Pes nám nemôže povedať, ako sa cíti, čo ho teší, alebo čo ho momentálne trápi. To, ako psy prejavujú svoje pocity, však môžeme vidieť. Psi s nami komunikujú neverbálne, teda treba poznať a všímať si reč tela psa, ktorou nám všetko dávajú najavo.
Pozorovanie strachu a úzkosti
1. stiahnutý chvost, ktorý pes ukrýva medzi zadnými labkami. Pes, ktorý je vyplašený a má strach, nezostáva stáť na jednom mieste a už vôbec nie v blízkosti toho, čo v ňom strach vyvoláva.
2. Takmer každý pes sa neskutočne rád hrá, či už s inými psami, alebo so svojimi majiteľmi. Pozícia s prikrčenou prednou časťou tela a zdvihnutým zadkom doslova kričí: Chcem sa hrať!
4. Ak je pes vystrašený, alebo niečím rozrušený, môže reagovať agresívne. ⚠️ Pozor: Väčšinou psy nereagujú agresívne len tak, dôvodom tohto správania býva často strach.
Vyznania lásky a dôvery
3. Pes nedôveruje len tak hocikomu! Ako spoznáme, že nám pes verí? Pes sa ku vám pritúli a zaspí. Ďalším príkladom je, ak si psík ľahne na chrbát a nechá sa hladkať.
5. Azda najkrajšou „vecou" na živote so psom sú jeho prejavy lásky ❤️. Mnoho psíkov vyskakuje a chce vám oblízať tvár. Aj keď z toho milovníci psov majú veľkú radosť a s úsmevom to nazývajú psím bozkom, pravda je taká, že v prírode psy oblizovali tvár vodcovi svorky na znak veľkého prejavu úcty. Krásnym prejavom lásky je aj to, keď vám psík prinesie svoju obľúbenú hračku alebo vec. Keď sa na tento jeho skutok pozriete „zvieracím okom“, uvedomíte si, že vám pes práve priniesol a odovzdal svoj jediný majetok - zriekol sa ho v prospech vás.
Signály stresu a nervozity
6. Zívanie psa nie je iba prejavom únavy, ale tiež pocitu neistoty. 7. Ako spoznáme bolesť u psa, keď nám o nej nedokáže povedať? problémy na tvári psa, otvorené rany, vonkajšie parazity - napr. 🙈 Avšak sú aj také problémy, ktoré nie je vidieť voľným okom. Keď sa naučíme vnímať a správne interpretovať signály, ktoré nám pes vysiela rečou tela, posilňujeme tým nielen jeho dôveru, ale aj vzájomné prepojenie. Najnovšie výskumy dokonca ukazujú, že medzi človekom a psom môže dochádzať k synchronizácii mozgových vĺn, najmä keď spolu prežívajú silné emócie alebo intenzívny kontakt.
Najčastejší dôvod, prečo váš chlpáč kríva na jednu nohu. Pri vonkajších hrátkach si rozrezal alebo nejako inak si poškodil vankúšik na spodnej strane nohy. A našľapovanie na nohu ho tým pádom bolí. K poškodeniu dôjde v celku ľahko. Trieska alebo aj maličký kamienok dokážú urobiť veľkú neplechu a psíkovi rad nepríjemností. Ak váš psí spoločník kríva na jednu packu, dôkladne mu ju prezrite. Či medzi vankúšikmi nemá zakliesnený aj maličký kamienok, alebo zapichnutý tŕň. Zarastený alebo zatrhnutý pazúrik môže psíka tiež celkom obstojne rozhnevať. Jedovatý pavúk, ale aj komár alebo iný záškodník dokáže spôsobiť svojim uhryznutím nepríjemné poranenie minimálne na pár dní. Zvlášť nepríjemný vie byť zapitý kliešť medzi vankúšikmi psích labiek. Ak vášho hafana pohryzie zviera väčšie než o rozmere niekoľkých centimetrov, určite navštívte veterinára.
