Upozornenie: Tento obsah má čisto informačný charakter. Všetky naše články a informácie berte ako priateľského sprievodcu v psíčkarskom svete. Robíme maximum pre to, aby boli informácie presné a zrozumiteľné, no nie sme odborná kynologická encyklopédia. Môže sa teda stať, že niektoré detaily daného plemena vidia skúsení chovatelia trochu inak. Články na našom blogu a webe slúžia len ako všeobecný informatívny prehľad. Pre odborné poradenstvo sa, prosím, obráťte na oficiálny chovateľský klub konkrétneho plemena. Ak narazíte na nepresnosť alebo máte vlastné dlhoročné skúsenosti, ktoré by mohli článok obohatiť, budeme radi, ak sa nám ozvete. Článok s radosťou textovo aktualizujeme - pre dobro všetkých psíčkarov.
Pôvod a historické využitie
Domovom slovenského čuvača sú slovenské hory, kde ho už stáročia chovali ako pastierskeho psa. Slovenský čuvač bol známy v krajine pôvodu a v jej hornatých oblastiach ako strážny a pastiersky pes už pred mnohými storočiami. Karpatská tradícia - Pochádza z oblasti Vysokých a Nízkych Tatier, kde ho používali valasi (pastieri) na ochranu stád oviec a dobytka pred predátormi, ako boli vlci a medvede. Títo psi boli obľúbení medzi horskými obyvateľmi a napriek tomu, že po prvej svetovej vojne takmer vymizli, ich chov sa podarilo obnoviť vďaka úsiliu profesora Antona Hrůzu v 30. rokoch 20. storočia.
V snahe podchytiť a udržať toto plemeno, došľachtiť ho a ustáliť, doviezol Prof. Antonín Hrůza, pedagóg Vysokej školy veterinárneho lekárstva v Brne, dve nepríbuzné šteňatá z oblasti Tatier a umiestnil ich u svojho zaťa Jozefa Skoupila, majiteľa chovnej stanice „Zlatá studna“ v Skalici nad Svitavou. Prvý evidovaný vrh po psovi Jerry pochádzajúcom od sučky Kory zapísal Prof. A.Hrůza 4.6.1926 na Vysokej škole veterinárnej v Brne. Prvý vrh bol zapísaný 4.6.1929 po rodičoch Jerry a Kora, v chovateľskej stanici zo Zlatej studne.
V 20. storočí sa slovenský čuvač ocitol v ohrození. Záchrana plemena v 20. storočí zohral zásadnú úlohu profesor Antonín Hruza z Brna, ktorý v 30. rokoch 20. storočia začal s organizovaným chovom. Hruza precestoval horské oblasti Slovenska a vybral najlepšie jedince, ktoré sa stali základom moderného chovu. Organizovaný chov čuvačov sa zdecimoval za nemeckej okupácie a oživenie činnosti klubu nastalo až v päťdesiatych rokoch. Spočiatku chov zastrešoval Zväzarm, neskôr Československý zväz poľovníkov a od r. 1958 Československý svaz chovatelů drobného zvířectva.
Rok 1965 - FCI oficiálne uznala slovenského čuvača ako samostatné plemeno. FCI ho vedie v skupine 1 pod číslom 142 a oficiálny štandard bol vydaný 14.8.1965.
Príbuznosť, legenda a meno plemena
Slovenský čuvač patrí do skupiny tzv. „bielych horských pastierskych psov“, kam patria napríklad maďarský kuvasz, taliansky maremmansko-abruzský pastiersky pes alebo pyrenejský horský pes. Tieto plemená vznikali v podobných podmienkach a mali spoločné pracovné využitie. Legenda o bielych psoch - Pastieri preferovali bielu farbu srsti, aby svojich psov ľahko odlíšili od predátorov, ale aj od zlodejov, ktorí sa v noci snažili ukradnúť dobytok. Podľa bystrosti a bdelosti dostal meno čuvač od slova čuť, počuť, odtiaľ pochádza názov plemena slovenský čuvač.
