Pes, ktorý breše, je lepší, keď mu dokážeme porozumieť a správne ho viesť

Štekanie psov je problémom pre mnohých opatrovateľov. Štekanie psov - prečo psy šteká a ako sa s ním vysporiadať? Začnime tým, že štekanie je normálne správanie psa, ktorému sa nedá vyhnúť. Zvuk, ktorý štvornožec vydáva, sa nelíši od našej ľudskej reči, v ktorej sa psy medzi sebou dorozumievajú vo vetách. Ak nás štekanie nášho psa veľmi znepokojuje alebo máme pocit, že je prejavom emocionálnych problémov, odhadnúť príčinu nadmerného štekania bude prvým krokom pri výcviku. Tu bude neoceniteľná pomoc behavioristu alebo trénera psov, ktorý naučí psovoda čítať reč tela svojho zvieraťa a pozorne ju sledovať.

Psy štekajú z mnohých dôvodov, jedným z nich je upozornenie na príchod votrelca. Na vidieku sú psy s takýmito vlastnosťami dokonca žiaduce, pretože vďaka nim majiteľ vie, že niekto vstúpil na pozemok alebo, že sa objavila hrozba, napríklad líška. Preto je vhodnejšie vyberať si psy, ktoré výrazne reagujú na zmeny v prostredí a okamžite vám to dajú najavo štekotom. Existuje dôvod, prečo takéto psy bývajú plaché. Sebavedomý pes, napríklad zo strážnych pasteveckých plemien, prehľadáva svoje okolie a prechádza do útoku, keď to považuje za potrebné. Je to preto, lebo nie je príliš reaktívny. Na štekanie a reaktivitu sú samozrejme potrebné genetické predpoklady, ale aj výchova, a to už v ranom šteniatku. Ak máte psa s ťažkou minulosťou, ktorý je nadmerne stimulovaný, je veľká pravdepodobnosť, že sa u neho vyvinie správanie, ako je nadmerné štekanie. Štekanie totiž v skutočnosti odďaľuje zdroj strachu.

Malý pes, ktorý šteká na cudzích mužov, na autá, na cudzie psy, dáva dôrazne najavo, že sa s nimi nechce konfrontovať. Kvôli psovodovi sa však často správa iracionálne a konfrontuje sa s nimi sám, napr. uteká, šteká a hryzie. Podľa našej logiky by mal utiecť, ak sa nechce stretnúť? Nie je to však také jednoduché. Pes, ktorý uteká, šteká a hryzie, sa vzďaľuje od zdroja strachu. Myslí si teda, že sa musí ako prvý zapojiť do konfrontácie, aby získal kontrolu a cítil sa lepšie. Bohužiaľ, veľmi často je k tomu jednoducho donútený, napr. Štekanie psov - prečo psy šteká a ako sa s ním vysporiadať?

Psy často nešteká, ale kňučí, píska alebo vydáva zvuky podobné štekaniu, ale menej ostré. Môže to byť spôsobené mnohými emóciami, napríklad úzkosťou, ale aj veľkým vzrušením. Ku kňučaniu často dochádza napríklad počas vzrušujúceho cvičenia alebo keď má psovod v ruke zaujímavú hračku, ktorú sa chystá hodiť. Psy môžu kňučať a štekať aj vtedy, keď si chcú niečo vynútiť, napríklad kúsok jedla z nášho taniera. Štekot šteňaťa je s najväčšou pravdepodobnosťou prejavom práve frustrácie, vzrušenia a emócií, ktoré pociťuje. Psy môžu zavýjať aj preto, aby privolali psovoda alebo iného člena svorky. Tým dávajú najavo, kde sa nachádzajú a že čakajú na jeho príchod. Ak pes zavýja v neprítomnosti majiteľa v dome, ide skôr o separačnú úzkosť, ktorá môže rozrušiť susedov.

Niekedy pes šteká, vrčí alebo pišťá, keď sa ho dotknete na bolestivom mieste. Neustále štekanie, kňučanie, zavýjanie alebo piskot psa môže byť znakom zdravotných problémov a bolesti, ktorú pes prežíva. Často je však pes trpiaci chronickou bolesťou jednoducho nervóznejší, rýchlejšie sa frustruje a je citlivejší na podnety. Obojok proti štekaniu je averzívne zariadenie určené na umlčanie psa hneď, ako vydá zvuk. Kým pes neprestane štekať, bude dostávať nepríjemné elektrické impulzy alebo sa mu do tlamy bude striekať voda. To sa rozhodne neodporúča. Predovšetkým je to pre psa veľmi nepríjemné a neodstraňuje to zdroj problému, iba jeho účinok. Pes bude stále nervózny, vystresovaný a rozrušený, len to nebudeme počuť.

