Legislatíva týkajúca sa držania psov na Slovensku prešla v posledných rokoch významnými zmenami s cieľom zlepšiť ich ochranu a zabezpečiť zodpovednejšie chovateľstvo. Tieto zmeny reflektujú posun vnímania zvierat ako živých, cítiacich bytostí, nie len ako majetku.
Zákaz držania psov na reťazi
V utorok 22. novembra parlament schválil novelu zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá zakazuje chovať alebo držať psa uviazaného prostriedkom na uväzovanie, či už reťazou alebo šnúrou v chovnom zariadení vrátane domácností. Nová legislatíva má byť účinná od 1. januára 2024. Pre vlastníkov alebo držiteľov psov, ktorí doteraz držali psa na prostriedku na uväzovanie, znamená navrhovaná úprava zásadnú zmenu v tom, že až na zákonom určené výnimky nebude povolené držať na prostriedku na uväzovanie.
„Psy sú inteligentné, citlivé, spoločenské zvieratá, potrebujú žiť s človekom a nie byť odložené za domom na krátkej reťazi. Proti držaniu psov na reťaziach sa spustila aj petícia, ktorú podpísalo 97 000 ľudí. Petícia bola súčasťou kampane Nie reťaziam, ktorá upozorňovala na zúfalé životné podmienky slovenských psov na reťaziach a zároveň poukazovala na nedostatky súčasnej legislatívy.
Reťaz je väzenie, kvôli ktorému nemožno uniknúť pred hladom, smädom, mrazom či páľavou. Reťaz obmedzuje voľnosť pohybu, napĺňanie fyzických a fyziologických potrieb a neumožňuje únik pred ohrozením. Negatívne vplýva na celkové zdravie a pohodu psa. Môže spôsobiť vážne alebo trvalé poškodenie zdravia a degeneratívne ochorenia. Potláča sociálne potreby spoločenského zvieraťa a v dôsledku izolácie a nedostatku podnetov spôsobuje poruchy správania, sebapoškodzovanie (hryzenie si častí tela) a agresívne správanie.
Zákaz držania psov na reťazi sa nebude vzťahovať na chov či držbu nebezpečného psa (ktorý v minulosti pohrýzol či poranil človeka), nie však gravidnej či dojčiacej sučky, chorého psa a šteňa do šiestich mesiacov, služobného psa (v službách polície, vojakov či colníkov, justičnej stráže) a psa na osobitný účel počas stráženia či pracovnej činnosti, na ktorú je pes určený (záchranársky, pastiersky, poľovný, v horskej službe a SBS) a počas výcviku.
Na dodržiavanie zákona dozerá regionálna veterinárna správa. Počas roka udelila stovky pokút a desiatky psov majiteľom aj odobrala. Všetky psy na Slovensku musia byť voľne pustené na záhrade alebo umiestnené v kotercoch. Ak by ste zviera nechali žiť uviazané na reťazi, porušujete zákon. Len do novembra preverili viac ako 600 podnetov a majitelia, ktorí psy ani po výzve z reťaze neodviazali, dostali pokutu. Pokuty sa pohybujú do 150 až 250 eur, samozrejme podľa situácie. Ak ani pokuta nezaberie, štát majiteľom zviera odoberie. V tomto roku tak už úrady zachránili od života na reťazi 28 psov.
Zmeny v definícii nebezpečného psa a sprísnené pravidlá pre niektoré plemená
Vláda v stredu prerušila rokovanie a napokon schválila aj s pripomienkami návrh rezortu pôdohospodárstva, ktorým sa majú sprísniť pravidlá pre držanie 14 plemien psov. Zoznam plemien so sprísneným držaním zahŕňa: Pitbulteriér, Bandog, Stredoázijský ovčiak, Kaukazský ovčiak, Juhoruský ovčiak, Americký staffordshirský teriér, Šarplaninac, Tornjak, Brazílska fila, Tosa inu, Kangal, Americký buldog, Boerboel, Moskovský strážny pes.
Termín "nebezpečný pes" bol rozšírený. Bandog a pitbulteriér sa napokon nedostali do sekcie nežiaducich plemien na Slovensku zákona predloženého Slovenskou kynologickou jednotou. Nebezpečným však podľa zákona ostáva každý pes, ktorý pohrýzol, poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi. Teraz ministerstvo definíciu nebezpečného psa dopĺňa aj o útok na spoločenské a hospodárske zviera, aby sa sem dostali aj psy, ktoré nekontrolovane alebo na povel zaútočia na iné zviera. Má ísť len o spoločenské zvieratá (psy, mačky, fretky a podobne) a hospodárske zvieratá.