Vzhľad a plemenný štandard
Slovenský čuvač je veľký pes, mierne obdĺžnikového tvaru. Slovenský čuvač je majestátne plemeno psa s dlhou históriou a jedinečnými vlastnosťami. Je to mohutný pes s hustou, polodlhšou bielou srsťou, ktorá ho dobre chráni pred nepriaznivými, až drsnými poveternostnými podmienkami. Má silnú kostru a živú, ostražitú, neohrozenú a bystrú povahu.
| Článok | Opis |
|---|---|
| Výška samca | 62-70 cm |
| Výška suky | 59-65 cm |
| Hmotnosť | 31-44 kg (u niektorých jedincov až ~55 kg) |
| Srsť | biela, krycia srsť 5-15 cm, bohatá podsada |
| FCI | Skupina 1, č. 142 |
Hlava je silná, podlhovastá, nos tupý, stredne dlhý. Papuľa je silná, stredne dlhá. Pysky sú primknuté, s čiernou sliznicou. Oči sú tmavohnedé, oválne. Uši sú vysoko nasadené, kratšie, klopené do bočne neseného „V“. Mocný krk je rovnako dlhý ako hlava. Chrbát pevný, v bedrách mierne klenutý. Chvost nižšie nasadený, v pokoji zvislý, tvar „cigarety“ bez zdvihnutého hrotu. Srsť tvorí hustý, huňatý kožuch, bez cestičky na chrbte a bez závesov na chvoste a zadnej časti stehien. Žltkastý nádych pri koreňoch uší je prípustný, ale nežiadúci, zreteľné žlté škvrny sú neprípustné.
Povaha a správanie
Slovenský čuvač je pastiersky pes s pokojným temperamentom. Je ostražitý, neohrozený, ale zároveň verný a láskavý k svojej rodine. Má silné strážne sklony a nekompromisne chránia svojich pánov a ich majetok. Čuvač je samostatne uvažujúci pes, ktorý sa vie rozhodovať sám, čo je pozostatok jeho práce pri stáde. Nie je to pes, ktorý by slepo plnil povely; potrebuje pochopiť ich zmysel.
Jeden z najvýraznejších rysov čuvača je jeho silná väzba na rodinu. Vyberá si jedného pána, ale miluje celú rodinu. Voči cudzincom býva nedôverčivý, môže sa chovať až agresívne, ak nie je socializovaný. Ako každý pes potrebuje základný výcvik poslušnosti, ktorý musí byť nie len dôsledný, ale aj spravodlivý. Pri správnom vedení je však veľmi prispôsobivý a dobre sa vychováva. Neprimerané tresty môžu nepriaznivo pôsobiť na psychiku psa.
Vztah k deťom a rodine
Slovenský čuvač a deti sú prirodzenou kombináciou. Toto plemeno je známe svojou priateľskosťou a trpezlivosťou voči deťom. Mnohí majitelia potvrdzujú, že čuvač sa stáva pre deti najlepším ochrancom a priateľom. Je však dôležité si uvedomiť, že aj napriek priateľskej povahe čuvača, je nevyhnutné dodržiavať základné pravidlá bezpečnosti a nikdy nenechávať malé deti bez dozoru. Pri zoznamovaní šteniatka s bábätkom sa odporúča postupovať pomaly.
Výcvik, socializácia a využitie
Skorá socializácia je kľúčová - zvykať ho na ľudí, zvieratá a rôzne prostredia. Pozitívna motivácia - reaguje dobre na pochvaly a odmeny, tvrdé metódy sú kontraproduktívne. Dôslednosť - majiteľ musí byť pevný, ale spravodlivý. Výcvik by mal začať čo najskôr. Je dôležité, aby majiteľ bol pre psa autoritou a vodcom svorky.
Slovenský čuvač sa v krajine svojho pôvodu využíva predovšetkým ako pastiersky pes. Doma na Slovensku sa hovorí, že slovenský čuvač sa vie naučiť všetko. Stále viac sa uplatňuje ako strážny a spoločenský pes, je vhodný na stráženie obydlí. Tohto učenlivého štvornožca je lepšie vycvičiť radšej za terapeutického, záchranárskeho alebo pátracieho psa.
Starostlivosť, výživa a zdravie
Srsť - pravidelné česanie, hlavne v období pĺznutia. Pravidelné ošetrovanie a čistenie srsti je samozrejmosťou. Každý deň potrebuje pravidelné vyčesanie hrebeňom. Vyčesávame odumretú srsť, zlepené a spletené časti. Dávame pozor aby sme hrebeňom nevytrhali hustú podsadu. Potom psa vykefujeme, kefou ho zbavíme prachu. Pokiaľ váš pes žije v čistom prostredí, má jeho srsť aj koža samočistiace schopnosti a nie je potrebné časté kúpanie. Pokiaľ je už nutné ku kúpaniu pristúpiť, je nutné použiť len vysoko kvalitné prípravky, určené k starostlivosti o psa. Po umytí srsť poriadne vyutierame a po vysušení vykefujeme.
