Postavenie psov v ľudskej spoločnosti prešlo výraznou zmenou. Blízky kontakt s človekom mení ich biologické rysy. Psy prechádzajú podľa vedcov treťou vlnou domestikácie. Ešte pár desaťročí dozadu boli psy považované za pracovné zvieratá, ich úlohou bolo loviť škodce, pásť dobytok a strážiť ľudské obydlia. Až do 90. rokov minulého storočia trávili psy väčšinu času vonku. Svet v časoch pred rozsiahlou urbanizáciou im poskytoval dostatok priestoru na potulky a objavovanie.
Domestikácia a genetické posuny
Vedci zo švédskej univerzity v Linköpingu zistili, že táto zmena spoločenského postavenia zvýšila psom hladinu hormónu zodpovedného za sociálne väzby. Namerané hodnoty sú pritom najvyššie v prípade služobných psov. Odborníci dospeli k záveru, že psy vyhľadávajú častejšie kontakt so svojimi majiteľmi vplyvom hormónu oxytocínu. Štúdia z roku 2017 skúmala, ako si psy vyvinuli svoju jedinečnú schopnosť spolupracovať s ľuďmi vrátane ich ochoty požiadať o pomoc, keď čelia zložitému problému. Predchádzajúce štúdie ukázali, že variácie v genetickom materiáli umiestnenom v blízkosti génu, ktorý kóduje oxytocínové receptory, ovplyvňujú schopnosť psov komunikovať.
Pes ako spoločník. Vedci pozorovali 60 zlatých retrieverov, ako sa pokúšali zdvihnúť vrchnák na pohári s maškrtami, ktoré sa zámerne nedalo otvoriť. Psom tiež odobrali výtery DNA zvnútra nosa, aby určili, ktorý variant oxytocínového receptora mal každý z nich. Tím vedcov meral čas, počas ktorého sa psy snažili nádobu otvoriť samy, až kým nepožiadali o pomoc svojho majiteľa. Výskumníci Brian Hare a Vanessa Woodsová teraz uviedli, že vlastnosti správania psov prechádzajú treťou vlnou domestikácie. Hare je profesorom evolučnej antropológie na Duke University a riaditeľom Duke Canine Cognition Center. Woodsová riadi program Puppy Kindergarten v centre, ktoré trénuje šteniatka, aby sa stali služobnými psami. Ako napísali v magazíne The Atlantic, štúdium týchto šteniatok presvedčilo vedcov, že služobné psy sú „jedinečne dobre prispôsobené životu v 21. storočí“. Tieto psy sú „vysoko vyškolení profesionáli“. Dokážu svojmu majiteľovi pomáhať s úlohami, zostať pokojné a tiché, keď aktívne nepracujú, a majú jedinečnú priateľskú povahu. Woodsová a Hare veria, že uvedené nové spoločenské tlaky poháňajú tretiu vlnu domestikácie psov, pričom služobné psy predstavujú najvyspelejších členov svorky.
Domestikácia psov sa datuje medzi 40 000 a 14 000 rokmi. Prvá vlna domestikácie sa začala, keď ľudia žili ako zberači a často zanechávali potravinový odpad na okraji svojich osád. Druhá vlna sa začala po priemyselnej revolúcii. Počas tohto obdobia chcela rastúca stredná trieda psy, ktoré reprezentovali dobrý vkus a disponibilný príjem svojich majiteľov. Postavenie psov v ľudskej spoločnosti sa v posledných desaťročiach radikálne zmenilo. Psy dnes plnia predovšetkým úlohu spoločníkov a ich blízky kontakt s ľuďmi začína meniť ich biologické vlastnosti. V magazíne The Atlantic výskumníci Brian Hare a Vanessa Woodsová tvrdia, že so zmenou úlohy psov z pracovného zvieraťa na spoločníka prichádza aj zmena v ich správaní a možno dokonca aj v ich biológii.
Rôzne skupiny psov a ich úlohy
Jedným z najzaujímavejších zistení je, že zmena vzťahu medzi psami a ich majiteľmi zvýšila hladinu oxytocínu, hormónu zodpovedného za vytváranie sociálnych väzieb. Tento efekt je obzvlášť výrazný u služobných psov, ktoré sú trénované na pomoc ľuďom s konkrétnymi úlohami. Štúdia z roku 2017 ukázala, že práve oxytocín je zodpovedný za unikátnu schopnosť psov spolupracovať s ľuďmi, a to vrátane ich ochoty požiadať o pomoc pri riešení problémov.
