani odborné rady typu "strašte ho a on sa prestane báť". Ani veterinárna staroslivosť nie je to, čo máme na mysli, aj keď mnohí veterinári sa zaoberajú aj takými problémami psov, nemyslíme však lieky na upokojenie.

Existujú ľudia, ktorí majú skúsenosti s korekciou chovania u psov, vedia trpezlivo vysvetľovať, ako postupovať a prečo a nebudú od vás očakávať výsledky za 3 dni, ani vás tlačiť do extrémnych výkonov a vyčítať vám, keď urobíte nechtiac chybu.

Dovtedy, alebo pokiaľ ide o miernejšiu formu úzkosti, minimálne dbajte na to, aby ste psíka nezatvárali do jednej miestnosti, kde už nemá čo zničiť, alebo aby nezničil viac. Psíkovi to nepomôže, bude sa zúfalo snažiť dostať sa aj z tej miestnosti a možno ešte intenzívnejšie a jeho psychika bude trpieť a mohol by si ublížiť. Sú známe prípady, kedy sa psík pokúsil dostať z domu cez okno na druhom poschodí domu a susedia volali o pomoc, lebo po streche behal splašený pes.

Je úplne zbytočné zatvárať ho do klietky, aby si neublížil. Bude sa z nej snažiť dostať všetkou silou a sú psi, ktoré zdemolujú aj klietku a môžu si práve tam ublížiť. Nezatvárajte ich do garáže, sú známe prípady psov, ktorí postupne zdemolovali garážové dvere natoľko, že sa aj tak odtiaľ dostali von. Sú psi, ktorí sa snažia preskočiť plot tak zúfalo, že si ublížia fyzicky.

Nepristupujte k nim s ľútosťou a nesnažte sa urobiť "čo im na očiach vidíte" ako satisfakciu za to, že musíte odísť z domu. Nie je riešením psíka všade ťahať so sebou, vôbec neodchádzať z domu, odchádzať tak, aby vás "nevidel", nevracajte sa 5x, aby ste ich ubezpečili, že sa vrátite, nič z toho nepomôže a situácia sa bude postupne len zhoršovať.

Odborná pomoc je na mieste, nakoľko ak ste doteraz s problémom nepohli, pravdepodobne neviete sami posúdiť, ako vážny problém je a ako dlho bude trvať ho odstrániť, resp. zmierniť na minimum. Ale vo všeobecnosti platí, že musíte byť mimoriadne trpezliví, robiť maličké krôčiky, ale nepoľavovať.

Praktické kroky pri riešení separačnej úzkosti

Například môžete všetky činnosti, ktoré sú spojené s vašim odchodom, všetku rutinu ako zobrať kľúče, obliecť si bundu, zobrať si tašku, obuť si topánky a pod. začať robiť počas dňa bez toho, aby ste reálne odišli. Panika v hlave psíka začína prvým krokom, ktorý vedie k vášmu odchodu. Takže prídite k vešiaku, zveste bundu, oblečte si ju, urobte 2-3 kroky, vráťte sa k vešiaku, bundu zaveste naspäť a choďte si sadnúť k stolu. O nejaký čas sa postavte, zoberte kľúče, zastrčte ich do zámky, zaštrkocte, znova ich vytiahnite, vráťte na miesto a sadnite si na gauč. Potom zase vstaňte, choďte si obuť topánky, pristúpte k dverám, počkajte pár sekúnd, vráťte sa, vyzujte si topánky a choďte si urobiť kávu:)

Takto to opakujte čo najčastejšie, až kým psík prestane na tieto podnety panicky reagovať. Nezabúdajte však, že to musíte robiť pokojne a bez toho, aby ste tomu pripisovali akýkoľvek význam. Nechoďte psíka zakaždým chlácholiť a nežeňte sa k nemu pri každej zlej reakcii. Ukážte mu, že to nič neznamená a je to v poriadku.

Pokiaľ vás to rozrušuje, najskôr sa upokojte vy, keď začne stúpať vaša nervozita z očakávania jeho reakcie, jeho reakcia bude bezprostredná a silnejšia. Nezosiľňujte jeho reakciu tým, že mu budete niečo vysvetľovať a pripravovať ho na to, čo idete urobiť.

