Berte psa na prechádzku, nenechajte psa, aby bral na prechádzku vás. Ak dovolíte psovi, aby išiel pred vami, pokiaľ je na vôdzke, posilňujete v jeho mysli domnienku, že on je vaším vodcom. Vodca ide vpred. Toto môže viesť k mnohým problémom správania, o ktorých sa potom hovorí ako o „charakterových črtách rasy“ alebo „osobnosti“ psa, pričom v skutočnosti pes sa snaží viesť a prebrať zodpovednosť za svojich ľudí. Pes, ktorý ide vpredu, neodvádza svoju mentálnu energiu.
Také psy nie sú uvoľnené, nenasledujú, pretože majú veľkú zodpovednosť byť vodcom svorky. Toto mentálne trápenie sa v psovi môže hromadiť. Majte na pamäti, že nejde iba o samotný fakt, že pes ide za vami, ale aj o to, že vy, ako človek ste rozhodli, že pes vás má nasledovať. Ako často beriete psa na prechádzku? Nútite psa nasledovať vás, alebo vás nasleduje, lebo ho to teší alebo jednoducho preto, lebo je unavený?
To, že pes dobre ide na vôdzke, neťahá a po väčšinu prechádzky kráča vedľa ľudí neznamená, že ľudia sú vodcami svorky. Je to skutočne o tom, kto robí rozhodnutia. Bol váš pes pokojný a v podriadenom stave mysle, keď ste ho zapli na vôdzku? Keď ste vychádzali z domu, kto vyšiel z dverí a/alebo z brány ako prvý? Vy alebo pes? Rozhoduje sa váš pes, že vás bude nasledovať, keď sa mu chce, ale niekedy sa ťahá do strany ňuchať alebo beží vpredu, keď sa mu zapáči? Alebo je to človek, kto vedome núti psa, aby ho nepretržite (na)sledoval?
Kto má rozhodovať na prechádzke?
Ako my ľudia dovolíme psovi, aby rozhodoval, pretože vlastne ide na vôdzke „celkom dobre“, potom pes je ten, kto udáva smer a to mu umožňuje byť naším vodcom. Ak je to všetko o tom, kto robí rozhodnutia, môžem sa rozhodnúť, že nechám psa ísť vpredu? Nie, pretože inštinkt hovorí psovi, že vodca určuje trasu.
Prechádzka svorky je tiež najlepší spôsob ako zoznámiť dva cudzie psy, alebo primäť dva psy, ktoré sa nemajú rady, aby sa navzájom začali akceptovať. Akékoľvek nevhodné reakcie jedného psa proti druhému by sa mali okamžite korigovať. Na konci vašej prechádzky sa budú psy cítiť ako členovia jednej svorky.
Základy správneho vedenia a postoj vodiča
Je dôležité, aby psy, ktoré sú na prechádzke, kráčali vedľa človeka, ktorý drží vôdzky alebo za ním. Hociktorý pes, ktorý by išiel pred človekom, by sám seba považoval za „alfu“ celej skupiny. Tým, že necháte psy ísť vedľa seba alebo vzadu, dávate im najavo, že človek je v hierarchii svorky vyššie ako oni. Každý pes, bez ohľadu na rasu, potrebuje, aby ho brali každý deň na prechádzku, jogging, zabehať si, bežať popri bicykli, korčuliach, nejaký druh pohybu. Brať psa na prechádzku je dôležitý rituál, ktorý pomáha udržať jeho mentálnu stabilitu.
Pes je zviera, ktorého inštinktom je putovať. Svorka psov ráno vstane a ide na obchôdzku. Mať veľký dvor alebo vziať psa do ohradeného parku nestačí uspokojiť tento jeho inštinkt. Ako hovorí Cesar Millan v Dog Whisperer: „Váš dvor je pre vášho psa ako veľké akvárium, v ktorom je uvärnený. Ryby plávajú, vtáky lietajú a psy putujú.“ Psa by sme nemali chovať iba preto, aby uspokojil naše ľudské potreby. Aby bol pes mentálne stabilný, vy ako majiteľ ho musíte denne brať na prechádzku, aby sa uvoľnila jeho mentálna a fyzická energia.