Spoznáte ho tak, že váš hafan bez zjavnej príčiny kríva na predné laby. Postroj ho buď škrtí, alebo sa mu pri chôdzi zarezáva na určitom mieste. Z toho pramení, že ste buď vybrali nevyhovujúcu veľkosť, alebo nekvalitný postroj. Aktuálna téma predovšetkým v zime alebo na jar, keď sa roztopí sneh a na chodníkoch sa nakoncetruje posypová soľ. Tá je v nahromadenom množstve v podstate totožná s žieravinou a psím labkám zrovna neprospieva. Ba naopak. Infikovaná rana, infekcia kože, infekcia zo zatrženého pazúra a iné infekcie spôsobujú bolesť a tým aj psie krívanie. Natrhnutá alebo natiahnutá šľacha, zlomená kosť alebo choroba kĺbov (najrizikovejšia oblasť spadá na bedra) predovšetkým u starších psíkov, to všetko má za následok krívajúceho chlpáča.
Ako riešiť problémy so správaním a stresom
Ak si s tým neviete dať rady, požiadajte o pomoc ľudí, ktorí sa tým zaoberajú na profesionálnej úrovni. Často počujeme povedať ľudí - „on je taký vystresovaný“, „ona stále stresuje“. Čo to ten stres u psa je a ako sa prejavuje? Psa v strese spoznáme podľa reči jeho tela: nekľudné prestupovanie z labky na labku, uši stiahnuté dozadu, strnulý postroj tela, stiahnutý chvost, zrýchlené dýchanie, až dychčanie, uhýbanie pohľadom a odvrátenie hlavy, spomalené neisté pohyby.
Taktiež tento stav môžu vyvolať nejasné alebo rozporuplné povely, ktoré im dávame my. Prípadne naše chovanie voči psom, kedy sa im snažíme pomôcť tým, že ich ľutujeme, chlácholíme, držíme ich čo najďalej od stresového faktoru, namiesto toho, aby sme im ukázali, že nie je dôvod na stres a my sme tu preňho, aby cez to prešiel bez paniky. Ukážte psovi, že to, čo mu spôsobuje stres, je v skutočnosti neškodné. Ako jeho líder je na vás, aby ste sa postavili k situácii s rozvahou a pokojom.
Ak je zdrojom stresu neznáme prostredie, spojte mu ho s príjemnými prežitkami. Máte k dispozícii viacero nástrojov, obľúbené hračky, pochúťky, hry, všetko, čo jeho mozog odvráti od stresového faktora. Ak je to nový člen rodiny, postupujte rovnako, či už je to dieťa, nový psík alebo nové iné zvieratko, spojte mu jeho prítomnosť s príjemnými prežitkami a nezabúdajte venovať mu rovnakú pozornosť, ako novému členovi.
Ak má stres z väčšieho množstva ľudí, pozvite domov čo najviac priateľov a známych, vyzbrojte ich hračkami a pochúťkami a požiadajte ich, aby ich okolo seba nenútene a kľudne pohadzovali, zatiaľ čo sa budú pohybovať v prítomnosti psíka. Samozrejme, začnite menším počtom ľudí, postupne ho zvyšujte. Ak má stres zo psov, môžete požiadať ostatných majiteľov psov, aby sem tam pohodili nejakú pochúťku.
O separačnej úzkosti sa už popísalo veľa. Niektorí sú za to, že ide o vrodenú predispozíciu, iní sú presvedčení, že ide o získanú záťaž. Nech je to akokoľvek, je to niečo, čo sa veľmi ťažko zvláda a je to smutná a bolestivá skúsenosť pre psíka, aj pre milujúceho majiteľa. Avšak! Mnohí si chovanie svojho psa vysvetľujú ako separačnú úzkosť, pretože všade sa dočítate, že psík, trpiaci týmto stavom, je deštruktívny.
