Byť sám chvíľu môže na prvý pohľad vyzerať ako bežná situácia. No pre psa, ktorému spoločnosť a prítomnosť jeho človeka dodáva istotu, to môže byť náročná skúška. Psy sú od prírody spoločenské zvieratá, ktoré sa vyvinuli pre život v skupinách, kde mal každý člen špecifickú úlohu. Spoločný život poskytoval bezpečie a silu. Tento svorkový inštinkt môže vysvetľovať aj nedávne incidenty agresívnych útokov psov. Pre domáce psy môže byť pobyt osamote neprirodzený a spúšťať paniku, a to aj počas krátkych odlúčení. Každý pes je iný a schopnosť zostať sám závisí od jeho veku, temperamentu a dennej rutiny. Aj keď sú psy spoločenské zvieratá, existujú spôsoby, ako ich naučiť byť samostatnejšími bez zbytočného stresu.
Šteniatka sú ešte veľmi závislé na našej prítomnosti - nie len kvôli malej močovej kapacite, ale aj kvôli emocionálnej väzbe, ktorú si budujú. Ideálne je, aby neboli samé dlhšie ako 2-3 hodiny. Dospelé psy sú na samotu pripravené lepšie, no stále ide o spoločenské zvieratá, ktoré potrebujú interakciu. Vo všeobecnosti by dospelý pes nemal byť sám viac ako 4 hodiny. Niektorí psíčkari odchádzajú ráno za tmy a vracajú sa až večer, čo znamená, že ich pes je zavretý v byte aj desať či viac hodín denne. A tí, ktorí pracujú na dlhé 12-hodinové zmeny, budú možno prekvapení, čo všetko ešte pes zvládne a čo už nie. Kedy je to už príliš dlho? Na to odpovedal odborníci na výchovu psov. "U malého šteniatka to môže byť niekoľko hodín. Ak je to dospelý pes, tak zvládne 8 až 12 hodín bez problémov. Musí sa prispôsobiť našim pravidlom," uviedol odborník. „Zdravý pes by mal naspať až 14 hodín, takže v momente, keď sme v práci, tak väčšina psov - pokiaľ nemá problém so samotou - spí,“ dodal tréner psov. Ak však pes nie je zvyknutý na samotu, môže to byť pre neho problém. "Pokiaľ psa nechávam doma dlhšie ako 10 hodín, tak časť psov môže cítiť úzkosť, nudu alebo sa nemusí cítiť bezpečne," povedal.
Prečo psy neznášajú samotu?
Neochota psov zostať osamote má evolučné korene. Vo voľnej prírode žili psy vo svorkách a boli zriedkakedy samy. Napriek tomu sa domáce psy musia v každodennom živote naučiť vyrovnať sa s neprítomnosťou svojich majiteľov. Psy sú od prírody spoločenské zvieratá, ktoré sa vyvinuli pre život v skupinách, kde mal každý člen špecifickú úlohu. Niektorí sa starali o mláďatá, iní chránili teritórium. Spoločný život poskytoval bezpečie a silu. Tento svorkový inštinkt môže vysvetľovať aj nedávne incidenty agresívnych útokov psov. Hoci divé psy nakrátko opúšťajú skupinu kvôli lovu, svorka nikdy úmyselne nevylúči člena. Pre domáce psy môže byť pobyt osamote neprirodzený a spúšťať paniku, a to aj počas krátkych odlúčení.
Nie všetky psy, ktoré majú problém zostať samy, čelia rovnakým výzvam. Odborníci identifikujú dve hlavné príčiny a tou je separačná úzkosť a strata kontroly. Psy so separačnou úzkosťou skutočne trpia, keď sú samy, a prejavujú typické známky úzkosti. Naopak, psy, ktoré ničia nábytok alebo veci, zvyčajne trpia pocitom straty kontroly. Tieto psy sú skôr frustrované ako vystrašené. Cítia sa zodpovedné za svojho majiteľa a neznášajú, že sa o neho nemôžu postarať. Takéto psy vykazujú špecifické behaviorálne znaky tejto frustrácie.
Štúdia Akadémie pre aplikovanú psychológiu zvierat a tréning správania zvierat odhalila, že psy žijúce v domácnostiach s viacerými psami často vykazujú viac problémov, keď zostanú samy, ako psy-jedináčikovia. Majú tendenciu viac štekať a trvá im dlhšie, kým sa upokoja. Prekvapivo, psy vo svorkách doma medzi sebou interagujú menej, ako sa očakávalo; namiesto toho sa úzkosť šíri z jedného psa na druhého. Najmä psy (samce) vykazujú zvýšené príznaky, sú hlučnejší a trávia viac času pri dverách.
Ako naučiť psa zvládať samotu?
Postupne trénujte svojho psa a zabezpečte preňho bezpečné a pohodlné prostredie. Postupné zvyšovanie času: Začnite s krátkymi intervalmi a postupne ich predlžujte. Každý pes je iný a schopnosť zostať sám závisí od jeho veku, temperamentu a dennej rutiny. Aj keď sú psy spoločenské zvieratá, existujú spôsoby, ako ich naučiť byť samostatnejšími bez zbytočného stresu.