Povinné čipovanie a evidencia psov
Prvého septembra nadobúda účinnosť novela zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá okrem iného zaviedla aj povinné čipovanie psov. Cieľom je do niekoľkých rokov dosiahnuť stav, keď nebudú preplnené útulky a stratené psy sa budú rýchlo vracať majiteľom. Vďaka povinnej identifikácii psov a ich majiteľov sa zasiahne aj proti nelegálnym množiteľom.
Majitelia budú povinní dať psa začipovať najneskôr do 12 týždňov od jeho narodenia. V prípade jeho predaja, resp. darovania inej osobe, bude musieť byť začipovaný ešte pred zmenou vlastníka, bez ohľadu na vek šteňaťa. Informácie o psoch a ich držiteľoch budú zaznamenané v Centrálnom registri spoločenských zvierat (CRSZ). Novela zavádza aj finančný strop pre čipovanie, a to vo výške 10 eur. U psov narodených do 31. októbra 2019, ktorých vlastníkom je osoba v hmotnej núdzi alebo poberateľ minimálneho dôchodku, poplatok za začipovanie uhradí štát. Vlastník psa narodeného do 31. augusta 2018 je povinný zabezpečiť označenie psa najneskôr do 31. októbra 2019. Toto sa nevzťahuje na psa narodeného do 31. augusta 2018, ktorý sa uvádza na trh, prevádza do vlastníctva alebo držby inej osoby, umiestňuje sa do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá. Ak fyzická osoba nezabezpečí na svoje náklady trvalé označenie psa, orgán veterinárnej správy uloží pokutu 50 eur. Súkromný veterinárny lekár nezačipovaného psa nesmie ošetriť, s výnimkou nevyhnutných prípadov v záujme ochrany zdravia psa alebo človeka.
Každý pes držaný nepretržite viac ako 90 dní na území Slovenskej republiky podlieha evidencii psov. Obec vydá držiteľovi psa zapísaného do evidencie evidenčnú známku psa. Na známke sa uvedie evidenčné číslo psa, názov obce, kde je pes evidovaný, a údaj o tom, či je pes nebezpečným psom. Známka je neprenosná na iného psa. Odcudzenie, zničenie alebo stratu známky je držiteľ psa povinný do 14 dní odvtedy, čo odcudzenie, zničenie alebo stratu známky zistil, oznámiť obci, kde je pes evidovaný.
Psy narodené pred účinnosťou novely, to znamená do 31. augusta 2018, budú musieť byť začipované najneskôr do 31. októbra 2019. Toto sa nevzťahuje na psa narodeného do 31. augusta 2018. Pokutu je možné uložiť vlastníkovi psa narodeného do 31. augusta 2018 až po 30. novembri 2019. Vlastník alebo držiteľ zvieraťa, ktoré je chované vo farmovom chove pred 31. augustom 2018, je povinný zabezpečiť označenie a identifikáciu zvieraťa do 30. novembra 2019. Výhradne súkromní veterinárni lekári môžu označovať zvieratá mikročipom; koňovité zviera môže označiť aj kvalifikovaná osoba poverená ministerstvom.
Posilnenie právomocí veterinárnych inšpektorov a postihovanie týrania zvierat
Novela zákona o veterinárnej starostlivosti oveľa tvrdšie postihuje týranie zvierat. Prichádza s preklasifikovaním možných spôsobov týrania zvierat a zadefinovanie „utýrania" zvieraťa, čo v zvýšenej miere pomôže pri objasňovaní prípadov orgánom činným v trestnom konaní. Pod týraním zvieraťa sa chápe napríklad nedostatok jedla a pitia, štvanie zvierat proti sebe, opustenie zvieraťa za účelom zbavenia sa ho, spôsobovanie bolesti a podobne.
Ochrana práv zvierat najmä pred týraním sa zvýši tým, že sa posilnia právomoci veterinárnych inšpektorov. V prípade dôvodného podozrenia z týrania budú mať veterinárni inšpektori právo vstúpiť na pozemok alebo do obydlia.
Za priestupok podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a) až c) možno uložiť pokutu do 165 eur. Vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Držiteľ psa a ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osobe, ktorú pes pohrýzol; ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť osobe, ktorú pes pohrýzol, aj meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa.