Prevencia problémov a základný výcvik
Nedostatok zamestnania, ktorý spôsobuje nahromadenie mentálnej energie, ktorú správna prechádzka uvoľňuje, a to, že psovi dovolíme byť vodcom svorky, spôsobuje veľa problémov v správaní psa. Napr. hyperaktivitu či neurotické a nutkavé správanie, ktoré sú príznakom mentálnej lability. Nestabilný pes nie je šťastný pes. Psy, ktoré sa správajú veľmi vzrušene, keď ich ľudia prídu domov, vykazujú príznaky nedostatku cvičenia/pohybu a vedenia.
Keď prídete domov po dlhšom čase, nehovorte na psa radostným, vzrušeným tónom niekoľko minút. Choďte najprv robiť niečo iné. Ak sa na psa pozeráme ako na človeka, názor, že toto vzrušenie u psa nie je prejavom radosti, nedáva zmysel. Počula som mnohých ľudí, ako hovoria, že vodiť psa na prechádzke pri nohe je sebecké a zlé. Ľudia, ktorí takto rozmýšľajú, pripisujú psom ľudské vlastnosti a pocity. V skutočnosti omnoho krutejšie je pripisovať psovi ľudské vlastnosti a nevidieť v ňom psovitého živočícha, ktorým naozaj je.
Mnohí ľudia berú svojich psov denne na prechádzku, lenže pes ide pred nimi. Dosiahnuť, aby pes išiel správne na vôdzke nie je také ľahké, ako by sa mohlo zdať. Áno, aj váš pes. Keď ste pripravení ísť so psom na prechádzku, zavolajte psa k sebe. Nechoďte k nemu, aby ste ho zapli na vôdzku. Keď pes príde, prikážte mu aby si sadol a pokojne sedel, kým mu pripnete vôdzku alebo založíte obojok. Samonavíjacie vôdzky sa neodporúčajú, pretože obmedzujú možnosť kontroly pohybu psa.
Spôsob, akým opustíte váš dom alebo pozemok, je tiež dôležitý. Váš pes musí ísť do dverí/brány až po vás. Priveďte psa pred vchodové dvere a otvorte ich. Prikážte psovi aby si sadol a pokojne sedel, nedovoľte mu vyštartovať do dverí. Keď pes pokojne sedí, je čas ísť. Obojok by mal byť vysoko pod hrdlom, to vám umožní mať nad psom lepšiu kontrolu. Postroje nie sú vhodné na vodenie psa. Postroje boli vyvinuté na ťahanie. Ťahanie bremien, saní atď. Postroj obopína najsilnejší bod tela psa a spôsobuje, že psa je ťažké usmerňovať. Keď má pes obojok vysoko pod hrdlom, dá vám to lepšiu kontrolu pri menšej námahe.
Korektné tempo a zvládanie rušivých podnetov
Vôdzka by nemala byť napnutá. Nedovoľte psovi ťahať vás a ani vy neťahajte neustále vôdzku. Vôdzka by mala byť krátka a mala by voľne visieť. Ak pes začne ťahať, trhnite vôdzkou hore a nabok, tým psovi narušíte rovnováhu. Potom vôdzku zase uvoľnite. Ak pes začína byť veľmi rozrušený a vy ho nedokážete udržať vedľa seba alebo za sebou, zastavte a prikážte psovi si sadnúť. Počkajte, pokým pes nie je zase pokojný, potom sa opäť pohnite vpred. Nevolajte psa, jednoducho vykročte. Vodcovia nevolajú svorku, aby išla s nimi, svorka inštinktívne nasleduje.
Pes sa musí naučiť vás nasledovať, zvyknúť si na to, naladiť sa na človeka, ktorý ho vedie. Nechváľte psa za to, že ide pokojne. Pes nemá ňuchať zem a uľavovať si, kde sa mu páči. Má sa počas prechádzky sústrediť na svojho psovoda. Človek, ktorý psa vedie, rozhodne, kedy pes môže ňuchať alebo močiť a nie pes. Je v poriadku, ak psovi dovolíte obňuchávať zem a robiť si svoje veci, ale nech to robí len vtedy, keď vy rozhodnete, že je to OK.