V súčasnosti tvoria spoločenské psy (FCI skupina IX) významnú časť populácie. Patrí sem napríklad bišóniky, čivavy, mopslíky, kavalieri alebo pudlíkovia. Spoločenské psy sú malé, prispôsobivé a ideálne do bytov. Sú fenoménom mestského života a odrážajú očakávania moderného človeka: blízkosť, radosť a emočné puto. Tretia vlna domestikácie sa tentoraz zameriava na emócie, správanie a genetickú citlivosť.
V kritickej rovine vývoja psov sa dostávame k ďalšiemu významnému posunu: pes sa stal emočným partnerom človeka a aj terapeutickým zmyslom. Terapeutické psy môžu znižovať stres a zlepšovať náladu, čím podporujú psychickú pohodu majiteľov. Najčastejšie sú používané retrievery, pudle alebo kríženci - kombinujú inteligencia, pokojný temperament a ochotu spolupracovať. Z pohľadu spoločenskej služby sú to aj policajné plemená psov ako nemecký ovčiak či belgický malinois, ktoré slúžia pri zákonných zásahoch a ochrane verejného poriadku.
Welfare psov a etika chovu
Na Slovensku aj vo svete sa stále rieši otázka welfare psov a etiky chovu. Model piatich domén, ktorý navrhol profesor David Mellor, zahrnuje prostredie, výživu, sociálny kontakt, prirodzené správanie a ochranu pred bolesťou či chorobami. V kontexte aktuálnych trendov je dôležité hodnotiť welfare komplexne a objektívne a brať do úvahy množstvo faktorov vrátane zdravia, potravy, života v prostredí a možnosti interakcie so spoločnosťou. Nezanedbáva sa ani problém nekontrolovaného množenia, ktoré vedie k problémom v útulkoch a v etickom rámci chovu.
Geografia a prostredie tiež zohrávajú významnú úlohu pri vývoji plemien. V chladných regiónoch sa vyvinuli saňové psy s hustou srsťou, zatiaľ čo v teplých oblastiach dominuje štíhlejšia stavba tela a dlhé končatiny. Tieto adaptácie sú výsledkom prirodzenej selekcie na prežitie v konkrétnych podmienkach.
Moderné veci a budúcnosť psov
Moderná spoločnosť potrebuje parťáka, ktorý bude doma, bude nás tešiť svojou prítomnosťou a ponúkne bezpodmienečné priateľstvo. Pes je univerzálna postava: priateľ, strážca, hrdina, ale niekedy aj zámienka pre ľudské príbehy. Aj keď už nie je pre prežitie nevyhnutný, pre život je dôležitejší než kedykoľvek predtým. V očiach spoločnosti sa psy stávajú vzormi pre rozvoj ostatných ľudí a ich rolí vo verejnom a súkromnom živote.
Vďaka moderným štúdiám a výskumom vieme, že kontakt so psom znižuje hladinu kortizolu a zvyšuje oxytocín. Výskumy ukazujú, že ľudia a psy majú spoločný rečový a emocionálny kód, ktorý podporuje vzájomné porozumenie a lepšiu kvalitu života. Okrem pracovných a služobných rolí sa psy stávajú terapeutickými, asistenčnými a vodiacimi, čím rozširujú svoje spoločenské poslanie a význam v živote ľudí.
Ako odnaučiť psíka jesť zo zeme (MILÁČIKOVO)
Predpoklady a budúce výzvy
Z pohľadu evolúcie zostáva pes najpočetnejším zo rodu Canis a spolu s vlkmi a inými príbuznými druhmi tvorí fascinujúcu evolučnú mozaiku. História plemien a ich rôznych funkcií odráža potreby ľudskej spoločnosti v rôznych epochách: pastieri, lovci, strážcovia, pracovníci a následne spoločníci či terapeuti. Výskum oxytocínu a receptorov na dve dekády dopredu naznačuje, že genetická dispozícia ovplyvňuje, pre aký druh úloh je pes vhodný, a prečo sú niektoré línie ideálne pre rolu asistenčných a služobných psov.