Váš odchod z domu, ale aj návrat do neho, by sa mal pre vášho domáceho miláčika stať normálnou situáciou. Snažte sa neupozorňovať psa na vaše aktivity pri odchode. Oblečte si bundu a topánky, potom si ich vyzlečte a zostaňte v dome. Po určitom čase to u vášho psa nebude vyvolávať nežiaduce vzrušenie. Inokedy sa len oblečiete a idete von. Keď sa vrátite, nevítajte svojho domáceho miláčika vrúcne.
Pred každým dlhým výletom doprajte svojmu psovi dostatočnú dávku pohybu a fyzickej aktivity. Ideálna je dlhá prechádzka spojená napríklad s tréningom aportovania. Fyzické vyčerpanie spôsobené prechádzkami a hrou spôsobí, že si váš štvornohý priateľ rád zdriemne.
Dbajte na to, aby bol pelech vášho psa pohodlný a na mieste, kde si pes najradšej ľahne. Niektoré psy, najmä šteniatka, radi spia v spoločnosti predmetu, ktorý vonia ako opatrovateľ, napríklad plyšovej hračky. Môžete tiež nechať rádio zapnuté nie príliš hlasno.
Niektoré psy sa jednoducho nudia, keď zostanú v dome samé. Keď hľadajú nejakú činnosť, často začnú hrýzť topánky alebo nábytok. Nerobia to so zlým úmyslom. Čakať niekoľko hodín na opatrovateľa môže byť veľmi frustrujúce. Preto je dobré ho pred odchodom zabaviť. Výborným riešením sú akékoľvek čuchové hračky s pamlskami ukrytými vo vnútri. Je to nielen skvelá zábava pre nášho domáceho miláčika, ale aj mentálny tréning. Podľa odborníkov je vyčerpávajúcejšia ako fyzická aktivita.
Kľúčové tipy pre tréning psa, aby zostal sám doma
- Určené miesto na odpočinok: Pes potrebuje pevné, tiché miesto mimo dverí alebo pohovky. Toto miesto by malo ponúkať pokoj a byť pre psa pozitívne asociované. Pes by tam mal chodiť dobrovoľne, predtým ako sa prejde k ďalším krokom.
- Zníženie signálov odchodu: Psy si rýchlo všimnú signály, že ich majiteľ odchádza. Majitelia by mali tieto signály oddeliť - obliecť si kabát, ale potom si sadnúť. Vziať kľúče, ale ísť do inej miestnosti, aby nespúšťali ich úzkosť.
- Postupné odlúčenie: Ak chcete psa vytrénovať na samotu, je potrebné začať s krátkymi odlúčeniami a postupne predlžovať čas. Počas toho môžete odpútať jeho pozornosť a vytvoriť mu pozitívnu asociáciu pomocou hračky alebo obľúbenej pochúťky. Pes tak zistí, že váš odchod je vlastne celkom fajn a že mu nič zlé nehrozí.
- Ideálne prostredie: Vytvorte psovi doma pohodlné miesto, kde sa bude cítiť bezpečne aj bez vašej prítomnosti. Môže to byť pelech, deka, prípadne aj špeciálna klietka, ak na ňu psíka postupne privyknete. Uistite sa, že má prístup k hračkám a samozrejme aj k čerstvej vode. Niekedy tiež pomôže, ak dáte psovi oblečenie s vaším pachom. Naopak všetky nežiaduce predmety schovajte a uistite sa, že domácnosť či dvor sú zabezpečené proti úniku.
- Pravidelný tréning: Najmä u energických psov je potrebné, aby mali pravidelný pohyb a mentálnu stimuláciu. Je potrebné zamestnať nielen ich telo, ale aj hlavu. Nebudú si tak musieť prebytočnú energiu vybíjať ničením nábytku či hryzením topánok. Čas osamote budú môcť využiť najmä na oddych.
Včasné stanovenie dennej rutiny s trpezlivosťou pomáha psovi zostať pokojným, keď je sám doma. V novom domove by sa malo odlúčenie zavádzať postupne. Začnite tým, že pôjdete do kúpeľne a krátko zatvoríte dvere, potom pomaly predlžujte čas zo sekúnd na minúty a nakoniec na dlhšie. Po približne štyroch týždňoch dôsledného tréningu dokážu šteňatá zvyčajne zostať samy až štyri hodiny. Dospelé psy si vyžadujú viac trpezlivosti, pričom tréning postupuje v menších krokoch a v závislosti od ich minulosti môže trvať aj mesiace.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak váš pes napriek vyššie uvedeným opatreniam naďalej šteká alebo ničí veci vo vašej neprítomnosti, navštívte behavioristu. Dobrý nápad je tiež nainštalovať si doma kameru a nahrávať správanie psa, keď zostane sám. Odborník zanalyzuje situáciu a navrhne riešenie vhodné pre vás a vášho domáceho miláčika.
V závažných prípadoch separačnej úzkosti vyššie uvedené opatrenia často nestačia. Odborná pomoc sa odporúča, ak:
- Prejavuje extrémne správanie.
- Pes sa zraní (zlomené zuby, poranené labky).
- Nevykazuje žiadny pokrok ani po mesiacoch tréningu.
- Susedia sa sťažujú.
Odborníci na správanie psov môžu vytvoriť personalizované tréningové plány. V závažných prípadoch môžu majitelia psov v spolupráci s veterinármi zvážiť medikáciu.
Jak naučit psa samotě