Rušivé podnety a riešenia na prechádzke
Ak idete okolo štekajúceho psa alebo iného zdroja rozptýlenia, nezastavujte sa. Ak rozptýlenie pritiahne pozornosť vášho psa, trhnite vôdzkou, aby ste pritiahli jeho pozornosť späť na chôdzu pri vašej nohe. Ak trhnutie nepomôže, môžete tiež použiť svoju nohu, nie aby ste kopli psa, len sa ho nohou dotknite tak, aby ste pritiahli jeho pozornosť späť na seba. Ak zistíte, že pes začal ťahať, zastavte a prikážte psovi sadnúť si. Korigujte každé vzrušené správanie trhnutím vôdzky, ak to nepomáha, korigujte psa pevným zovretím kože na krku svoju rukou ako zubami. Robte to hneď, ako uvidíte, že oči psa sa upreli na zdroj rozptýlenia, alebo keď vidíte v očiach psa, že ide vrčať alebo štekať. Správne načasovanie je rozhodujúce. Korekcia musí prísť tesne pred tým, ako začne neželané správanie alebo presne v tom momente, ako začne. Ak premeškáte okamih (reč je o sekundách), pes vás už ani nemusí počuť, bude príliš zameraný na zdroj rozptýlenia. Kráčajte dobrým tempom, plecia majte vysoko a vystreté. Psy vedia vycítiť napätie alebo nedostatok sebadôvery. Kráčajte hrdo, ako silný vodca.
Príprava a socializácia
Keď máte prestávku v chôdzi, pes si môže sadnúť či ľahnúť. Nie je to nevyhnutné. Niektoré psy ich majitelia jednoducho nemôžu dostať z domu, iné berú nohy na plecia kedykoľvek majú možnosť. Môže sa to stať hoci len párkrát no aj tak sa možno dostanete do problémov. Pokiaľ sa bojíte, že vášho splašeného psíka, ktorý sa ženie za iným zvieraťom, nabudúce prejde auto, alebo, že napadne a zraní cudzieho psa či dokonca človeka, vaše obavy sú na mieste. Ak nedôjde k najhoršiemu, zopárkrát sa to síce dá zvládnuť, no nikdy nemáte istotu, že nabudúce nebude mať celá situácia tragický scenár. Ak sa z útekov vášho psa stáva rutina, mali by ste tento problém začať riešiť. Bohužiaľ, mnoho psov si na slobodu zvykne, hoci sa im podarí utiecť napríklad len raz.
Pes často vyhľadáva spoločnosť, fenky, ktorá je preňho zaujímavá a to predovšetkým v dobe, keď hára. Je to preňho úplne prirodzené. V prvom rade by ste mali sami sebe položiť otázku, či robíte, čo môžete. Má váš miláčik dostatok vody, žrádla a predovšetkým lásky a starostlivosti? Venčíte ho? Chodíte s ním do lesa na prechádzky? Pes si tiež často veľmi ťažko zvyká na zmeny režimu. Zložitá preňho môže byť situácia, keď sa ocitne v novom prostredí alebo v prítomnosti iného majiteľa, takže pokiaľ k niečomu takému v poslednej dobe došlo, buďte mierni a snažte sa mu zmenu čo najviac zjednodušiť.
Privolávanie a tréning privolania
Ako nástroje na riešenie problémov s privolaním bývajú odporúčané rôzne postupy. Akonáhle zbadá psa, bezhlavo sa za ním vrhne a je schopný sa vám vytrhnúť z vodítka. Poznáte to a už si neviete rady? Mal by v prvom rade zvládať základné povely ako „Sadni“, „Ľahni“ a „K nohe“. Cvičte privolanie najskôr v pokojnom prostredí, kde vás nebude nič rušiť. Akonáhle si budete istí, že to psík zvláda, postupne ho začnite brať „medzi ľudí“, respektíve medzi ostatné psy. Počas venčenia je dôležité ho privolávať priebežne, nie len v prítomnosti iných psov.
Chcete nechať svojho psa behať bez vôdzky, ale stále máte strach, že pri prvej príležitosti zasa utečie za iným psom. Napriek tomu, že ste to miliónkrát skúšali s pamlskom, stále si nemôžete byť stopercentne istí, že sa situácia nezvrhne. Spoľahlivým riešením je elektronický obojok, ktorý v skutočnosti vášmu miláčikovi poskytne omnoho viac slobody. Elektronický obojok dáva psovi impulz vo chvíli, keď robí niečo zle. Najväčšou chybou je trestať psíka spätne, teda až po tom, čo sa vráti k majiteľovi. Takým omylom sa vyhnite, pretože môžete svojho miláčika traumatizovať.
Stručné zhrnutie: Pes (v príklade z diskusie 3,5 ročný zlatý retriever) s nedostatočným privolaním utečie za inými psami; riešenia sú systematický výcvik privolania, použitie dlhého stopovacieho vodítka a konzultácia s profesionálnym trénerom. Dlhé stopovacie vodítko (napr. 10‑metrová stopovačka) umožní voľnosť pohybu pri zachovaní kontroly a je často odporúčané ako kompromis medzi úplným voľnom a krátkym vodítkom. Výcviková zásada z diskusie: povel hovoriť iba raz, odmeňovať klikrom/pochvalou a pamlskom, nikdy netrestať psa pri návrate a v prípade opakovaných únikov psa držať na vodítku.
