Nemecký prepeličiar a hovawart: história, význam a antikvariát informácií

Historicky možno doložiť, že poľovné psy podobné dnešným nemeckým křepelákom sa používali ku sliedenie za lovnou zverou a že názov „prepeličiar“ je spojovaný s touto tradíciou. Nemecký prepeličiar a hovawart majú spoločný korene v dlhoročnej tradícii chovu psov s pracovnými predispozíciami, ktoré sa počas stáročí formovali v rôznych oblastiach Nemecka, pričom výsledkom je plemeno s výrazným pracovným apetítom a vernosťou rodine.

História a pôvod plemien

Standard plemena nemeckého prepeličiara vznikol na prelome storočí, pričom kmeňovým zakladateľom bol pes Lord Augusta 1834L zo Staufenbergu. Spočiatku bolo chované len málo, s výrazom pálenia v miestach hlavy a končatín. Rudolf Friess významne ovplyvnil chov rozdelením na dve farebné rázové línie - hnedá a beluha, s tým, že následná selekcia mala zabrániť degenerácii pri príbuzenskej plemenitbe. Nemeckí křepeláci sa vždy správali a správajú výlučne ako lovecké sliediče a všestranne použiteľní poľovné psy.

Hovawart, naopak, má svoje korene v stredoveku a je chovaný v plemennej knihe od roku 1922. Pôvod tohto plemena siaha do doby, keď sa v Sasku opisoval ako „hovewart“ alebo „hofvart“ - strážca dvora a domu. V 13. storočí je spomínaný aj v Saskom zákonníku, a jeho úloha ako ochranára majetku a ľudí bola uznávaná. V 15. storočí ho opisujú Heindrich Mynsinger a ďalší autori ako mocného strážneho psa. Cesta obnovy chovu hovawartov bola dlhá, no Curt F. König sa posunul k predstavám o obnovení starogermánskeho psa, hoci podrobnosti o použitých plemenách ostávajú sporné. Začiatok formálneho chovu a uznania ako plemena nastal v roku 1937, kedy bol hovawart uznaný v Nemecku.

Charakteristiky a temperament

Nemecký prepeličiar je stredne veľký, dlhosrstý a svalnatý sliedič s ušľachtilou hlavou. Dĺžka trupu presahuje kohútikovú výšku; srsť môže byť zvlnená až kučeravá alebo hladká, s hustou podsadou. Farebné rázy zahŕňajú jednobarebné hnedé alebo červené s výraznými bielymi odznakmi alebo s bielou základnou farbou spolu s tmavšími prvkami. Červené znaky (pálenie) sa môžu vyskytovať nad očami, na papuli, behoch a v okolí análneho otvoru. Povahou sú to živé, lovecky náruživé a veľmi učenlivé psy, priateľské a sebaisté, bez bojazlivosti či agresivity. Perfektne sa hodia na dohľadávky a pachové práce, radi pracujú vo veľkom oblúku a potrebujú dostatok pohybu a zamestnania.

Hovawart je tiež stredného až veľkého vzrastu s dlhosrstou srsťou a výraznou telesnou stavbou. Po stránke temperamentu sú to spoľahliví a oddaní psy s výrazným ochranným pudom, čo z nich robí výborných strážcov rodiny. Výcvik a pravidelný kontakt so svojou rodinou sú nevyhnutné pre plný rozvoj ich povahových vlastností. Plemeno bolo určené na ochranu domu a dvora, s dôrazom na zodpovednosť a spoľahlivosť v ďalších úlohách, ako je služba alebo hliadka.

Fyzické znaky a starostlivosť

Nemecký prepeličiar je stredne veľký, svalnatý a srsť je výrazne hustá s podsadou. Kohútiková výška psa je 48-54 cm a sučky 45-52 cm; hmotnosť sa pohybuje okolo 18-25 kg. Vzhľad je potrebné udržiavať pravidelným pohybom a zamestnaním, pretože ako čistokrvné lovecké plemeno potrebuje aktívnu starostlivosť. Hovawart je tiež zvyčajne strednej až veľkej veľkosti, s dlhšou srsťou a štandardmi, ktoré vyžadujú pravidelnú údržbu a aktívny životný štýl, aby sa predišlo nudám a nežiaducim prejavom.

História chovu a adopcie do rôznych krajín

Chov hovawartov sa po roku 1948 rozrastol cez spolky a organizácie až po pripojenie k medzinárodnej kynologickej organizácii (FCI) a Svetovej únii chovateľov nemeckých ovčiakov (WUSV). Do roku 1964 bolo uznané ako 7. nemecké služobné plemeno po tom, čo bolo preukázané splnenie skúšok a dlhodobý výcvik. Dlhodobé úsilie prvých chovateľov, ako aj spolupráca s ALWInom Buschem a J. A. Beckerom, prispeli k rozvoju a rozšíreniu chovu hovawartov nielen v Nemecku, ale aj vo zvyšku Európy a sveta, vrátane USA.

Na Slovensku a v bývalom Československu sa hovawarti chovajú od roku 1986. Prvými chovateľmi v Česku a na Slovensku bol Július Čerman s Jessy vom Elbflorenz a manželia Mikulášovci s Hanni vom Fuchshain. Prvý vrh bol zaznamenaný 10. 10. 1986. Slovenský hovawart klub vznikol v roku 1991 ako súčasť SKZ, neskôr SKJ.

Antikvariát informácií a kontext v texte

V texte sa objavujú aj odkazy na antikvariát informácií a literárne diela, ktoré kombinujú prvky histórie, kultúry a vydavateľskej činnosti. Napríklad: “Najvážnejšia kniha popredného fínskeho humoristu” a informácie o vydavateľstve Slovart, ktoré pôsobí na slovenskom trhu od roku 1991 a venuje sa kvalitným knižným titulom, sú súčasťou kontextu, ktorý ukazuje, ako historické a literárne tradície ovplyvňujú súčasný obraz o plemenách a ich kultúrnych repertoároch. Tieto prvky môžu slúžiť ako inšpirácia pre doplnenie článku o tom, ako sa antikvariáty a vydavateľstvá podieľajú na uchovávaní kultúrneho dedičstva a ako sa vedomosti o plemenách rozširujú prostredníctvom publikácií.

Praktické poznámky pre záujemcov o plemená

• Vyhľadanie spoľahlivých chovateľov a overenie pôvodu šteniat je kľúčové pre zachovanie zdravia a charakteru plemena.
• Prvý vrh hovawartov na Slovensku a v Českej republike vznikol v roku 1986, čo svedčí o relatívne novej, no stabilnej tradícii chovu v regióne.
• Ochranné a pracovne orientované povahy plemien si vyžadujú primeraný výcvik, socializáciu a pravidelný fyzický a duševný stimul.
• Starostlivosť o srsť u oboch plemien vyžaduje pravidelnú údržbu a zodpovedný prístup k zdraviu pokožky.

Potenciálny prínos antikvariátu pre študentov a učiteľov

Antikvariáty a vydavateľstvá zohrávajú dôležitú úlohu pri uchovávaní a zdieľaní historických informácií o plemenách psov a ich kultúrnom kontexte. Učitelia telocviku a riaditelia škôl môžu využiť historické príbehy a popisy temperamentu psa na podporu výučby o etike, histórii a praktickej spolupráci so zvieratami. Zároveň môžu príbehy o cirkusantoch a dobrodružstvách z 30. rokov 20. storočia poskytnúť zaujímavý rámec pre projektové a literárne aktivity spojené s históriou zverokultúry a kultúrnym dedičstvom.

tags: #nemecky #svinsky #pes #antikvariat