Zoberte hračku, dajte ju psíkovi, ukážte ako funguje, alebo ako sa s hračkou môže hrať a keď sa začne hrať, choďte do vedľajšej miestnosti. Pokiaľ vás psík bude nasledovať, vráťte sa s ním späť (ideálne MIESTO viď. náš článok v blogu o pelechoch), opäť mu dajte hračku, pokojne povedzte zostaň a choďte znova do vedľajšej miestnosti. Opakujte až kým psík nezostane s hračkou na MIESTE.

Majte na mysli, že nejde o bežného psíka, ktorý po dvoch usmerneniach urobí, čo od neho chcete. Môže to trvať naozaj veľmi dlho, buďte trpezliví a skúšajte to dookola. (Medzitým robte aj kroky s kľúčmi, bundou, topánkami a pod. viď vyššie.)

Keď sa vám to konečne podarí, je čas na ďalší krok, je čas opustiť byt/dom. Postupujte rovnako, ako pri odchádzaní do vedľajšej miestnosti, ale tentokrát naozaj odíďte z domu. Choďte o poschodie nižšie, či vyššie, odíďte k vedľajšiemu domu, podľa toho, či bývate v byte alebo v dome. Počkajte pár minút a vráťte sa späť. Pokojne a pomaly, bez stresu a nervozity, ukážte psíkovi, že sa nič nedeje a vy ste s tým v pohode a od neho očakávate to isté, lebo mu nehrozí nebezpečenstvo. Opäť nezabúdajte na to, že vaše psychické rozpoloženie je pre psíka mimoriadne dôležité! Opakujte až kým neuvidíte, že po návrate je psík na svojom mieste...

Kľudný pes: Pochopenie temperamentu a výber vhodného plemena

Keď sa povie "klidný pes", mnohým z nás sa vybaví obraz psa ležiaceho u krbu, ktorý sa sotva hne celý deň. Klidné plemeno neznamená "líné plemeno". Znamená to plemeno s vyrovnaným temperamentom, ktoré dokáže prepnúť medzi aktivitou a odpočinkom podľa situácie. V praxi to znamená, že taký pes nepanikári, snadno zvládá změny a umí se zklidnit i v rušnějším prostředí.

Možno si myslíte, že klidný pes je výsledkom pouze dobré výchovy. Podle studie z Animal Genetics (2020) je 40-60 % temperamentu dědičného. Znamená to, že štěně z klidné linie má statisticky podstatně vyšší šanci vyrůst ve vyrovnaného psa. Genetika výrazně ovlivňuje nervový systém psa. Hladiny stresového hormonu (kortizolu), schopnost zpracovávat podněty a rychlost metabolismu rozhodují o tom, jak pes reaguje na stres či nové situace. Klidné plemeno má obvykle nižší reaktivitu - tedy pomalejší a méně intenzivní reakce na běžné podněty (zvuky, pohyb, dotyk), což z něj činí stabilního společníka.

Rozhodující je přístup chovatele i nového majitele. Raná socializace mezi 3.-14. týdnem věku je klíčová: v tomto období se formuje schopnost psa chápat svět jako bezpečné místo. Když je štěně vedeno laskavě, ale důsledně, a setkává se s různými lidmi, zvířaty i situacemi, buduje si zdravou emoční rovnováhu. Rutina, předvídatelnost a klidné prostředí v dospělosti pak tuto rovnováhu udržují. Výzkumy dnes navíc potvrzují, že prostředí dokáže ovlivnit i expresi genů - tzv.

Výber psa podľa veľkosti a temperamentu

Malé plemená

Hľadáte malého parťáka, ktorý vás nebude celý deň ťahať po parku, ale zároveň s vami rád strávi tiché večery na gauči? Ich výhodou nie je len skladná veľkosť, ale predovšetkým kľudná povaha a schopnosť ľahko sa prispôsobiť každodennej rutine.

