Spondylóza psa (lat. spondylosis deformans) je degeneratívne ochorenie chrbtice, pri ktorom dochádza k tvorbe osteofytov (kostných výrastkov) najmä na ventrálnej (spodnej) a laterálnej (bočnej) strane tela stavcov. Osteofyty sa môžu časom spájať a vytvárať premostenia ventrálnych medzistavcových priestorov, čo v konečnom dôsledku vedie k zrastaniu stavcov, zníženiu pohyblivosti a bolestivosti chrbtice.
Orientačný anatomický prehľad
Chrbtica psa sa skladá zo 7 krčných (C), 13 hrudných (Th), 7 bedrových (L), 3 krížových stavcov zrastených v krížovú kosť (S) a rôzneho počtu chvostových stavcov (Cd), ktorý závisí od plemena. Základné stavebné jednotky stavcov sú: telo, oblúk a výbežky (kĺbne, priečne, tŕňové), ktoré sú uspôsobené podľa funkcie jednotlivých úsekov chrbtice. Jednotlivé stavce sú spojené medzistavcovými platničkami. Medzistavcovú platničku tvorí vonkajší prstenec fibróznych vlákien (anulus fibrosus) a vnútorné dreňové jadro (nucleus pulposus). Medzistavcová platnička pôsobí pri pohybe ako tlmič nárazov a dodáva chrbtici flexibilitu. Chrbtica spolu s hrudníkom tvorí tzv. axiálny skelet, ktorý predstavuje pevný, no dostatočne ohybný oporný bod pre pohyb hlavy, trupu a končatín. Súčasne zaisťuje ochranu dôležitých orgánov ako je miecha, srdce, pľúca.
Vznik spondylózy u psa
Pri vzniku spondylózy hrá veľkú úlohu degenerácia medzistavcovej platničky. Poškodenie periférnych vlákien fibrózneho prstenca medzistavcovej platničky v mieste ich zakotvenia k periostu tiel stavcov vedie k novotvorbe kosti - vzniku osteofytov. Tie môžu mať rôzny tvar a polohu. Najčastejšie sa vyskytujú ventrálne a laterálne, zriedkavo rastú dorzálnym smerom. Osteofyty s narastajúcim vekom pribúdajú, čo môže viesť až k vzniku premostení medzi jednotlivými stavcami. Dochádza k obmedzeniu pohyblivosti chrbtice a oslabeniu štruktúry stavcov a medzistavcových platničiek, čo môže vyústiť ku komplikáciám ako sú zlomeniny stavcov a prolaps medzistavcových platničiek.
Plemenná predispozícia
Spondylóza psa je čiastočne geneticky predisponovaná. Presný mechanizmus dedičnosti však nie je známy (predpokladá sa určitá spojitosť s dedičnosťou DBK). Spondylóza sa preto môže objaviť aj u šteniat po negatívnych rodičoch. Veľmi často sa vyskytuje u plemien nemecký ovčiak a nemecký boxer, kde je toto ochorenie aj sledované v chove.
Klinické príznaky spondylózy psa
Klinické príznaky zahŕňajú občasné krívanie, zmenu kroku (napr. vysoká akcia hrudných končatín), neochotu skákať (napr. z postele, z auta), problémy so schádzaním zo schodov, alebo aj problémy s močením a vyprázdňovaním. K akútnemu zhoršeniu príznakov môže dôjsť pri zachladení chrbtice (ležanie v prievane, kúpanie v studenej vode) alebo po nadmernej fyzickej námahe. Pes zle skočí alebo urobí prudký pohyb, kostné výrastky sa do seba zaryjú, čo spôsobí psovi bolesť. Najzávažnejšími klinickými príznakmi sú parézy končatín, problémy s močením a vyprázdňovaním, ku ktorým dochádza v dôsledku výraznej kompresie nervov inervujúcich príslušné oblasti (predovšetkým pri spondylóze v mieste L-S prechodu).
Diagnostika spondylózy psa
Spondylóza sa diagnostikuje z laterolaterálnej (pes leží na boku), prípadne ventrodorzálnej (pes leží na chrbte) RTG projekcie. Myelografické vyšetrenie, CT alebo magnetická rezonancia pomôžu odhaliť prípadnú kompresiu miechy. Spondylóza môže byť lokalizovaná v priebehu celej hrudnej (Th) a bedrovej chrbtice (L), až po oblasť posledného bedrového a prvého krížového stavca (S). Ide o progresívne ochorenie. Veľmi často je diagnostikovaná ako vedľajší nález pri RTG snímkoch zhotovených z iných dôvodov, keďže mnoho postihnutých jedincov ostáva asymptomatických po dlhšiu dobu. Klinicky sa spravidla prejaví až pri strednom a vyššom stupni ochorenia. Nástup klinických príznakov ovplyvňuje viacero faktorov ako plemenná príslušnosť, vek, hmotnosť a záťaž psa.
