Krívajúci pes môže byť pre majiteľa znepokojujúcim signálom, že niečo nie je v poriadku. Existuje mnoho dôvodov, prečo pes môže krívať na predné labky, od menších poranení až po vážnejšie zdravotné problémy. Včasné rozpoznanie a správna starostlivosť sú kľúčové pre rýchle zotavenie vášho štvornohého priateľa.
Najčastejšie príčiny krívania
Jeden z najčastejších dôvodov, prečo váš chlpáč kríva na jednu nohu, je poškodenie labky. Pri vonkajších hrátkach si môže rozrezať alebo inak poškodiť vankúšik na spodnej strane nohy, čo spôsobuje bolesť pri našľapovaní. K poškodeniu dôjde vcelku ľahko - trieska alebo aj maličký kamienok dokážu narobiť veľkú neplechu a psovi spôsobiť nepríjemnosti.
Poranenia labiek
Ak váš psí spoločník kríva na jednu packu, dôkladne mu ju prezrite. Či medzi vankúšikmi nemá zakliesnený maličký kamienok, alebo zapichnutý tŕň. Zarastený alebo zatrhnutý pazúrik môže psíka tiež celkom obstojne rozhnevať. Jedovatý pavúk, ale aj komár alebo iný záškodník dokáže svojím uhryznutím spôsobiť nepríjemné poranenie minimálne na pár dní. Zvlášť nepríjemný vie byť zapichnutý kliešť medzi vankúšikmi psích labiek.
Poranenie labky môže dať vášmu psovi poriadne zabrať. Pokojne sa mu prihovárajte a vyhnite sa panike. Aj tie najmilšie psy môžu v extrémnych situáciách uhryznúť - dokonca aj milovaného majiteľa. Pokúste sa zároveň psa priviazať na vodítko a v prípade potreby mu papuľu zviazať neelastickým materiálom do slučky (napr. kravatou alebo šatkou). Dávajte pozor, aby ste uzol nezaviazali na nose, pretože tenká kosť pod ním sa môže pri príliš veľkom tlaku zlomiť. Slučka by mala byť uviazaná za ušami.
Dôležitým prostriedkom prvej pomoci pri poranení labky je obväz na labku. Krvácajúce poranenie labky u psa si vyžaduje tlakový obväz na zastavenie krvácania. Poranené miesto vyčistite a vydezinfikujte. Medzi jednotlivé priestory medzi prstami vložte gázovú výplň. Nezabudnite vystlať tiež vlčí pazúr. Ak miesto poranenia na labke silno krváca, obzvlášť dobre ho vystelte. Teraz túto výplň zafixujte obväzom, ktorý obopína celú labku a kĺb nad ňou. Na tento účel je mimoriadne vhodný samolepiaci obväz, ktorý by nemal chýbať v žiadnej lekárničke.
Malé a povrchové poranenie psej labky zvyčajne nevyžaduje veterinárne ošetrenie. Ak však váš inak dôverčivý pes v dôsledku silnej bolesti reaguje agresívne, zranenie by mal určite ošetriť veterinárny lekár. Existujú aj ďalšie dôvody na skorú návštevu veterinára: Nezastaviteľné krvácanie si vyžaduje opatrenia na zastavenie krvácania, ako je tlakový obväz alebo lieky na zrážanie krvi. Nadmernú stratu krvi možno kompenzovať aj transfúziou krvi. Vytrhnuté pazúry alebo zabodnuté cudzie telesá spôsobujú silné bolesti a môžu viesť k zápalom. Preto sa postihnuté psy liečia liekmi proti bolesti a zápalom. Na lokalizáciu cudzích telies, ktoré nie sú viditeľné, alebo zlomenín kostí sa môžu použiť aj zobrazovacie techniky (napr. ultrazvuk alebo röntgen). V určitých prípadoch je nutný chirurgický zákrok v anestézii. V niektorých prípadoch si zápaly, ktoré sa nehoja a silno hnisajú, vyžadujú okrem liekov proti zápalu aj podávanie antibiotík. Aby sa však predišlo rezistencii, malo by sa vopred vykonať bakteriologické vyšetrenie. Labky sú silno prekrvené, preto zranená labka rýchlo začne krvácať. Nemusí to však byť vždy pravidlom.
Keďže sú labky pri šliapaní veľmi namáhané, poranenie labky sa musí sledovať niekoľko dní a týždňov. Odporúča sa labku prezrieť ráno a večer a aspoň raz denne vymeniť obväz na labke. Zároveň treba dbať na to, aby sa zranený pes čo najmenej namáhal.
Problémy s postrojom
Pes môže krívať aj bez zjavnej príčiny, a to vtedy, ak ho postroj škrtí, alebo sa mu pri chôdzi zarezáva na určitom mieste. Z toho pramení, že ste buď vybrali nevyhovujúcu veľkosť, alebo nekvalitný postroj.