• Spia 14-16 hodín denne (Univ.
• Geneticky nižšia hladina stresových hormónov (Univ.
• Bývanie v byte: Malí psi skvele fungujú aj na malom priestore, ale potrebujú svoje kľudné miesto.
• Pre seniorov: Starší malý pes (5+ rokov) býva kľudnejší, má ustálený temperament a nevyžaduje toľko pohybu. Podľa Dr.
• Aktivita: Dve až tri krátke prechádzky denne (20-30 minút) zvyčajne postačia.
• Citlivosť: Malí psi sú často citliví na hluk i nálady v domácnosti.
• Zdravotná starostlivosť: Malé plemená majú sklony k zubnému kameňu, nadváhe a ušným zápalom.
• Začiatočníci pozor: Aj malý pes potrebuje dôslednú výchovu. Vyberte si zodpovedného chovateľa, ktorý šteňatá socializuje a pomôže vám radami do spoločných začiatkov.

Stredné plemená

Chcete parťáka, ktorý nie je ani vreckový maznáčik, ani psí obor? Práve stredné plemená často ponúkajú ideálnu rovnováhu. Typické je pre nich priateľské správanie, nízka reaktivita a ľahká adaptácia na rodinný život.

• Nejobľúbenejšie rodinné plemeno v USA podľa AKC vyše 30 rokov.
• Je majstrom relaxácie. V kľudovom stave trávi priemerne 18-20 hodín denne - viac než väčšina mačiek!
• Dokonalý príklad vyrovnaného temperamentu.
• História z tibetských kláštorov vysvetľuje jeho takmer meditatívny kľud.
• Najinteligentnejší z kľudných plemien. Podľa Dr. Stanleyho Corena je 2.
• Ideálne do rodín: Strední psi bývajú tolerantní, hraví a dobre znášajú aj rušnejšie domácnosti.
• Deti & psy: Naučte aj deti rešpektovať priestor psa - najmä pri jedle a odpočinku.
• Pohyb: Odporúčame dve prechádzky denne po 30-45 minútach.
• Chytrá zábava: Rôzne tieto plemená milujú učenie.
• Zdravie & prevencia: Sledujte sklon k obezite, problémy s kĺbmi (najmä u poľovných a pracovných plemien) a starajte sa o zuby.
• Pre začiatočníkov: Zvoľte plemeno s vyrovnanou povahou - napríklad bígla alebo kokeršpaniela.

Veľké plemená

Hovorí sa im "gentle giants" - obrie psy s dušou baránka. Aj keď na prvý pohľad vzbudzujú rešpekt, mnohé z nich patria k tým najvyrovnanejším a najkľudnejším spoločníkom vôbec. Ich nízka reaktivita, pomalejší metabolizmus a často i pôvod spojený so strážením stáda alebo rodiny z nich robia ideálnu voľbu pre tých, ktorí chcú psa "do nepohody".

• Paradoxne - čím väčší mastif, tým je obvykle kľudnejší.
• Priestornosť a kľudné miesto: Veľký pes potrebuje nielen miesto na spanie, ale i dostatok priestoru pre pohodlný pohyb.
• Ideálne pre kľudné domácnosti: Starší ľudia alebo tí, ktorí nevyhľadávajú vysokú aktivitu, ocenia miernu a láskavú povahu veľkých plemien.
• Pohyb bez preťaženia: Veľkí psi potrebujú pravidelný, ale kľudný pohyb - dlhé prechádzky v tempe, ktoré nezaťažuje kĺby.
• Mentálna stimulácia namiesto maratónu: Aj obrie plemená ocenia duševné výzvy - hľadajte maškrty v tráve, naučte ich nové povely, zapojte čuchacie hry.
• Starostlivosť o kĺby a srdce: Dbajte na kvalitnú výživu s doplnkami na kĺbny aparát, najmä u šteniat a seniorov.
• Zodpovedný výber chovateľa: U veľkých psov je genetika zásadná - vyberte si chovateľa, ktorý testuje na dyspláziu, srdcové vady a má odchovy so stabilnou povahou.

Akékoľvek žijete v malom byte, máte rodinu s deťmi alebo si chcete užívať poklidný dôchodok, kľudné plemeno psa môže byť tým najlepším rozhodnutím vášho života.

Jazyk tela psa: Ako mu porozumieť?

Reč nášho psíka sa prejavuje predovšetkým jeho mimikou a pantomimikou, ktorá samozrejme nie je u všetkých rovnaká, ale určité prvky sa objavujú u každého z nich a u väčšiny psíkov majú rovnaký význam. Každý majiteľ psa sa musí naučiť porozumieť predovšetkým reči svojho psa, naučiť sa z výrazu očí, pyskov, zubov, srsti, uší, chvosta a držanie celého tela, aj jeho hlasových prejavov porozumieť reakciám psa na najrôznejšie situácie a podnety.

