aneb radšej v byte ako na reťazi pri búde Aj v súčasnej dobe v širokej verejnosti prevažne "nepsičkárov" prevláda názor, že pes do bytu nepatrí. A keď už si psa do bytu zhotovovať, tak jedine nejaké malé plemeno. Názory typu "Veľký pes do bytu nepatrí, veď to hraničí s týraním zvierat!" Alebo "Pes v paneláku je jednoducho chudák!" Som počula už mnohokrát. Je to skutočne pravda? Čo obstaranie psa do bytu obnáša? A naozaj je držanie veľkých psov v byte nevhodné? Poďme sa na celú situáciu pozrieť bližšie.
Spoločenské a miniatúrne plemená vhodné do bytu
spoločenské plemená Dilema, či pes do bytu patrí alebo nie, rieši veľa ľudí. Zo všeobecného hľadiska je dôležité, o ktoré plemeno sa jedná a s tým spojené množstvo času, ktoré môžeme psovi venovať. U spoločenských plemien malého vzrastu ako je čivava, mops alebo čínsky chocholatý pes je to jednoznačné. Sú to plemená určená len pre chov v byte (či vnútri domu). Nie, že by títo psíkovia netrávili radi čas na záhrade, ale o celoročnom vonkajšom pobyte (u búdy alebo v koterci) nemôže byť reč. Preto sú spoločenské plemená všeobecne ako stvorená pre chov v bytoch. Títo psíci majú priateľskú povahu, nie sú tak nároční na pohyb a pri prechádzkach zvládnu aj menšie deti. Medzi spoločenské plemená patrí napríklad bišon, maltézačik, pekinský palácový psík, japan chin, papillon, bolonský psík, francúzsky buldoček atď.
miniatúrne plemená V dnešnej dobe veľmi módne miniatúrne plemená ako čivava, pražský krysařík alebo yorkšírsky teriér majú bezpochyby svoje výhody. Spotreba krmiva je minimálna, zmestia sa aj do vrecka, takže ich môžeme brať na miesta, kam by sme sa s veľkým psom nemohli vydať. Na pohyb a priestor majú malé nároky a keď si na ne kúpime prepravku, môžu vo verejnej doprave cestovať zadarmo. Sú to psy pre život v byte, poťažmo v mestách, ako stvorenia. Deti s nimi môžu vyraziť von a nemusíme mať strach, že ich pes bude na vodítku vláčiť. S ich malou veľkosťou je ale spojená určitá krehkosť. A preto musíme dať pozor, aby sme malému psíkovi omylom neublížili. Také prišliapnutie packy, ktoré čtyřicetikilový pes skoro nepocíti, môže u malých psov spôsobiť zlomeninu.
Ako si vybrať psa do bytu? Pokiaľ hľadáme vhodnú rasu do bytu podľa psieho atlasu, nemusíme vyberať len medzi spoločenskými a toy plemenami. Aby sme si vybrali najvhodnejšieho psíka, musíme si najskôr ujasniť, čo od neho vlastne očakávame. Mali by sme si položiť základné otázky. Chceme len maznáčika na doma, jednoducho pohodového psieho priateľa, ktorý nie je moc náročný na pohyb? Chceme psa na výlety a každodenné dlhšie prechádzky? Alebo psa, s ktorým sa budeme venovať nejakému kynologickému športu? Chceme psa s dlhšou srsťou, ktorá potrebuje väčšiu starostlivosť? Sme ochotní venovať viac času upratovania psích chlpov? Je pre nás dôležitý vzhľad alebo viac záleží na povahe?
V prvom rade si musíme ujasniť, čo môžeme svojmu budúcemu psovi ponúknuť a koľko času zo svojho denného programu mu venujeme. Predsa len je pes záväzok na ďalších 10 - 15 rokov, a tak musíme k obstaranie živého tvora pristupovať zodpovedne. Ak sme sa už rozhodli, že si psíka do bytu kúpime, ale váhame medzi viacerými plemenami, je dobré zohnať si čo najviac informácií. Odporúčam neriadiť sa len informáciami z psieho atlasu, kde charakteristika býva len veľmi stručná, ale vyhľadať si o daných plemenách viac podrobností. Platí pravidlo, že najlepšie vám poradia priamo chovateľ. Len chovateľ dokáže presne povedať potreby danej rasy (koľko pohybu potrebuje atď.). Zodpovedný chovateľ sa vždy snaží, aby sa šteňatá dostali do dobrých rúk a vhodných podmienok a nesnaží sa šteňatá udať každému, kto prejaví záujem. Výborná príležitosť, kde okukovať jednotlivé plemená, je výstava psov. Pri výbere budúceho psa vyberajte predovšetkým podľa pravdepodobné povahy, nie len podľa veľkosti a vzhľadu. Pri výbere psa tiež nepodliehajte móde. Veľa bíglov, labradora, stavačov a rhodéských ridgebackov, ktoré si ľudia kúpili kvôli líbivému vzhľadu, bez toho, aby brali do úvahy ich potreby, nežijú život, ktorý by si zaslúžili. Stávajú sa potom z nich nespokojní, neovládateľný psi. Alebo tiež psy bez záujmu a bez prejavu.