Ak chcete zastaviť štekanie psa, musíte nájsť príčinu. Niektorí ľudia sa snažia naučiť povel "daj hlas!!!" a odmeniť psa, keď šteká. Spoliehajú sa na to, že pes prestane štekať, kým ho o tento povel nepožiadajú. Bohužiaľ, je to len trik a nemá žiadny vplyv na emócie štvornohého miláčika. Ak chcete svojho psa vycvičiť a odnaučiť ho nadmernému štekaniu, zistite, čo v ňom túto emóciu vyvoláva. Ak je to strach z podnetov a konfrontácie s nimi, potom tu pomôže znecitlivenie vášho psa na tieto podnety, poskytnutie priestoru a ukázanie iných spôsobov zvládania stresu. Čo môžete urobiť rýchlo, je odvrátiť pozornosť psa od nadmerných podnetov a umožniť mu relaxovať. Vezmite ho na dlhý voľný povraz do lesa, na lúku ďaleko od ruchu, iných psov a podnetov.

Poznámky a príslovia s psom: Príslovie opisuje skúsenosť, že tí, čo sa správajú prehnane agresívne a útočne v skutočnosti nie sú veľmi nebezpeční. Pes, ktorý šteká, nehryzie. Pes, čo breše, nehryzie. Príslovie sa spravidla používa vo svojej citátovej podobe. Najstarším filmárom na svete je Manoel de Oliveira, ktorý sa narodili v roku 1908. Vo filme Pes, ktorý breše, nehryzie sa ukazuje kontrast medzi titulnými hlasmi a realitou, a to aj vzhľadom na správanie psov vo filme. V diskusii na internete sa objavujú variácie: Pes, ktorý breše, nešteká a podobne. Z pohľadu verejného života, napríklad počas slovenského turné Milana Markoviča, organizátor opisuje situácie s poznámkou, že pes, ktorý breše, nehryzie, platí aj v spoločenskom kontexte.

Pravidlá správania sa pri kontakte so psami a misinterpretácie: Nikdy sa nepýtajte majiteľa psa, či si ho môžete pohladiť. Uvedomte si, že psíkovi to môže byť nepríjemné. Nikdy neposielajte svoje dieťa pohladiť si cudzieho psa. Nepredpokladajte, že čím menší pes, tým je lepší. Malý pes naopak akusticky dáva najavo, že je tu a vie sa brániť. Buďte pokojní, tichí a nerobte prudké pohyby. Jačiace a pobehujúce stvorenia, ktoré sa ženie neuveriteľnou rýchlosťou k psovi, ho môžu uviesť do absolútneho stresu a ohrozenia. Pes potrebuje čas na očuchanie a prijatie nového človeka alebo psa. Pes môže dieťaťu ublížiť, keď sa ním manipuluje alebo ho rieši neprimerane.

Všeobecne rozšírené omyly o psoch: Pes, ktorý šteká, nehryzie! Omyl! Pes, ktorý vrtí chvostom, nehryzie! Omyl! Agresívneho psa môžete spoznať podľa niekoľkých základných znakov: šteká a dvíha pysky, chvost môže znamenať rôzne signály, obranný postoj, uši sklopené dozadu. Každý pes je potenciálne nebezpečný a neprimeraná agresivita môže vyplývať zo zlého socializovania alebo nedostatočného tréningu. Príslovie a poznámky o psoch nachádzajú svoje miesto v literatúre a kultúrnych kontextoch a často sa objavujú v diskusiách o spoločenskom chovaní a správaní ľudí voči zvieratám.

1. Skôr než psa naučíte prvé „ticho“, musíte eliminovať príležitosti, ktoré problémové správanie vyvolávajú. Manažment prostredia: napríklad zakryť plot, odstrániť rušivosť a presunúť pelech do tichšieho kúta.
2. Nácvik povelu „Ticho“: pre správny efekt potrebujete precízne načasovanie a odmenu. Najprv za mikrosekundu, neskôr za niekoľko sekúnd.
3. Mentálna a fyzická únavа psa: namiesto nekonečného hádzania loptičky využite nosework a iné činnosti, ktoré vyžadujú myslenie a znižujú stres. Žuvanie a olizovanie pomáhajú znižovať kortizol a uvoľňujú endorfíny.

Strategické kŕmenie a decompression walk môžu viesť k nižšej excitácii. Zmena trasy a stereotypu, hra na schovávačku so zvukmi, a pravidlo Tri a dosť sú účinné praktiky. Cieľom nie je vyradiť štekanie úplne, ale naučiť psa zastať na príkaz, keď majiteľ potvrdí, že situáciu zvládol. Budovanie tichosti v domácnosti je dlhodobý proces vyžadujúci trpezlivosť, konzistenciu a kľudného vodcu. Ak nastane opätovný výbuch pri dverách, treba upraviť prostredie alebo viac vyčerpať psa mentálne aj fyzicky.

Na záver, v pracovnom kontexte sa objavuje téma, že pes môže byť „šelma chovaná ako domáce zviera“ a potrebuje ľudský rešpekt a správne pravidlá správania. Každý pes si vyžaduje individuálny prístup a pochopenie jeho potrieb, zvlášť pri kontakte s deťmi a novými ľuďmi. Pes na dvore pracuje - stráži! Preto nikdy nenechávajte deti bez dozoru a dodržiavajte bezpečnostné zásady pri kontakte so psom.

tags: #pes #ktory #brese #je #lepsi