Malamut, lajka, akita a ďalšie tzv. Primitívne plemená, ktoré majú bližšie k svojim pôvodným predkom, používajú rozvinutejšie sústavu gest a signálov tela ku komunikácii s inými psami. V ich registri sa vyskytuje viac agresívnych vzorcov a tiež väčšie množstvo gest naznačujúcich podriadenosť a veľmi málo používajú štekot. A naopak domestikovanejšie plemená sa vyjadrujú viac šteňacím spôsobom. Napr. gavalier, buldoček, mops a ďalšie majú oveľa chudobnejší slovník a zvyčajne väčšie množstvo signálov podriadenosti než agresie. Horšie rozoznávajú signály iných psov, čo niekedy máva za následok to, že sú častejšie terčom útoku dominantnejších psov. Preto je veľmi dôležité šteňa správne socializovať medzi druhými psami, aby sa naučilo rozoznávať a používať svoju psiu reč.

Uvedieme tu niektoré znaky, treba ale vedieť, že musíte posudzovať všetky znaky spoločne a v kontexte so situáciou, nejde vytrhnúť jeden znak zo súvislého sledu správania a urobiť jednoznačný súd, niektoré gestá používajú zvieratá aj v iných situáciách, napríklad vrtenie chvostom je naozaj mnohoznačné a pes ho používa v mnohých obmenách pri viacerých situáciách.

Ofenzívne gestá

• Zdvihnutá hlava, široko otvorené oči, uprený pohľad, strnulý postoj, ľahko vyhrnuté pysky, kútiky stiahnuté vpred a obrátené dopredu, zvýraznené a dobre viditeľné obočie, vztýčené uši, chvost vysoko nesený alebo v horizontálnej polohe pri útoku, kalenie na vyvýšených miestach, rozhrabávanie pôdy po vykálení, kopulačné pohyby (pokiaľ sa nejedná o krytie hárajúce samice alebo presmerované správanie).

Gesta podriadenosti

• Prikrčený, nahrbený chrbát, hladké čelo, privieranie očí, dozadu stiahnuté pysky, stiahnutý chvost medzi nohami a niekedy až na brucho, stiahnuté uši k lebke, žmurkanie a uhýbanie očami, ponúkanie hrdla protivníkovi, prevoz sa na chrbát a ponúkanie brucha, niekedy pri tom takí psi súčasne močom, slinenie (pokiaľ nie je vyprovokovaný iným podnetom, ako napr. nevoľnosťou pri jazde autom, chuťou do jedla ap.)

Teritoriálne správanie

• Přeznačkovávání svoju močom po iných psoch, vytie pri vymedzovaní svojho územia (ak u vás jazdia húkajúce sanitka alebo vozidlo firmy Family Frost, hlási miestny rozhlas, asi ste si všimli, že mnoho psov sprevádza tieto zvuky vytím tak, ako postupne vozidlo prechádza ulicami), štekanie na votrelca za plotom, váľanie sa po chrbte a súčasné rozhrabávanie trávy a zeminy okolo seba.

Chvost

Pomocou chvosta pes zdôrazňuje a signalizuje svoj emočný stav. Chvostom pes vyjadruje nielen radosť z príchodu pána či psieho kamaráta alebo člena svorky, ale miernym vrtením signalizuje pes aj prípravu k útoku. Pes, ktorý si bráni svoje územie pred iným votrelcom, vrtí chvostom rovnako. Chvostom pes signalizuje dominanciu a podriadenosť. Počas útoku je u dominantného psa chvost vo vodorovnom postavení. Znevýhodnenia psy s chvostom kupírovaným s ním vrtia ďaleko intenzívnejšie, aby ich gestá nebola prehliadnuť. Niekedy môžeme pozorovať, ako pes s kupírovaným chvostom vrtia celú zadnou časťou tela.