Veľký pes v byte
Veľký pes v byte nemusí byť problém. Podľa môjho názoru platí, že ak má pes dostatok pohybu a netrpí samotou, môžeme ho chovať v byte. Vždy záleží na prístupe a zodpovednosti majiteľa. Niektoré plemená sú pre chov v byte vhodnejšie než iné, napríklad Brazílska fila alebo bernardín v garzónke nie sú ideálne voľby. Obetovať čas upratovaniu a čas strávený vonku je súčasťou reality. Pes si zaslúži, aby sa cítil dobre, preto je dôležité poskytnúť mu primerané prostredie a starostlivosť. Ak nie je možné zabezpečiť pohodlie psa v byte, radšej hľadať iné plemeno.
Pri výbere šteňaťa je tiež dôležité, aby chovateľ vedel odpozorovať povahu šteniat a vybrať pokojné jedince, ktoré zvládnu život v byte. Pes v byte prináša napríklad vyššiu zodpovednosť majiteľa, a aj existujú úskalia ako vyššie nároky na upratovanie a pravidelné hranie. Pes v byte môže vykazovať aj deštruktívne správanie, ktoré je potrebné zvládať hračkami, hračkami a dostatočnou aktivitou vonku. Ak je pes doma nevybúrený, môže ničiť veci a spôsobovať škody. Dôležité je pripraviť prostredie a naučiť psa primeranú samotu a pravidelné venčenie.
Výcvik, socializácia a pravidlá
Pes v byte potrebuje pevné pravidlá a socializáciu. Výcvik a pravidelné prechádzky spoločne pomáhajú upevňovať vzájomný vzťah a znižujú riziko nežiaduceho správania. Výcvik šteňaťa zahŕňa aj riešenie potreby na určitej vôdzke a odmenu. Dôležité sú pravidelné časy kŕmenia, chvála a maškrtou. Pri nehode sa netrestá, šteňa potrebuje naučiť sa správne správať. Zároveň treba poskytnúť psovi svoje miesto a peliešok, ktoré mu pomôžu cítiť sa bezpečne. Pes potrebuje kontakt s ľuďmi a sociálnu interakciu, aby sa cítil ako súčasť rodiny.
Pri starostlivosti o psa v byte treba pripraviť byt tak, aby bol bezpečný a pohodlný. Odstrániť nám známe prekážky a poskytnúť psovi jeho pelech v tichej časti bytu. Zabezpečiť dve misky na jedlo a vodu, prípadne vyvýšené miesta pre väčšie psy. Tiež treba zvážiť možné poškodenia ako škrabance na nábytku alebo nárast chlpu. U niektorých plemien je potrebné pravidelné česanie a starostlivosť o srsť. Zároveň sa v článku venuje aj riziku, že pes môže byť destruktívny, ak sa nudí. Preto je dôležité mať doma dostatok hračiek a využiť tréning na zabavenie psa.
Právne a praktické aspekty
Práva a povinnosti majiteľov a súvisiace zákony sú dôležité pre chov psa v byte. Slovenské zákony upravujú, že majiteľ musí zabezpečiť, aby zviera neohrozovalo ľudí ani iné zvieratá a aby neuniklo. Občiansky zákonník upravuje otázky venčenia a dohody v bytových domoch. Adaptácia a starostlivosť o psa v byte zahŕňa vytvorenie bezpečného kúta, minimalizovanie hluku, výcvik a hygienu, ako aj komunikáciu so susedmi. Psy vyžadujú pravidelné venčenie a mentálnu stimuláciu. V mugrných kruhoch sa tiež často odporúča sociálna interakcia a výcvik, aby sa predišlo konfliktom so susedmi.
Praktické tipy na výber plemena do bytu
Spoločenské plemená do bytu zahŕňajú bišon, maltézačik, pekinský palácový psík, japan chin, papillon a bolonský psík. Miniatúrne plemená ako čivava, pražský krysařík či yorkšírsky teriér majú výhodu nízkej spotreby krmiva a ľahšiu prepravu, no vyžadujú opatrnosť vzhľadom na ich krehkú konštitúciu. Z nevhodných plemien sú uvedené pracovné a veľké psy nad 20 kg pre byty vo vyšších poschodiach s potrebou veľkého výbehu. Medzi vhodné stredné a malé plemená patrí aj francúzsky buldoček, mopslík, čivava, jorkšírsky teriér, shih-tzu, bavlnka a ďalšie.
Ak hľadáte pes vhodný do bytu, je dobré zamerať sa na plemená s nízkou potrebou pohybu, nízkym štekaním a ľahšou starostlivosťou o srsť. Dôležitá je aj kompatibilita s deťmi a so susedmi. Výber plemena by mal vychádzať zo zváženia, čo od psa očakávame, ako často ho budeme venčiť, a aké prostredie máme doma. Každé plemeno má svoje špecifiká, ale s primeraným tréningom a socializáciou je možné mať šťastného psa aj v byte.
Ako chovať psa v byte: 5 veterinárnych tipov | Pet Circle
Krátke zhrnutie výhod chovu psa v byte: zlepšenie psychického a fyzického zdravia, motivácia k aktivite, sociálne kontakty a bezpečnosť. Nezabúdajte však na pravidelné veterinárne prehliadky, kvalitnú stravu a primeranú stimuláciu mysle a tela.