Štekot je pre psov prirodzeným zvukovým prejavom. Niektoré plemená sú vyložene „Urevaná“, napríklad jazvečíky alebo bradáči, iná skôr tichá, treba novofundlandský pes či papillon. Samozrejme aj medzi jednotlivcami rovnakého plemena existujú rozdiely v ubrechanosti. Potom je tu plemeno basenďi, ktoré nešteká v pravom slova zmysle, ale vydáva ostré zvuky pripomínajúce jódlovanie. Štekot sám o sebe je v poriadku, problém nastáva, keď pes šteká nadmerne a obťažuje tým svoje okolie.
Aby ste problém odstránili, musíte v prvom rade pochopiť, prečo to robí. Je príčinou očakávania, kedy sa pán vráti domov, upozornenie na nebezpečenstvo, alebo vyjadrenie frustrácie? K odhaleniu príčiny štekotu je nutné posudzovať konkrétnu situáciu, spôsob štekotu, reč psieho tela, mimiku a veľa ďalších drobností. Hoci niekedy vám jeho tón môže byť jasný, v iných prípadoch sa v reči psov človek vyzná len ťažko. Komunikácia je dôležitá v každom vzťahu a vzťah medzi majiteľom a psom nie je výnimkou.
Šesť druhov štekania a čo znamenajú
- Štekanie ako očakávanie - veselé, vzrušené štekanie, kedy pes prežíva radosť alebo je plný očakávania. Krátke sériové šteky s prestávkami, pes vysoko skáče a pobehuje v kruhu. Netrénujte ho za toto správanie akoší to trestom; je to prirodzené prejavovanie radosti.
- Štekot ako varovanie - krátke, ostré šteknutie upozorňujúce na nebezpečenstvo. Ak pán nereaguje, štekajú ďalej.
- Štekanie zo strachu - vysoké až hysterické, dlhé série, ktoré môžu zakončiť vytím. Niektoré psy prosia pána o pomoc.
- Štekanie na obranu či ochranu - krátke šteknutie sprevádzané vrčaním a výpadmi; cíti sa ohrozený a snaží zastrašiť protivníka.
- Štekanie z frustrácie - charakteristické pre osamelých psov; neprestajne a monotónne, niekedy aj s vytím; vyjadruje stres a zúfalstvo.
- Naučené štekanie - zo štekania sa stáva zlozvyk; pes očakáva pozornosť a štekotom si ju vynucuje.
Ďalšie bežné prípady zahrňujú pútnické štarty, upútanie pozornosti (keď chce pes niečo konkrétne alebo si želá hru či maškrtu), nuda a potrebu stimulácie, ako aj bolesť alebo chorobu. Poznámka: vrodené alebo tréningom získané správanie sa môže líšiť podľa plemena aj jednotlivca.
Praktické kroky, ako znížiť nadmerné štekanie
- Manažment prostredia - znížte stimuláciu v kritických oblastiach, napríklad zahLock vchodové dvere alebo zvukové podnety z ulice. Pre dvorných psov zvažujte tieniacu sieť alebo drevenú výplň, aby pes nevidel všetkých prechádzajúcich ľudí.
- Nácvik povelu „Ticho“ - postupujte pomaly a s premysleným načasovaním: odmeňte psa za ticho krátko po tom, čo prestane štekať; postupne predlžujte čas, kým zostane ticho.
- Mentálna a fyzická stimulácia - hrajte sa s ním, zaraďte nosework a iné aktivity, ktoré psa zamestnajú duševne aj fyzicky. Dlhé ťahy alebo intenzívne hranie samo o sebe nemusí stačiť; vyčerpanie mysle má významný vplyv na redukciu štekania.
- Aromaterapia a uvoľnenie - difúzer s levanduľovým olejom alebo psie feromóny (DAP) môžu znížiť excitáciu v miestnosti.
- Strategické kŕmenie a decompression walk - zmena času kŕmenia na kritické chvíle štekotu a decompression walk znižujú vzrušenie a stres.
- Hračky a oddych - interaktívne hlavolamy, ktoré povzbudzujú riešenie problémov a nosové aktivity, znižujú záujem o neustále štekanie.
- Špeciálne pomôcky - ultrazvukové protištekania búdky alebo píšťalky môžu v niektorých prípadoch pomôcť, ak sú správne integrované a používané s citom. Ak pes nereaguje, zvážte konzultáciu s odborníkom.
Čo používať a čo nie
Neodporúča sa používať obojky s negatívnym posilnením alebo násilnú trestajúcu stránku, pretože to môže zhoršiť úzkosť a vytvoriť negatívne asociácie. Dôležité je vytvoriť pozitívnu skúsenosť so štekotom ako komunikáciou a hľadať konkrétnu príčinu správania.
Príčiny štekania a čo s nimi robiť
- Požiadavka na pozornosť - pes hovorí „Hej, venuj mi pozornosť!“; odpoveď: ignorujte alebo presuňte psa na určené miesto, hračku či činnosť.
- Strach alebo úzkosť - poskytnite psovi pocit bezpečia a potrebný priestor; tréneri odporúčajú hodnotenie odborníkom na úzkosť.
- Vzrušenie a radosť - odhadnite podľa tónu a dĺžky štekania; potvrdite pozitívny zvuk cielením na hru alebo prechádzku.
- Frustrácia a nuda - zvyšujte stimuláciu a socializáciu, aby pes menej potreboval štekať.
- Bolesť alebo zdravotný problém - v prípade náhleho zvýšenia štekania bez iného dôvodu sa poraďte s veterinárom.
V kontexte komunikácie psov je dôležité rozlišovať typy štekania podľa situácie. Ako uvádza odborný materiál, zvuky môžu mať rôzny význam a ich dešifrovanie závisí od kontextu, reči tela a cez rôzne drobnosti.