Poklona

Predná časť tela leží na zemi, zadná je zdvihnutá, často z nej hravo povyskočí, predstierajúc, že na svoj náprotivok útočia. Táto poklona je užívaná psami pri dvorení, keď táto gestá robia psy aj fenky, ale najčastejšie je to priama význam k hre ako druhému psovi, tak človeku.

Ježenie srsti na chrbte

Niektorí psi zježia chrbát celý, iní iba na kohútiku a nad chvostom. Cieľom je vzbudiť dojem, že sú väčšie. Prejavujú sa tak, keď signalizujú dominanciu, ale zároveň aj prekvapenie alebo strach.

Váľanie

Pes sa pozvoľna smerom od pleca až po celý chrbát prevalí do páchnuce látky, väčšinou organického pôvodu, ako sú výkaly, zdochliny ap. Rituálne verzia tohto správania sa váľanie sa v aportu (loptička, klacek). Na psovi je často zrejmé, že mu toto pôsobí pôžitok. Existujú rôzne teórie o tom, prečo to pes robí. Najstarší je teória, ktorá ako dôvod tohto správania uvádza snahu o prekrytie vlastného pachu, čo psa zvýhodňuje vtedy, keď lovia. Iná teória súdi, že dôvodom môže byť informácia pre ostatné psy o tom, že pes našiel niečo jedlého. Tretia teória uvádza ako príčinu snahu psa o upútanie pozornosti príslušníkov svojho druhu. Takí psy vskutku priťahujú pozornosť iných psov, ktorí ich s chránený záujmom očuchávajú a niekedy je aj nasledujú sa vyvaľkať v nájdenom predmete.

Vystavovanie

Pri uzretí pohybu, ktorý pes prikladá niečomu živému, pri uzretí zveri, psov i človeka v diaľke, pes zdvihne predné packu a nehybne stojí týmto smerom. U niektorých loveckých plemien je tento rys vyšľachtený tak, aby pes vydržal nehybne vystavovať celé desiatky minút korisť a signalizovať tak lovci, kde sa nachádza. Pôvod tejto schopnosti je snaha o nevyplašení koristi a opatrné sa približovanie.

Štuchanie ňufákom

Vyvinulo sa zrejme zo šteňacieho žobranie o vyhodenie potravy, značí príjemnosť a túžbu po pozornosti. Používajú ho väčšinou podriadení psi na nízkom stupni hierarchie.

Štuchanec panvíc

Gesto priateľstva, dôvery, vyskytujúce sa väčšinou počas vítacieho rituálu.

Úsmev

Toto je pomerne vzácne gesto, ktorého sú schopní len niektorí psi, je to dedičný rys, používaný výhradne voči človeku. Pes otvorí papuľu, stiahne pysky a ukáže zuby, súčasne prejavuje priateľská a vítacia gestá.

Zdravotné problémy psov

Mali by sme vedieť, čo náš pes potrebuje, spoznať jeho strach a bolesti, keď prekonáva ťažké obdobie. U psov to súvisí predovšetkým s chorobami. Áno, žiaľ ani našich štvornohých kamarátov zdravotné problémy neobchádzajú a preto by sme na ne mali byť pripravení. Je naozaj veľkou zriedkavosťou, ak pes počas svojho života nezažije aspoň jeden problém, kvôli ktorému je nutné ho vziať k veterinárovi. Zodpovedný majiteľ ho tam berie pravidelne, starostlivosť o psa vyžaduje napríklad čipovanie a pravidelné očkovanie, v mladom veku aj kastráciu alebo sterilizáciu. Mať psa je jednoducho radosť, ale aj veľká zodpovednosť.

Ako majiteľ určite túžite po tom, aby tu s vami psík bol čo najdlhšie. Naučte sa preto rozoznávať príznaky pre najčastejšie psie ochorenia, ktoré by ho mohli trápiť. Najdôležitejšie je však problémy najprv identifikovať. A keďže psy nevedia rozprávať, musíme sa naučiť ich rozpoznávať inak. Hoci každá z chorôb môže mať iné príznaky, spoločným menovateľom býva to, že pes viditeľne nie je vo svojej koži. Keď je psovi zle, môže sa to prejavovať malátnosťou, nedostatkom energie, pes príliš dlho a príliš často leží. V prípade problémov so žalúdkom alebo črevami môže vracať všetko čo zjedol, alebo mať hnačku. Menšie bolesti dokážu psy úspešne skrývať, práve preto je pri chorobách veľmi dôležitá prevencia.