V súvislosti s množiacimi sa prípadmi zanedbania povinností držiteľov zvierat, ktoré poranili človeka, keď držiteľ zvierat buď nezabezpečil veterinárne vyšetrenia zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo držiteľ psa zámerne odmietol poskytnúť poranenej osobe „Veterinárne osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera“ upozorňujeme držiteľov hlavne psov na svoje povinnosti podľa zákona č.39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, Národného programu eradikácie besnoty na Slovensku na roky 2024 - 2025 ako aj zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov.
V zmysle § 17 zákona č. 39/2007 Z. .z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov je vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť bezodkladne veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka a potvrdenie o tomto vyšetrení bezodkladne doručiť poranenému človeku. Ďalej podľa § 4 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov je držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie, povinná povedať svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu a meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu vlastníka psa osobe, ktorú pes pohrýzol. Súčasne je povinný skutočnosť, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, oznámiť obci, kde je pes evidovaný.
V prípade potreby odoslania zvieraťa k veterinárnemu vyšetreniu do iného okresu, veterinárny lekár, ktorý vykonal vyšetrenie zvieraťa, ohlási príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe túto skutočnosť vrátane údajov z oddielu č. 1 „Veterinárneho osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera“ a vlastník/držiteľ zvieraťa predloží toto veterinárne osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera potvrdené veterinárnym lekárom.
Za nedodržanie uvedených ustanovení veterinárneho zákona orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe pokutu od 400 eur do 1000 eur a za porušenie ustanovení zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov uloží obec a v blokovom konaní obecná polícia a orgán Policajného zboru pokutu do 165 eur.
Právne postavenie zvierat a zodpovednosť
Komplexný zákon prináša aj zmeny v občianskom zákonníku. Zviera bude mať v občianskoprávnych vzťahoch osobitné postavenie ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami. Pribudnú systémové opatrenia reagujúce na problémy aplikačnej praxe, napr. v súvislosti s povinnosťami majiteľov a držiteľov zvierat, „obchodníkov“ so zvieratami, s povinnosťami obcí pokiaľ ide o túlavé zvieratá.
Obce budú povinné zabezpečiť odchyt túlavých zvierat na svojom území a ich umiestnenie do karanténnej stanice alebo útulku osobou s povolením na odchyt. Zjednodušila a skrátila sa aj doba, po uplynutí ktorej stráca bývalý vlastník túlavého zvieraťa vlastnícke právo k zvieraťu. Vlastníctvo prejde na obec. Zmenu majiteľa psa bude musieť nahlásiť pôvodný vlastník a to do 21 dní prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára.
Výnimky a špeciálne prípady
Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na sprevádzanie psom so špeciálnym výcvikom má právo byť sprevádzaná psom so špeciálnym výcvikom na verejne prístupných miestach. Na takúto osobu sa nevzťahuje zákaz vstupu so psom na miesta vymedzené podľa § 5 ods. 1 písm. c).
Obec umiestni na miestach, kde je voľný pohyb psa povolený, kontajnery vhodné na zhromažďovanie výkalov a zabezpečí priebežné hygienické odstraňovanie ich obsahu.
Do reštaurácií bude možné vstúpiť aj s domácim zvieraťom. Bude to mať však nastavené jasné pravidlá. Ak sa prevádzkovateľ rozhodne, že umožní vstup zákazníka so spoločenským zvieraťom do konzumnej časti prevádzky, bude musieť zabezpečiť označenie o povolení vstupu so spoločenským zvieraťom na viditeľnom mieste priamo pri vstupe do konzumných priestorov prevádzky. Umožnenie vstupu spoločenských zvierat do priestorov určených na konzumáciu stravy nesmie znížiť, respektíve ohroziť hygienickú úroveň prevádzky, ani ohroziť zdravotnú bezpečnosť podávaných pokrmov a nápojov. Pôjde napríklad o požiadavky na priebežné čistenie a vyčlenené samostatné čistiace náradie. Ak prevádzkovateľ, napríklad reštaurácie, súhlasí, tak zákazník bude môcť so spoločenským zvieraťom vstúpiť do konzumných priestorov napr. reštaurácie, kaviarne, cukrárne alebo na ich letné terasy (prevádzky verejného stravovania). Nepôjde teda o zariadenia školského stravovania ani o stravovacie prevádzky v zdravotníckych zariadeniach. Za spoločenské zviera sa podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR o ochrane spoločenských zvierat považuje napríklad domestikovaný druh psa, mačky či králika.