Terapia a manažment
Spondylóza je ochorenie nevyliečiteľné. Môžeme iba spomaliť jeho postup, takže aj pes s pozitívnym nálezom môže viesť relatívne dlho spokojný život. V akútnej fáze ochorenia, kedy pes vykazuje zvýšenú bolestivosť, podávame nesteroidné antiflogistiká, ktoré znižujú opuch a bolestivosť. Podávame ich však iba niekoľko dní, keďže dlhodobejšia aplikácia môže viesť napr. ku vzniku žalúdočných vredov. V žiadnom prípade nepoužívame humánne lieky!! Postup ochorenia je možné oddialiť podávaním chondroprotektív. Z nich je vhodné používať tie, ktoré obsahujú aj prírodnú protizápalovú a analgetickú zložku (MSM - metylsulfonylmetan, boswelín), ktorá je bezpečná aj pri dlhodobom užívaní. Chondroprotektíva sa spravidla podávajú v niekoľkotýždňových až mesačných kúrach 2-3x do roka, v prípade potreby aj kontinuálne.
Pohyb psa so spondylózou
Čo sa týka pohybu, vo všeobecnosti platí „ani veľa, ani málo.“ V závislosti na stupni ochorenia a klinických príznakoch je vhodné psovi obmedziť skákanie, chôdzu hlavne „zo schodov“ a pod. Naopak vhodnou formou pohybu je plávanie a plynulý pohyb po rovnom, prírodnom povrchu, ktorý je dostatočne pevný ale zároveň mäkký. Vždy však treba predchádzať už spomínanému zachladeniu chrbtice - po kúpaní psa osušiť, nenechať ho ležať v prievane alebo na studenej podlahe či zemi. V chladnejšom počasí mu obliecť kabátik.
Diagnostika a postup pri hrčkách u psa
Objav hrčky na tele môže vyvolať obavy. Ilustrácie ukazujú, že nie všetky hrčky sú nezhubné zanedbateľné útvary; dôležitá je včasná diagnostika a správny plán liečby. FNA (tenkoihlová aspiračná biopsia) umožňuje rýchle cytologické vyšetrenie vzorky buniek. Histológia po odstránení hrčky zistí presný pôvod nádoru. Ultrazvuk alebo RTG pomôžu určiť rozsah a hĺbku hrčky. Niektoré hrčky môžu byť lipómy, cysty, abscesy, hematómy alebo zhubné nádory ako mastocytóm či fibrosarkóm. Každá hrčka si vyžaduje odborné posúdenie a dohľad veterinára.
Ako postupovať pri objavení hrčky
- Pravidlo „sledovať, ale neignorovať“: monitorujte veľkosť, tvar, farbu, povrch a pohyblivosť hrčky; zapisujte polohu a zmeny v čase.
- Návšteva veterinára je nutná, ak hrčka rýchlo rastie, je bolestivá, zapálená alebo zmena správania psa je výrazná.
- Na prehliadke sa často vykoná FNAB, ultrazvuk alebo RTG, a ak je treba, histológia po odstránení hrčky.
Liečba a prevencia kožných nádorov a hrčiek
Lipómy bývajú najčastejšie benígne a často stačí sledovanie alebo chirurgické odstránenie kvôli počtu útvarov či lokalizácii. Infiltratívne lipómy alebo liposarkómy vyžadujú chirurgické odstránenie. Ak je pes obézny, redukcia hmotnosti môže lipómy zmenšiť alebo vymiznúť. Okrem chirurgického zákroku sa využívajú aj chemoterapia, rádioterapia a immunoterapia podľa typu nádoru. Prevencia zahŕňa pravidelné prehliadky, ochranu proti slnku, kvalitnú výživu a udržiavanie optimálnej hmotnosti.
Prevencia a včasná detekcia kožných nádorov
Pravidelná domáca prehliadka psa raz mesačne, vedomie o zmenách na koži a pravidelné veterinárne prehliadky pomáhajú zachytiť problémy skôr. Podpora imunitného systému správnou výživou a doplnkami môže tiež prispieť k znižovaniu rizika kožných nádorov. Základom je celkové zdravie, pravidelná fyzická aktivita a kvalitná starostlivosť o zuby a chuť do jedla.
The 5 Stages of Degenerative Myelopathy in Dogs
Iné súvisiace ochorenia a súvislosti
V ďalšom rámci sa opisujú aj ďalšie bežné problémy starších psov, ktoré môžu simulovať alebo dopĺňať obraz bolesti chrbta: osteoartróza, hypotyreóza, sivý zákal, diabetes, lymfómy a iné nádory. Dôležité je rozlišovať medzi bolesťou chrbtice a inými bolestivými stavmi tela. Správne rozpoznanie príčiny bolesti je kľúčom k efektívnemu zvládaniu a zlepšeniu kvality života psa.
Keď je potrebné okamžite navštíviť veterinára
Ak pes kríva na jednu alebo obe končatiny, ak sa zhoršuje celkový stav, apatia, nechutenstvo, zmeny správania alebo ak sa objavia teploty a hnisavé výpotky, je nutné čo najskôr vyhľadať veterinárneho lekára. V prípade podozrenia na torziu žalúdka či iné naliehavé stavy je nutná okamžitá pomoc.