Nemecká doga je jedným z najväčších plemien psov na svete. Ale aj napriek svoj pôsobivý vzhľad a výrazné pery sú dogy považované za veľmi priateľské, pokojné psy, ktorí potrebujú náklonnosť a pri maznaní s ľuďmi odľahčujú svoju váhu. V chovnom štandarde FCI je doga opísaná ako „milujúca a láskyplná voči svojim majiteľom”. Mierni obri medzi psími plemenami nemajú radi samotu a sú vždy blízko svojim ľuďom. Ich vyrovnaná povaha a ľahkosť z nich robí veľmi príjemného spoločníka takmer vo všetkých situáciách. Napriek svojej preľudskej povahe však doga nie je submisívna a rada prekvapuje svojich majiteľov láskyplným spôsobom a svojou vlastnou „hlavou”.
Vzhľadom k ich veľkosti sa však dogy opakovane stretávajú s odmietaním v spoločnosti. „Je to pes alebo poník?” Majitelia tohto plemena často počujú „hlúpe reči” od ostatných okoloidúcich, keď chodia so svojím psom a majitelia psov menších plemien niekedy menia strany chodníka. Obávajú sa, že „kolos” urobí niečo ich malým. Ak sa dostanete do takejto situácie: zostaňte pokojní! Samozrejme, vzhľadom k ich veľkosti vyzerá hrozivo, ale akonáhle sa s ňou ľudia zoznámia, ich priateľská, dobrá a inteligentná povaha Vám rýchlo zabezpečí nového priateľa. Takže určite budete počuť veľa milých a nadšených reakcií na svoju dogu. Napokon skutočnosť, že doga vyvoláva úctu svojou veľkosťou, je v niektorých situáciách veľmi pozitívne. Takže dogy sú tiež veľmi populárne ako strážne psy.
Pozorný štvornohý priateľ spočiatku pozoruje cudzinca s určitou nedôverou, aj keď zriedka štekajú alebo dokonca vrčia. Zvyčajne to nie je nutné, pretože ktorý z nich by šiel dobrovoľne do konfliktu s veľkou dogou? V skutočnosti má doga veľmi vysokú prahovú hodnotu a nevykazuje žiadne agresívne alebo útočné správanie. Pri jednaní s ľuďmi alebo inými zvieratami sú považované za veľmi mierumilovné.
Vďaka svojej mimoriadne priateľskej a nekonfliktnej povahe sú nemecké dogy veľmi populárne ako rodinné psy. Dokonca aj v rodinách s deťmi sa dá tento veľký pes dobre chovať. Rada sa s deťmi hrá a mazná sa s nimi, len jej váha jej niekedy stojí v ceste. Plne urastená nemecká doga môže jednoducho vážiť 90 kg alebo viac. Pri kohútikovej výške najmenej 80 cm u psov a 72 cm u fen, nie je vysoká váha samozrejme prekvapením. Nemecká doga však v žiadnom prípade nepôsobí nemotorne. Naopak, jej hrdý vzhľad vyžaruje obrovskú silu a eleganciu. V plemennom štandarde FCI je dokonca označovaná ako „Apolon medzi plemenami psov” kvôli ich harmonickému vzhľadu, elegantným líniám a ich výraznej hlavy. Vyzerá ako „ušľachtilá socha” a šľachtou v 16. a 17. storočí bola považovaná za nesmierne cennú.
Čo sa týka farby, vyskytuje sa nemecká doga v troch nezávislých farbách, ktoré sa v chove v žiadnom prípade nesmie miešať: Žltá a žíhaná, Čierna maska a ďalšie varianty. Žltá doga je svetlo zlatožltá až sýto žltá, s tmavými pruhmi u žíhaných. Čierna maska je štandardná vo variante žltej aj žíhanej. Biele znaky na srsti sú nežiaduce. Čierna a škvrnitá: srsť s čiernou farbou, biele znaky povolené na labkách a hrudi. Špeciálne formy „čierne plášťové sfarbenie” a „čierne plátové sfarbenie” majú svoje charakteristiky. Pri čiernom plášťovom sfarbení čierna farba pokrýva telo ako kabát, na plátovom sfarbení sú veľké čierne škvrny na inak bielom tele.
Štandardy tiež zahŕňajú varianty ako „sivý tiger” a „biely tiger”; sivé tigre majú základnú sivú farbu s čiernymi škvrnami, biele tigre sú v niektorých krajinách zakázané kvôli etickým dôvodom. Zrozumené sú aj merle faktory, ktoré môžu viesť k problémom pri reji. Na konci 19. storočia kynológovia verili, že našli predkov nemeckej dogy u starovekých psov, napríklad u Asýrčanov. Väčšina starovekých predkov bola spájaná s bojoch a loveckými úlohami. Až v 16. storočí nachádzame záznamy o dogách; v 17. storočí sa objavili prvé spojité typy v Nemecku, a až v roku 1878 bol jednotný názov „nemecká doga” stanovený na výstave v Berlíne.
Dnes je nemecká doga v Nemecku považovaná za národné plemeno a šľachtia zvyšuje popularitu po celom svete. Povaha a využitie: má priateľskú a milú povahu, je vyrovnaná, tolerantná k deťom a priateľská k ľuďom, no zároveň ostražitá voči cudzím. Doga nesmie byť agresívny a neznášanlivá; je to dobrácky pes so silným svorkovým pudom. Socializácia a minimálne základný výcvik sú potrebné už od šteňaťa.