Uši - kontrolovať a čistiť, aby sa predišlo infekciám. Zuby - pravidelné čistenie alebo používanie dentálnych hračiek. Labky a pazúriky - strihanie pazúrikov podľa potreby. Pri návrate z vychádzky vždy prehliadneme nohy, pretože pri vychádzke v teréne sa môžu poraniť najmä nášľapové podušky. Otrieme ich vlhkou handričkou a poranené miesta vydezinfikujeme. Oči pretrieme po vychádzke vlhkou handričkou alebo vatou.
Zdravie: Slovenský čuvač je vo všeobecnosti zdravé a odolné plemeno, ktoré bolo vyšľachtené pre život v náročných podmienkach. Napriek tomu sa u neho môžu vyskytnúť niektoré dedičné zdravotné problémy, najmä dysplázia bedrového kĺbu, ktorá je typická pre väčšie plemená. Odporúča sa preventívne vyšetrenie u chovných jedincov. Torzia žalúdka - nebezpečný stav, preto je potrebné kŕmiť ho v menších dávkach a nechať ho odpočívať po jedle.
Výživa: Čuvač potrebuje kvalitnú stravu s dostatočným množstvom bielkovín, ktorá podporí jeho svalstvo a aktívny životný štýl. Dve jedlá za deň sú pre dospelých psov tohto plemena dostatočné. Vzhľadom na jeho veľkosť je potrebné sledovať množstvo jedla, aby sa predišlo obezite. Doplnky ako glukosamín a chondroitín môžu pomôcť udržať jeho kĺby zdravé. Šteňa po odstavení by malo byť kŕmené kvalitným suchým krmivom pre šteňatá asi do veku jedného roka. Staršiemu psovi, ktorý už nebýva príliš aktívny je potrebné dodávať krmivo chudobnejšie na množstvo živín, ale obohatené o vitamíny.
Umiestnenie, chov a zodpovednosť
Slovenský čuvač si vyžaduje priestor a pohyb. Slovenský čuvač nie je plemeno, ktoré bude šťastne žiť v byte. Bezpodmienečne potrebuje väčší dvor, ktorý je zabezpečený vysokým a pevným plotom. Slovenského čuvača ustajníme najlepšie v koterci. Čuvač ustajnený v koterci sa cíti dobre, to však neznamená, že v ňom má byť stále zavretý. Každý deň potrebuje pravidelnú prechádzku. Priviazanie na reťaz je nevhodné. V rámci svojho teritória potrebuje čuvač slobodu a voľnosť, nie je vhodné, aby bol po celý deň uzatvorený v koterci.
Pri kúpe šteniatka je dôležité vyberať chovateľov, ktorí patria do oficiálneho zväzu a chovajú psy striktne podľa predpísaných noriem pre plemená. Ozajstní kamaráti zvierat nech sa oblúkom vyhnú domnelým výhodným ponukám z pochybných inzerátov. Za takýmito inzerátmi často stoja bezohľadní množitelia, ktorí neberú vôbec ohľad na zdravie a blaho svojich zvierat.
Využitie dnes a kultúrny význam
Slovenský čuvač je ideálny pre majiteľov s aktívnym a outdoorovým životným štýlom, ktorí mu môžu poskytnúť dostatok priestoru a pravidelný pohyb. Tento pes sa hodí na vidiek alebo do domu so záhradou. Je skvelým spoločníkom pre rodiny, ktoré hľadajú ochrancu a verného psa. Slovenský čuvač je nádherný a dôstojný pes, ochranca stád, je našim kultúrnym dedičstvom, ktoré musíme chrániť. Tento pes šetrným a prirodzeným spôsobom prispieva aj k životnému prostrediu pri ochrane stád pred divo žijúcimi veľkými predátormi ako je vlk, medveď, rys.
Keďže slovenský čuvač nutne nepatrí k celosvetovo rozšíreným psím plemenám, v útulku naňho tak často nenarazíte. Kto by chcel dopriať nový domov nejakému psovi z útulku, môže si samozrejme nechať poradiť na mieste. Možno sa tam predsa len nájde nejaký štvornožec s podobnými vlastnosťami, ktorý čaká na nového majiteľa.