POUŽITIE: Pastierske plemeno na stráženie oviec. Aktívne plemeno pôvodne používané na stráženie oviec; tvrdo pracujúce; schopné znášať extrémne horúčavy a zimu.
Historický prehľad a celkový dojem plemena
ANATOLSKÝ PASTIERSKY PES je strážne plemeno starobylého pôvodu, pravdepodobne pochádzajúce z veľkých loveckých psov existujúcich v Mezopotámii. Behom času sa toto plemeno prispôsobilo svojim životným podmienkam. Z nich ho najviac formovala klíma - horúce a veľmi suché letá a veľmi studené zimy; spôsob života obyvateľstva - napoly alebo úplne kočovný; a práca vyhradená týmto psom. Toto plemeno chráni stáda, ktoré prekonávajú na planinách centrálnej Anatólie veľké vzdialenosti. Bez ohľadu na rozmary počasia žijú tieto psy pod holým nebom.
Anatolský pastiersky pes je veľký a mohutný, pričom samci dosahujú výšku 71 až 81 cm a vážia medzi 50 až 65 kg. Samice sú o niečo menšie, ale stále robustné. Má krátku, hustú srsť, ktorá slúži ako ochrana pred extrémnym počasím, typickým pre Anatóliu. Farba srsti sa pohybuje od svetlo pieskovej po plavú, často s čiernym maskovaním na tvári, čo je pre plemeno charakteristické. Chvost je dlhý a nesený zakrútený nad chrbtom, čo ešte viac podčiarkuje jeho dominanciu a autoritu.
Vzťah medzi človekom a Anatolským pastierskym psom je vzťahom založeným na rovnocennom partnerstve. Tento pes žije len pre svojho pána a rodinu. Buďte na neho dobrí, milí a láskaví a pes vám bude každý deň dávať najavo: „Som rád, že som s Tebou, vážim si Ťa a chránim Ťa“.
Povaha, temperament a výcvik
POVAHA/TEMPERAMENT: Vyrovnaná a odvážna, bez agresivity, prirodzene nezávislá, veľmi inteligentná a učenlivá. Hrdá a nedôverčivá. K svojmu majiteľovi je pes prítulný a verný, ale akonáhle pracuje, je nedôverčivý k cudím osobám.
Krátky historický prehľad: Anatolský pastiersky pes je sprievodný pes pastierov starodávneho pôvodu. Pochádza zrejme z veľkých bojovných psov, ktorí sa vyskytovali v Mezopotámii. Plemeno sa postupne svojim vývojom prispôsobovalo špecifikám životného prostredia a kočovného spôsobu života, pričom psy slúžili ako sprievod a ochrana stád.
Výcvik a socializácia sú pre toto plemeno veľmi dôležité. Je prirodzene teritoriálny a môže byť veľmi ochranársky, čo si vyžaduje dôsledný prístup k výcviku. Vhodné sú tréningy poslušnosti a ovládania jeho prirodzenej sily, ale aj socializácia, pretože Karabaš môže byť voči cudzím ľuďom a zvieratám reaktívny. Výcvik by mal začať čo najskôr, aby sa predišlo problémom so správaním.
Veľkosť, hmotnosť a pohyb
VEĽKOSŤ A HMOTNOSŤ: Psy 74 - 81 cm v kohútiku, sučky 71 - 79 cm. Hmotnosť dospelých psov 50 - 65 kg, dospelé sučky 40 - 55 kg. Chody/pohyb je plný, dlhý a dynamický; držanie chrbta, krku a hlavy v jednej vodorovnej línii je veľmi výrazné.
Srsť, farebnosť a starostlivosť
SRSŤ: Krátka alebo polodlhá, hustá s bohatou podsadou. Podľa klimatických podmienok sú možné aj veľké rozdiely v dĺžke srsti. Na krku, pleciach a stehnách je srsť dlhšia a hustejšia. V zime býva srsť dlhšia. Telo nepotrebuje časté kúpanie; je možné použiť suchý šampón a kefovanie. Krmivo by malo mať dostatok kvalitných bielkovín a doplnky pre kĺby a kosti, najmä kvôli dysplázii.
Zdravie a starostlivosť
Zdravie: Karabaš je vo všeobecnosti zdravé plemeno, ktoré sa dožíva 10 až 13 rokov, avšak staršie veľké plemená môžu trpieť dyspláziou bedrového a lakťového kĺbu, ochoreniami srdca, ochoreniami očí alebo rakovinou. Torzia žalúdka je život ohrozujúca a vyžaduje rýchly zásah veterinára. Dôležitá je správna výživa a kontrola hmotnosti, kŕmenie viacerými menšími porciami denne a vyhýbanie sa prekrmovaniu.
Chov a geografické podmienky
Prvý Anatolský pastiersky pes bol do Českej republiky dovezený v roku 1998. V Turecku je pomenovaný ako Coban Kopegi - „pes pastierov“. Vplyvom histórie je tento pes starostlivo odlišovaný od iných plemien, no štandard a klasifikácia sa v niektorých inštitúciách líšia. V Európe sú očíslované varianty ako Akbash, Karabash a Kangal ako súčasť jedného veľkého pastierskeho psa, čo môže viesť k nejasnostiam pri chove a evidencii.
Varianty a špecifiká jednotlivých plemien
- Akbash: biely pastiersky pes z oblasti centrálneho západného Turecka; môže bývať v dvoch variantách - krátkosrstý a dlhosrstý; výška okolo 86 cm, hmotnosť 42-55 kg; chová sa aj v USA s plemennou knihou ADAI (Akbash Dog Association International).
- Kangal: jednofarebný pastiersky pes z provincie Sivas; čierna maska, výška približne 80 cm, hmotnosť nad 60 kg; považovaný za „národného psa“ a vo svete registrovaný podľa štandardov Kangal Club of America.
- Karabash: pes s čiernou hlavou a čiernou maskou; vysoký a mohutný so silnou stavbou; výška 73,6-81 cm; známy ako čierna hlava a odtienky srsti sú hnedé až šedohnedé. Má v Turecku tradičnú úlohu ochrany pred vlkmi a tiež bol využívaný vojnovými účelmi.
- Karabash vs. Kangal: rozdiely sú minimálne a riadia sa pôvodom - kangal pochádza z provincie Siva a je považovaný za čistokrvnejšieho od karabasha, pričom oba patria do skupiny veľkých bielych pastierskych psov v Európe.
Rozšírenie a regionálne rozdiely
V Európe sú všetky tieto variácie zahrnuté do štandardu anatolského pastierskeho psa, no v Turecku a niektorých regiónoch je chov a evidencie odlišný; Kurdovia a ďalšie lokálne plemená majú svoje vlastné rozdiely a históriu, a tiež je dôležité potvrdiť, že oficiálne plemeno v Turecku je skôr označované ako „tureckí pastierski psi“ ako jednotne „anatolský“.
Praktické poznámky pre záujemcov o chov
Chovatelia v Európe a USA sa riadia rôznymi štandardmi a registrami, čo môže spôsobiť ťažkosti pri výbere vhodného partnera. Pre chov psov zapísaných v registroch platí odlišné pravidlá a výber partnera nie je vždy jednoduchý. V prípade záujmu o tieto plemená je potrebné vyhľadať skúseného chovateľa s jasnou filozofiou výchovy, socializácie a zdravotnej starostlivosti.
Anatólsky ovčiak - 10 najdôležitejších faktov
Meta opis a kľúčové slová pre článok
tags: #mongolsky #pastevecky #pes