Na rozdiel od nás ľudí pes nevie povedať, že ho bolí zub, brucho alebo že sa necíti dobre. A predsa nám to dáva najavo - svojím správaním. Každý pozorný majiteľ vie rozpoznať, keď sa jeho pes správa inak než zvyčajne. Niekedy sú to len jemné náznaky, inokedy viditeľné zmeny, ktoré však majú jedno spoločné: signalizujú, že niečo nie je v poriadku. Zmena správania psa je často prvým príznakom toho, že môže ísť o ochorenie. Ide o varovné signály, ktoré netreba podceňovať.
Pes s nami síce nekomunikuje slovami, no aj tak má svoj spôsob, ako nám dá najavo, že sa necíti dobre. Namiesto slov používa reč tela, mimiku, zmeny v správaní či výraz tváre. To, čo si môže nevšímavé oko pomýliť s „lenivosťou“ alebo „zlou náladou“, môže byť v skutočnosti prvým znakom bolesti, nepohodlia alebo začínajúceho ochorenia. Každý dobrý majiteľ si časom vytvorí cit pre svojho psa - vie, ako sa jeho pes správa, keď je šťastný a zdravý. A práve vďaka tomu si všimne, keď sa niečo zmení.
Pes, ktorý odrazu viac spí, nechce sa hrať, je apatický alebo odmieta jedlo, môže iba ticho volať o pomoc. Takéto zmeny sa často objavia skôr, než sa prejavia viditeľné príznaky choroby. Preto ich neignorujte - môžu byť prvým varovným signálom, že „nie je vo svojej koži“. Zmena správania psa môže poukazovať na ochorenie!
Ako pes hovorí, že niečo nie je v poriadku?
Psi, keď sa niečo s nimi deje, sa prejavia zmenou v bežnom správaní. Príznaky ochorení bývajú často veľmi nešpecifické - napríklad pes síce nemá teplotu, nekašle a nemá ani zranenie na prvý pohľad - ale „už to nie je on“. Môže byť tichší, menej veselý, odmieta jedlo, vyhýba kontaktu, spí viac ako zvyčajne, alebo sa správa „zvláštne“. Práve tieto nenápadné zmeny správania sú dôležité signály, ktorými nám pes poukazuje na to, že sa „necíti vo svojej koži“.
Najčastejšie príznaky, že niečo nie je v poriadku
- zmena aktivity (únava, apatia, spavosť, trasenie, odmietanie hier alebo pohybu, obmedzená pohyblivosť alebo slabosť, naopak nepokoj, nervozita, chodenie dookola)
- nechutenstvo, zvracanie, nadmerný smäd
- zmena nálady, podráždenosť, skrývanie sa alebo vyhľadávanie pozornosti nezvyčajným spôsobom
- olizovanie konkrétneho miestа; hnačka, zápcha, častejšie močenie
- zmena farby moč, zrýchlené alebo ťažké dýchanie, kašeľ
Ak si nie ste istí, či ide o bežný výkyv alebo začínajúci zdravotný problém, neváhajte kontaktovať veterinárneho lekára. Radšej sa prísť zbytočne poradiť, než prehliadnuť niečo vážne. Veterinár dokáže na základe klinického vyšetrenia posúdiť, či ide o zdravotný problém, alebo vám len odporučí psa ďalej pozorovať. Esenciálne je získať správnu anamnézu od majiteľa, ktorá môže výrazne ovplyvniť včasnú diagnostiku a liečbu.
Sedem skrytých znakov, že váš pes tajne trpí bolesťami (majitelia si to nevšimnú)
Intuícia majiteľa je často tou najdôležitejšou pomôckou pri odhalení problému. Nikto nepozná vášho psa lepšie ako vy. Ak máte čo i len pocit, že „niečo nesedí“, dôverujte tomuto vnútornému hlasu - môže to byť prvý krok k včasnej diagnostike a úspešnej liečbe. Láska k zvieraťu sa neprejavuje len hrami a pohladením, ale aj tým, že si včas všimneme, keď nám svojím spôsobom hovorí: „Pomôž mi.“
Poruchy správania a ich zaradenie do skupín
MVDr. Hana Žertová zvykne uvádzať, že poruchy správania sa dajú rozčleniť do štyroch základných skupín: agresivita, strach, nečistotnosť a stereotypné správanie. Niektoré poruchy môžu byť spôsobené liekmi alebo hormonálnymi vplyvmi, iné zase chorobami. Sterotypné správanie vzniká často zo stresu, nudy a nedostatku podnetov či zlých životných podmienok. Viacero prejavov však znamená, že pes vyvíja správanie, ktoré je pre človeka nežiaduce.
- agresivita
- strachy
- nečistotnosť
- stereotypné správanie
Najlepšia liečba je prevencia: viesť psa podľa správnych zásad od útleho veku, zabezpečiť dostatočnú psychickú a fyzickú stimuláciu a v prípade výskytu neobvyklých prejavov sa obrátiť na odborníkov ako veterinárneho lekára alebo kynológa či etológa. Čím skôr začnete riešiť problém, tým väčšia je šanca na úspešnú liečbu.
Separácia úzkosti a správanie výcvik
Separácia úzkosti, označovaná ako úzkosť zo odlúčenia, je stav, kedy pes zažíva paniku pri samotnosti doma. Správanie sa môže meniť už pri príchode majiteľa, po odchode alebo aj počas neprítomnosti majiteľa. Symptómy zahŕňajú deštruktívne správanie, škrabanie a znečistenie domácnosti, nadmerné vzrušenie po návrate majiteľa a podobne. Dôležité je nezaťažovať psa trestom, ktorý len zhorší úzkosť. Liečba zahŕňa desenzibilizáciu a postupné zvykanie na prítomnosť majiteľa, často s profesionálnou pomocou. Dr. Karen Overall vypracovala 15-dňový protokol pre ťažšie prípady SU, ktorý je veľmi pomalý a vyžaduje trpezlivosť.
Spolužitie s viacerými psami si vyžaduje starostlivé zvládanie hierarchie a správania. Dominancia nie je vždy primárnou príčinou neposlušnosti; častokrát ide o nesprávny prístup majiteľa alebo nedostatočnú socializáciu. Základom je jasný a dôsledný výcvik, ktorý dáva psovi pocit bezpečia a vedie ho k poslúchnutiu.
Praktické tipy pre majiteľov psov
- Bezpečná a konzistentná výchova: jasné povely a odmena za poslúchanie.
- Presná komunikácia: psovi sa musí rozumieť, čo od neho očakávate.
- Prevencia zanedbávania: pravidelná fyzická a duševná stimulácia, aby sa predišlo stereotypnému správaniu.
- Riešenie separačnej úzkosti: postupná desenzibilizácia, zmenená denná rutina a náhradné aktivity pri odchode majiteľa.
- Starostlivosť o zdravie: pravidelné ošetrenie zubov, kĺbová výživa, očkovania a preventívne prehliadky u veterinára.
Vo všeobecnosti o domácej pohode a starších psoch
Staršie psy majú často zmeny v správaní spôsobené starnutím mozgu (Cognitive Dysfunction Syndrome - CDS), zmenami zmyslov, artritídou a zníženou pohyblivosťou. Symptómy CDS zahŕňajú dezorientáciu, zmeny spánkového režimu, zníženú interakciu s ľuďmi a novými podnetmi a zmeny v hygienických návykoch. Prevencia a starostlivosť spočívajú v pravidelnom vyšetrení, stimulácii mysle a tela, a prispôsobení prostredia potrebám seniora.