Stavba tela je takmer kvadratická, čo platí najmä u psov. Krk je dlhý a svalnatý; predné nohy rovný postoj, zadné nohy silné a dobre zauhlené. Chvost dosahuje až k päte, ku špičke sa zužuje. Srsť je krátka, hustá, lesklá a priliehajúca. Doga sa chová v troch samostatných varietách: žltá a žíhaná, škvrnitá a čierna, modrá. Výška psa v kohútiku je najmenej 80 cm; feny najmenej 72 cm; hmotnosť sa pohybuje medzi 55 až 75 kg. Dôraz na zdravie a správnu výživu je dôležitý a dogy vyžadujú kvalitnú stravu prispôsobenú veľkosti a rastovej fáze.
Starostlivosť zahŕňa minimálnu údržbu srsti; čistenie zubov, strihanie nechtov a pravidelné prehliadky uší a zubov. Pri starostlivosti o žalúdok je potrebná pozornosť na stravu a torziu žalúdka. Denné prechádzky a primerané vyčerpávanie sú súčasťou programu zdravého psa. Doga je vhodná ako terapeutický a rodinný pes, vyžaduje však dôslednú výchovu a hranice zo strany majiteľa.
Historická genealogia a pôvod: rodina „anglických dog” a „ulmská doga” sa postupne zjednotili pod menom nemecká doga okolo roku 1880 v Berlíne. Nemecká doga bola obľúbená u spisovateľov a politikov, napríklad u Otto von Bismarcka, čo prispelo k popularity plemena. Výskum ukázal rôzne pôvodné použitia od štvavých a loveckých úloh až po domáce stráženie. Dnes sa plemeno teší celosvetovej popularite a kladie dôraz na pokojný temperament a priateľstvo k človeku.
Charakteristika a využitie
- Priateľská a milá povaha, vyrovnanosť a vedomie svojej veľkosti.
- Vynikajúci rodinný spoločník a aj terapeutický pes.
- V erádzení a socializácii potrebuje skorú a dôslednú výchovu.
- Dobrá strážca bez zbytočného štekotu; vysoká potreba kontaktu s ľuďmi.
Starostlivosť, výživa a zdravie
Príjemná údržba srsti je minimálna; srst je krátka a hustá, potrebné je len občasné prečesanie. Dlhé prechádzky a primerané cvičenie sú potrebné pre zdravie kĺbov a svalov. Šteňatá potrebujú kvalitnú výživu a pravidelnú kŕmnu dávku prispôsobenú rastu; odporúča sa rozdelenie jedál - 3x až 5x denne. Torzia žalúdka a iné gastroinTesty riešime úpravou stravy a vyhýbaním sa veľkým, ťažkým jedlám po náročnej aktivite. Dôraz na zdravú výživu a pravidelný pohyb pomáha znižovať riziká chorôb typických pre veľké plemená.
Okrem fyzickej starostlivosti je dôležitá aj psychická stimulácia a socializácia, najmä vzhľadom na ich veľkosť a dominantnú povahu v ranom veku. Výcvik zameraný na poslušnosť a režim hraníc zabezpečí spokojné bývanie v rodine a bezproblémové žitie s menšími domácimi zvieratami.
Historické súvislosti a pôvod
Nemecká doga patrí do skupiny II FCI - Molosoidné psy. Pôvodom pochádza zo spojením býkohlaveho psa a mastifa; predchodcovia zahŕňali býčilové psy a do Nemecka boli privezení z anglických a írskych oblastí. Pôvodne boli použité na lov a štvanie zveri, neskôr sa stali spoločenskými a domáce výstavné psy. V roku 1878 sa zjednotili rôzne názvy pod jedným názvom „nemecká doga” a v roku 1880 vznikol prvý štandard. Dnes je plemeno v Nemecku považované za národné a jeho šľachtiteľský klub Deutsche Doggen Club 1888 e. V. nastavuje štandard pre chov v spolupráci s FCI.
Zachovanie zdravia a tipy pre majiteľov
Najväčšie zdravotné riziká sú dysplázia bedier, torzia žalúdka a ochorenia srdcových svalov (DCM). Odporúča sa pravidelný pohyb, kontrola zubov a starostlivosť o kĺby - doplnenie glukozamínu a chondroitínu počas rastu. Pri výbere chovu sa kladie dôraz na zdravie a dlhovekosť, nie výlučne na veľkosť alebo temperamentalné charakteristiky. Veľkí psi vyžadujú viac priestoru, väčšiu stravu a finančné prostriedky; preto je vhodné mať veľký dom s dvorom a zabezpečený plot. Správna výchova a láskavý, ale dôsledný prístup sú kľúčové pre šťastný spoločný život.
Historické poznámky o zobrazeniach a kultúrnych odkazoch
Kresby psov pripomínajúcich dogy sa objavili na egyptských artefaktoch okolo roku 3000 pred Kr., a tiež v babylonských chrámoch zo začiatku 2. tisícročia pred n. l. Ich veľkosť a vzhľad ich spájajú s mastifmi a chrtmi; meno „doga” sa udomácnilo až koncom 19. storočia v Nemecku a vznikol poľnohospodársky a spoločenský význam plemena.
HĹBKOVÝ PONOR O HISTÓRII NEMECKEJ DÁNY
Vyberanie správnych tréningových metód a vhodných potrieb je kľúčom k harmonickému spolužitiu so psom tejto veľkosti. Dôsledné vedenie, trpezlivá výchova a pravidelné veterinárne prehliadky pomôžu udržať nemeckú dogu zdraviu a šťastiu po mnoho rokov.