Ochorenia ústnej dutiny

Patrí medzi najbežnejšie ochorenia ústnej dutiny u psa. Príčinou je zlá zubná hygiena a tvorba povlaku, následkom čoho dochádza ku množeniu patogénov, tvorbe zubného kameňa a kazov, a napokon postupujúcemu zápalu. Ten môže prerásť až do zápalov horných dýchacích ciest a iných orgánov v tele. Liečba: veterinári môžu naplánovať čistenie zubov v narkóze, predpis antibiotík, pomáha aj špeciálna strava. Prevencia: je vhodné od malička učiť psa na rutinu čistenia zubov. Kúpte mu sadu s kefkou na čistenie a aspoň 2-3 krát týždenne mu jemne čistite zuby od povlaku.

Artróza

Artróza u psa je súhrnné označenie zápalových reumatoidných ochorení kĺbov. Kĺbová chrupavka postupne degraduje a rozpadá sa, zápal postihuje aj okolité tkanivá. Liečba: artróza nie je liečiteľná, ale dajú sa eliminovať jej prejavy a tlmiť bolesť pomocou liekov. Zvládaniu ochorenia môže dopomôcť aj užívanie kĺbovej výživy pre psa, vrátane čistého kolagénu z morských rýb. Incapet Collagen je jednou z možností, ako podávať 100% čistý prírodný produkt s prirodzenou chuťou rýb a s potenciálom podpory pohybového aparátu. Prevencia: pri artróze je obzvlášť dôležité podávať psom kĺbovú výživu už od veku šteniatka, najmä u veľkých plemien, ktoré rýchlo rastú a tak sú náchylnejšie na poškodenie kĺbov a kostí. Preto je podávanie Incapet Collagen ideálnou možnosťou, ako prispieť k prevencii rozvoja degeneratívnych ochorení pohybovej sústavy u vášho psa. Fungujú aj chondroprotektíva, ale aj tie účinkujú najlepšie v spoločnej kombinácii s kolagénom, čo potvrdzujú aj štúdie na psoch. „Chondroprotektíva podporujú makromolekulárnu syntézu chondrocytov a kyseliny hyalurónovej v synoviálnom moku, inhibujú degradačné enzýmy a tiež aj mediátory zápalu. Preto má kombinácia hydrolyzovaného kolagénu s s chondroprotektívami veľký význam pre regeneračnú schopnosť chrupaviek, kože, spojivového tkaniva, cievnych stien, ale i celkovo pre podporu zdravia,“ potvrdzuje ortopéd MUDr.

Parazity

Parazity môžu potrápiť nielen samotného psa, ale byť aj prenosné na človeka. Vnútorné parazity u psa nemusíte spozorovať, prejavia sa až neskôr - pes môže chudnúť aj napriek tomu, že veľa žerie, môže vracať, hnačkovať alebo mať naopak zápchu, príznakom je aj dráždivý kašeľ či apatia. Liečbou, ale aj prevenciou je odčervenie psa.

Svrab (Demodikóza)

Je to jedna z parazitárnych kožných chorôb psov. Liečba: je u každého psa individuálna a existuje množstvo vhodných prípravkov. Lokálne formy s postihnutím len na pár miestach väčšinou odoznejú samé.

Psinka

Je to nepríjemné vírusové ochorenie postihujúce najmä šteniatka, ale aj dospelé psy. Má niekoľko foriem, môže postihovať pľúca, trávenie, ale v pokročilejšom štádiu pri neliečení aj nervovú sústavu. Príznaky: pri pľúcnej forme vyteká psovi z nosa veľa hlienu, má zápal hrtana a mandlí. Prevencia: proti psinke môžete psa našťastie zaočkovať, je súčasťou liečiv na povinné očkovanie.

Parvoviróza

Vysoko nákazlivé infekčné ochorenie, ktoré postihuje najmä šteniatka a je často smrteľné. Vírus napáda buď tráviace ústrojenstvo, alebo srdcový sval zvierat.

Kašeľ

Toto ochorenie má odborný názov laryngotracheitída psov a šíri sa medzi psami pomocou slín kýchaním, olizovaním a kašľom.