Najčastejšie otázky (výňatok)
- Q: Ako naučiť psa spoľahlivé privolanie v prítomnosti iných psov? A: Trénovať postupne v prostrediach s rastúcou rušivosťou, používať kliker a psie odmeny, hovoriť povel iba raz a nepoužívať trest pri návrate; odporúča sa kurz na cvičisku alebo práca s profesionálnym trénerom.
- Q: Môžem psa pustiť na voľno, ak občas utečie za iným psom? A: Ak privolanie nie je spoľahlivé, pes by mal byť mimo zabezpečeného pozemku vždy na vôdzke alebo na stopovacom vodítku; alternatívou je výcvik odvolania alebo pravidelné cvičenia na cvičisku.
- Q: Aké vodítko použiť na behanie a kontrolu psa na otvorenom priestore? A: Diskutované sú dlhé stopovacie vodítka, konkrétne spomínaná 10‑metrová stopovačka; pre veľmi aktívne plemená môže byť potrebná ešte väčšia dĺžka, ale vždy s možnosťou kontroly.
- Q: Má sa psa trestať, keď nepríde na privolanie? A: Nie; trestom sa učí pes, že návrat je spojený s negatívom; odporúča sa trestať skôr vlastné pochybenie (neumiestniť bezpečnostné opatrenie) než psa.
- Q: Kedy vyhľadať profesionálneho trénera? A: Ak odvolanie nie je spoľahlivé alebo ide o ťažšiu situáciu s inými psami, odporúčané je ísť za trénerom alebo na skupinový výcvik (cvičisko).
Socializácia a prevencia problémov
Prevencia je oveľa lepšia ako liečba. Existuje niekoľko spúšťačov, ktoré môžu spôsobiť, že váš pes začne štekať alebo sa znepokojí už pri pohľade na iné psy. Môže sa stať, že váš pes je príliš vzrušený len preto, že chce byť priateľský a hrať sa. Psy, ktoré neboli dostatočne socializované alebo ktoré mali v minulosti zlé alebo traumatické skúsenosti s inými psami, môžu byť úzkostlivé alebo bojazlivé. Niekedy môže byť nadmerné štekanie pri pohľade na iného psa spôsobené frustráciou psa z toho, že sa nemôže priblížiť.
Socializácia môže byť spoločnou cestou, na ktorej pomôžete svojmu psovi objavovať všetky krásy sveta bez strachu a v pokoji. Čím viac času a trpezlivosti investujete do jeho výchovy, tým lepšie sa vám odvďčí svojou dôverou, pokojom a vrtivým chvostom. Najkritickejším obdobím pre socializáciu šteňaťa je tzv. senzitívne obdobie, ktoré trvá približne od 3. do 14. týždňa života. V tomto čase je šteňa mimoriadne otvorené novým skúsenostiam. Nie je to však výluka, že starší pes socializáciu nezvládne.
Začnite v pokoji, vytvárajte pozitívne asociácie a postupujte opatrne. Ak pes vykazuje známky stresu alebo strachu, vo výcviku nepokračujte. Reč tela je dôležitým ukazovateľom. Sledujte signály ako tuhnutie tela, uprený pohľad, vrčanie, chvost v pozore a zježená srsť za krkom a na chrbte. Nastavte jasné hranice a dodržiavajte ich. Napríklad, niektoré psy môžu prejavovať agresiu a vrčanie pri jedle - keď je niekto blízko ich misky. Ak vrčí, alebo je nepokojný, misku s jedlom mu vezmite, počkajte kým sa upokojí, dajte mu povedal "sadni" a až potom mu ponúknite jedlo.
Techniky desenzibilizácie a kontra-podmieňovania môžu pomôcť, ak sú správne vedené a prispôsobené tempu psa. Dĺžka procesu závisí od jednotlivca a je potrebné, aby majiteľ zostal pokojný a uvoľnený počas celého výcviku. Postupne sa spolu s psom dostanete do bodu, kedy psí pomocník bude okolo vás prechádzať bez toho, aby si ho váš pes všímal. Socializáciu vnímajte ako cestu dôvery a adaptácie na svet plný podnetov.