Chemické podráždenia
Aktuálna téma predovšetkým v zime alebo na jar, keď sa roztopí sneh a na chodníkoch sa koncentruje posypová soľ. Tá je v nahromadenom množstve v podstate totožná s žieravinou a psím labkám zrovna neprospieva. Ba naopak.
Infekcie
Infikovaná rana, infekcia kože, infekcia zo zatrhnutého pazúra a iné infekcie spôsobujú bolesť a tým aj psie krívanie.
Natrhnutá šľacha, zlomenina alebo choroby kĺbov
Natrhnutá alebo natiahnutá šľacha, zlomená kosť alebo choroba kĺbov (najrizikovejšia oblasť spadá na bedra) predovšetkým u starších psíkov, to všetko má za následok krívajúceho chlpáča.
Dysplázia bedrového kĺbu
Jedno z najčastejších ortopedických ochorení u veľkých a obrých psích plemien je dysplázia bedrového kĺbu. Jedná sa o dedičnú vývojovú vadu, ktorá sa dá včasnou starostlivosťou od šteňaťa dobre podchytiť. Pokiaľ nie je riešená, môže viesť až k bolestivej artróze.
Dysplázia je dedičná vývojová vada, to znamená, že šteňatá sa obvykle narodia s normálne vyvinutými bedrovými kĺbmi a až počas ďalšieho rastu dôjde vplyvom genetických dispozícií a abnormálneho vývoja k zmenám, ktoré vedú k dysplázii. Dysplázia u psa je častejšia u samcov a niektorých plemien (ohrozenejší je napr. zlatý retriever, rotvajler, bernardín, bernský salašnícky pes, nemecký ovčiak). Podľa štúdií sa na rozvoji dysplázie podieľa až z 80% genetika, k ďalším faktorom, ktoré už ale ako majiteľ môžete ovplyvniť, patrí neadekvátna fyzická záťaž v období rastu, zvýšená hmotnosť a nekvalitná potrava.
Dyspláziu je možné spoznať už okolo 4. mesiaca veku. Šteňatá v tomto období ešte nemusia mať žiadne príznaky, avšak včasná diagnostika, ktorá posúdi ich predispozície, môže v kombinácii s liečbou predísť vzniku artrózy v neskoršom veku. Aby prípadná liečba bola naozaj efektívna, odporúča sa vziať šteňa na preventívnu prehliadku najneskôr do 7. mesiaca.
Na potvrdenie diagnózy má veterinár k dispozícii niekoľko manuálnych testov (napr. Ortolaniho test), kedy psovi bedra postupne vytáča do rôznych uhlov a pozícií. Najpresnejší obrázok ale veterinárny lekár získa röntgenologickým vyšetrením, pomocou ktorého stanoví stupeň dysplázie a objaví prípadné známky artrózy. Röntgenovanie prebieha najčastejšie v celkovej anestézii, aby došlo k dostatočnému uvoľneniu svalov, a tak bolo možné psa ideálne polohovať pre získanie správne posúditeľnej snímky.
Pokiaľ sa diagnóza potvrdí, má lekár na výber niekoľko spôsobov liečby. Ich voľba závisí od niekoľkých faktorov, ako je vek psa, závažnosť stavu a tiež finančné možnosti majiteľa.
Konzervatívna liečba
Konzervatívna liečba sa zaobíde bez chirurgického zásahu. Pes by mal obmedziť záťaž a pohybové aktivity, schudnúť, ak má nadváhu. Užívanie chondroprotektív ako Chassoton, Chondrocan, alebo Nutradyl môže pomôcť zmierniť príznaky a zlepšiť pohyblivosť.
Ďalšie možné príčiny krívania
Pri niektorých psoch sa môže vyskytnúť tzv. "medvedia labka", ktorá vzniká v dôsledku zlej výživy a nedostatku šliach. U iných sa môže objaviť preklbovanie v drobných kĺboch prstov. Zmena výživy, kŕmenie granulami zo superprémiovej rady s upraveným pomerom Ca:P, obsahom chondroitínu a bielkovín do 28% môže pomôcť. Homeopatický prípravok Calcarea carbonica 15 CH v dávkovaní 10 granúl 1x denne sa tiež osvedčil u šteniatok.
Niekedy sa môže stať, že pes má neprirodzene mäkké vankúšiky. Ak pes behá iba po tráve, problém sa môže zhoršiť. Začatie chôdze po tvrdom povrchu, ako je betón, však môže tento problém zmierniť. Kvalitné krmivo a pravidelné prechádzky po tvrdom povrchu, najmä pohyb ako vo výstavnom kruhu, sú odporúčané.
U mladých psov veľkých plemien sa často vyskytuje juvenilná panostitída, ktorá spôsobuje striedavé krívanie a bolesti končatín. Tento stav zvyčajne zmizne s vekom. Nerovnováha medzi vápnikom a fosforom v strave môže viesť k deformácii končatín, známej ako „hokejkové labky“. Vyvážené krmivo je kľúčom k zdravému vývoju šteniat.