Torzia žalúdka

Nepríjemný jav, počas ktorého dochádza k postupnému pretočeniu žalúdka o 180 až 360 stupňov okolo jeho osi. Hromadí sa v ňom jedlo, tekutiny a plyny, ktoré nemajú ako postupovať ďalej do čriev. Príčiny sú aj genetické, torzia sa vyskytuje skôr u veľkých plemien. Liečba: torziu žalúdka je nutné okamžite riešiť s veterinárom. Je to život ohrozujúci stav. Prevencia: torzii žalúdka u psov, ako sú dogy, retrievery a ďalšie veľké plemená, môžete predísť tak, že tesne po jedle psovi doprajete aspoň polhodinový odpočinok.

Diabetes

Diabetes nie je len záležitosť ľudí, trpia ním aj psy. Autoimunitné ochorenie spôsobuje buď nedostatok inzulínu v tele, alebo nesprávna reakcia tela na tento hormón. Následkom toho dochádza k vysokej hladine cukru v krvi. Prevencia: aj keď je cukrovka často dedičným ochorením, pomôže správne kŕmenie psa kvalitnou stravou a dostatok pohybu. U obéznych psov často stúpa riziko rozvoja cukrovky, preto sa snažte u psa udržiavať zdravý životný štýl, aby zbytočne nepriberal.

Rakovina

Lymfómy, nádory, ale ani leukémia sa nevyhýbajú ani psom. Táto diagnóza je pre väčšinu majiteľov nočnou morou, ale niektoré typy rakoviny majú nádej na vyliečenie, najmä ak ide o nádor spozorovaný včas. Liečba: ak ide o liečiteľný typ rakoviny, máte mnoho možností - v prvom rade operácie, chemoterapia či ožarovanie. Prevencia: udržiavanie zdravého životného štýlu u psa a podávanie kvalitnej, nie supermarketovej stravy, môže prispieť k prevencii rozvoja akýchkoľvek ochorení vrátane rakoviny.

Všímajte si príznaky ochorenia. Niekedy nemusí ísť o vážny stav, ale iné ochorenia, ako napríklad akútna torzia žalúdka, si vyžadujú bezodkladnú pomoc veterinára. V prípade, že ide o kožné ochorenie, pri ktorom sa pes škriabe, alebo ochorenie pohybovej sústavy, ktorého prejavom je krívanie, nemusíte s ním bežať okamžite k veterinárovi. Ale rozhodne stav nepodceňujte a návštevu neodkladajte. Pri vracaní alebo hnačkovaní nasaďte psíkovi krátku diétu a podávajte mu dostatok čerstvej vody. Počkajte 24 hodín - niekedy ide len o krátku nevoľnosť a tráviace ťažkosti.

Najlepší liek? Urobte pre svojho psa láskavosť a starajte sa o jeho životosprávu tak, ako o svoju vlastnú. Dnes už moderný sčítaný človek väčšinou nechce jesť polotovary a radšej investuje do kvalitnej stravy. To isté platí aj pre psa. Incapet Collagen je jedným z doplnkov výživy pre psov, ktorý skutočne pomáha podporiť funkciu pohybového aparátu, funguje ako podpora štruktúry chrupaviek, posilňuje kosti a ďašie tkanivá v tele. „Tento kolagén zmenil môjmu yorkimu život. Ako väčšinu yorkšírov, aj toho môjho trápia kĺby. Asi pred troma mesiacmi zle skočila z postele a mala problém so zadnou labkou. Zverolekárka sa, samozrejme, o Sandy výborne postarala, ale labka ju trápila aj naďalej. Môj kamarát mi odporučil IncaPet Collagen. Šla som do toho. „Eliška sa narodila s vrodenou vadou, má skoliózu chrbtice. Absolvovali sme s ňou radu vyšetrení, pravidelne dochádzame na K-Laser terapiu, má rôzne druhy masážnych terapií a hydroterapiu mala tiež. Naozaj veľké zmeny sa začali diať, keď som začala pridávať Eliške kolagén. Vlastne my ho užívame všetci:) Eliška akoby zosilnela, nemá už stuhnuté svalstvo a je vidno, že si užíva viac život.

tags: #pes #ktory #lezi