Avšak najväčšou výzvou je naučiť psa osamostatniť sa a zvládať odchod bez paniky. Pokiaľ váš psík preukázateľne trpí akoukoľvek formou úzkosti, ideálnym riešením je vyhľadať odbornú pomoc. Nie trénera alebo cvičák, ale skutočnú odbornú pomoc s korekciou správania. Dovtedy alebo pokiaľ ide o miernejšiu formu úzkosti, minimálne dbajte na to, aby ste psíka nezatvárali do jednej miestnosti a aby nezničil viac. Nezatvárajte ich do garáže ani do klietky, lebo to môže viesť k ďalšiemu nebezpečenstvu a demolácii.
Pri miernej separačnej úzkosti môžete skúsiť postupné odchody z domu s krokmi a opakovaniami bez toho, aby ste psíka ihned uspokojovali. Postupujte pomaly, s pokojom, bez zdôrazňovania. Hračky, ktoré napodobnia tlkot srdca a pomôžu psíkovi sa upokojiť, môžu byť užitočné - napríklad Hračka AFP Zen Pet-Anti Anxiety Speaking ball. Ak si s tým nie ste istí, vyhľadajte odbornú pomoc a nikdy nepoužívajte extrémne metódy, ktoré by mohli psíka viac stresovať.
A čo samotná vývinová výslovnosť tela a signály
Keďže reč tela psa zahŕňa mnoho jedinečných metód, naučte sa konejšivé signály a význam očného kontaktu, postojov tela, chvosta a tváre. Konejšivé signály sú mimoriadne dôležité pri každodennej komunikácii. Pes ich vysiela automaticky vo chvíli, keď sa ocitne v situácii, ktorú považuje za stresujúcu alebo neistú. Dáva tým najavo: „Som pokojný, nemám agresívne úmysly, neublížim ti.“
Chvost psa môže vyjadrovať celú škálu emócií: stiahnutý chvost znamená strach alebo neistotu; rýchle a uvoľnené vrtenie vo vysokej polohe znamená spokojnosť a nadšenie; nízko položeneý alebo medzi nohami znamená strach a stres. Očné signály - oči môžu byť mäkké alebo tvrdé, čo napovedá na pokoj alebo na možnú hrozbu. Sadanie a ľahnutie sú jedny z najsilnejších upokojujúcich signálov. Poklonenie (poklona) znamená túžbu po hre a dôveru.
Deti a psy - dôležité upozornenie: deti často nevedomky prekračujú hranice psa. Naučte deti komunikovať so psom správne a dohliadnite na situácie, kedy pes dáva jasne najavo nezáujem alebo nepohodu.
Rozpoznávanie signálov a ich praktické využitie zlepší vzťah s vaším miláčikom a pomôže predchádzať konfliktom. Žiaden pes nie je prirodzene agresívny - často skúša použiť mierové signály a konfrontáciu vyvolať až pri ignorovaní zo strany druhej strany.
Koho si všímať pri starostlivosti a pozorovania
Pri každom abnormálnom správaní si všímajte detaily a zaznamenávajte, kedy sa príznaky objavili a ako sa vyvíjajú. Sledujte časový priebeh, intenzitu a možný spúšťač (napr. nové krmivo, zmenu prostredia). Zaistite pohodlie: umiestnite psa do tichého, teplého a čistého prostredia. Doprajte mu pohodlný pelech a dobrý prístup k vode. Prispôsobte stravu a hydratáciu a zachovajte pokoj - psy vnímajú náladu svojich majiteľov, preto hovorte tlmeným a upokojujúcim hlasom.
Akonáhle pozorujete zhoršenie symptómov alebo pretrvávanie problémov, vyhľadajte veterinárnu pomoc a konzultujte priebeh liečby s odborníkom. Prevencia a dôkladná starostlivosť o psa sú najlepšou ochranou proti závažným ochoreniam. V každom kroku starostlivosti je dôležité zachovať dôslednosť a citlivosť. Vaša trpezlivosť a láska mu dodajú istotu, že je v bezpečí, čo môže urýchliť proces uzdravovania.