Jedno z najčastejších ochorení postihuje kolenný kĺb. Môže ísť o akútnu formu spôsobenú úrazom alebo degeneratívny stav, ktorý sa vyvíja postupne. Táto vrodená porucha jabĺčka postihuje najmä malé plemená ako jorkšíry či čivavy.
Potraviny nebezpečné pre psa / Otrava jedlom u psa
Starostlivosť o labky a prevencia
Psie labky sú evolučne dokonalým nástrojom na pohyb. Vankúšiky fungujú ako tlmiče nárazov, ktoré chránia kĺby a chrbticu, a pazúry slúžia ako prirodzená opora pri behu či skákaní. Okrem toho majú labky nervové zakončenia a potné žľazy, čo znamená, že sú vysoko citlivé na teplotu aj povrch. Ak však pes dlhodobo chodí len po jednom type terénu, labky sa neprispôsobujú a môžu sa rýchlejšie opotrebovať alebo poškodiť.
Tvrdé povrchy
Prechádzky po asfalte a betóne sú pre mestských psov každodennou realitou. Na jednej strane prinášajú výhodu - pazúry sa prirodzene skracujú, čo šetrí majiteľovi starosti s častým strihaním. Tvrdý povrch však spôsobuje vysokú záťaž na kĺby a svaly, pretože každý krok je sprevádzaný ostrým nárazom bez odpruženia. U starších psov alebo u plemien s predispozíciou na problémy s kĺbmi to môže viesť k artróze, bolestiam či dokonca chronickým problémom. Ďalším rizikom je teplo. V letných mesiacoch sa asfalt môže rozpáliť na viac ako 50 °C, čo vedie k bolestivým popáleninám vankúšikov. Zima zas prináša soľ a chemikálie, ktoré síce roztápajú ľad, ale dráždia pokožku a spôsobujú praskliny či zápaly.
Mäkké povrchy
Chôdza po tráve, lesných chodníkoch, hline či piesku je pre psa prirodzená a zároveň mimoriadne prospešná. Mäkký povrch tlmí nárazy, a tým chráni kĺby aj šľachy. Nerovnosti terénu navyše nútia psa zapájať stabilizačné svaly - tie, ktoré pri monotónnej chôdzi po rovine nepracujú. Pre šteňatá je takýto terén ideálny, pretože podporuje zdravý vývoj pohybového aparátu. Starším psom zas pomáha udržiavať pohyblivosť a zmierňovať bolesti spojené s artritídou. Chôdza po piesku alebo štrku navyše pôsobí ako jemná masáž vankúšikov, ktorá stimuluje krvný obeh a zlepšuje citlivosť. Prechádzka po lese alebo lúke nie je len fyzickým tréningom. Pre psa je to aj mentálna stimulácia - každý povrch má inú vôňu, štruktúru a teplotu.
Ošetrenie popálenín na labkách
Čo najskôr zoberte psíka z rozpáleného povrchu a labky schlaďte, napríklad studenou vodou. Ak vidíte na labkách znečistenie, čo najskôr labky umyte a odstráňte prípadný asfalt. Najlepšie sa to dá urobiť pomocou bravčovej masti alebo bežného masla. Tuk naruší štruktúru asfaltu a jemne ho oddelí od poranenej, spálením "otvorenej" kože. Nešetrite, naneste poriadne hrubú vrstvu, nechajte ju chvíľu pôsobiť a potom veľmi jemnými krúživými pohybmi zotrite asfalt obalený tukom čistým kusom látky alebo pevným papierovým obrúskom. Pri ňom máte istotu, že sa neroztrhne a nezostane psíkovi v rane. Spálené labky treba naďalej natierať, napr. už spomínanou masťou, ktorá má vďaka svojmu prírodnému pôvodu vynikajúce vlastnosti. V lekárni sa dajú kúpiť aj rôzne regeneračné balzamy, ktorých zloženie je prispôsobené pokožke na psích labkách. Ak sa dá, zabráňte psíkovi lízať si labku. Ranu pravidelne kontrolujte a ak by ste spozorovali zhoršenie alebo príznaky infekcie, je potrebné navštíviť veterinára.
Prevencia
Choďte von ráno a večer, keď ešte nie sú ulice rozpálené. Ak je to možné, voľte prechádzky po tráve. Tá je v lete oveľa chladnejšia ako bývajú chodníky či cesty. Chráňte labky kozmetikou špeciálne navrhnutou na prevenciu poranení psích labiek. Na trhu sú rôzne masti a krémy. Pokračujte v natieraní labiek nepretržite počas celého roka. V zimných mesiacoch sú zase psie labky vystavené soli a ich následné časté umývanie vysušuje pokožku. Pokiaľ sú totiž psíkovi labky suché, sú oveľa náchylnejšie na poranenia.
