Príslovie „Pes, ktorý šteká, nehryzie“ opisuje skúsenosť, že tí, čo sa správajú prehnane agresívne a útočne, v skutočnosti nie sú veľmi nebezpeční. Toto príslovie sa spravidla používa vo svojej citátovej podobe a môže sa objaviť aj vo forme „Pes, čo breše, nehryzie.“
Historické a umelecké súvislosti
Najstarším filmárom na svete je nesporne Manoel de Oliveira (nar. 1908), ktorý sa každoročne hlási s novým titulom. Na Filmfeste získal ocenenie za prínos do svetovej filmovej tvorby a diváci mohli zhliadnuť jeho najnovší film Vraciam sa domov o konci hereckej kariéry významného herca, ktorého s bravúrou stvárnil Michel Piccoli. Najvyššie ocenenie z cyklu Svetová kinematografia získal juhokórejský film Pes, ktorý breše, nehryzie. Zobrazuje život mladého páru, ktorý vstupuje do spoločného života. Úvodné titulky divákov upozorňujú, že psíkom sa vo filme nič nestalo, lebo sme boli svedkami niekoľkých scén, kde sa s psíkmi nezaobchádzalo v rukavičkách.
Politický a spoločenský kontext
V politickom diskurze sa toto príslovie často používa na charakterizáciu politikov, ktorí síce veľa hovoria a kritizujú, ale ich skutky nie sú až tak významné. Napríklad, jeden komentár uvádza: „V jeho prípade by platilo, že pes, ktorý šteká, nehryzie. Kladie si podmienky, sám však vie, že po ich nesplnení nechce a nemôže pristúpiť k realizácii najväčšej hrozby - vyvolaniu predčasných volieb vyslovením nedôvery menšinovej Klausovej vláde.“
Umelecký a filmový kontext
Príslovie sa objavilo aj v súvislosti s filmom. Juhokórejský film s názvom „Pes, ktorý breše, nehryzie“ získal najvyššie ocenenie v cykle Svetová kinematografia. Film zobrazuje život mladého páru, ktorý vstupuje do spoločného života. Zaujímavosťou je, že úvodné titulky divákov upozorňujú, že psíkom sa vo filme nič nestalo, napriek tomu, že boli scény, kde sa s nimi nezaobchádzalo v rukavičkách.
V inom kontexte sa príslovie použilo na opis postavy Adely Čerhalmyovej, ktorá je „najzmyselnejšia žena celého zboru“ a „nikdy neprekročí hranice myšlienok a slov, nikdy sa nepremení na skutočnosť.“ O nej platí v plnom rozsahu príslovie o psovi, čo breše, ale nehryzie.
Bežné a sociálne použitie
Príslovie nachádza uplatnenie aj v bežných medziľudských vzťahoch. Napríklad v texte sa uvádza: „Pes, ktorý breše, nehryzie. Určite ťa nenechá prepadnúť, lebo vie, že riaditeľ je príbuzný tvojej matky.“
Vo verejnej diskusii sa objavili aj citácie typu: „Won Mime - Asi aj v tvojom prípade platí to staré známe: ‚Pes, ktorý breše, nehryzie.‘“
Zdravotníctvo a verejný sektor
Hovorkyňa Slovenskej lekárnickej komory, Ernestína Tothová, použila toto príslovie na opis situácie s dlhom za lieky a jeho dopadom na distribúciu: „My ako lekárnicka komora sme túto akciu podporili. Sme ako pes, ktorý šteká, ale nehryzie. Príliš veľa štekáme a vždy sme sa dali opiť sľubmi.“
Táto veta poskytuje rámec pre úlohu hlasného, no niekedy neefektívneho tlaku pri riešení problémov s dlhmi a dostupnosťou liekov.
Textové a jazykové poznámky
Príslovie je často citované v literatúre a médiách a jeho význam spočíva v tom, že hlučné vyjadrenia môžu maskovať nedostatok činu alebo moci konať. V pravopisnom kontexte sa objavujú aj poznámky o tom, že výraz „Pes ktorý šteká nehryzie“ môže mať odlišné formulácie v rôznych lekárskych a spoločenských kontextoch.
Príkladová dedičnosť a sociálne poučenie
V rôznych textoch a dialógoch sa príslovie používa na ukázanie rozdielu medzi rečou a činmi, na kreslenie postáv a ich motivácií, alebo na opis vzťahov medzi ľuďmi. Napríklad v jednej dialógovej pasáži je:” Pes, ktorý breše, nehryzie. Určite ťa nenechá prepadnúť, lebo vie, že riaditeľ je príbuzný tvojej matky.”
