Môj pes Killer je vyzretým a veľmi autentickým filmom, ktorý do slovenskej aj českej kinematografie prináša akútnu tému rasovej, no nielen rasovej intolerancie.
Filmový príbeh pritom neukazuje prstom na konkrétneho vinníka drámy, ktorá sa stáva jeho súčasťou. Vytvára skôr silnú a autentickú atmosféru napätia a tlaku.
Sú to tlak a atmosféra konkrétneho miesta, zastupujú však náladu spoločenstva, v ktorom sa nálady rasizmu napokon šíria do rozmerov, prerastajúcich v istú spoločenskú akceptáciu.
Môj pes Killer je príbehom mladého neonacistu Mareka a jeho psa na slovensko-moravskom pohraničí.
Príbeh jedného dňa na slovensko-moravskom pohraničí z pohľadu osemnásťročného Mareka a jeho psa.
Osemnásťročný vyholený Marek pomáha večne opitému otcovi vo vinohrade. Okolo pobehuje jeho veľký pes Killer.
Chlapec žije s otcom a čas trávi s rasistickými kamarátmi.
Jeho rodičia už osem rokov nežijú spolu. Matka sa dala dokopy s mužom rómskeho pôvodu, za čo ju vyštvala jej ľudácka rodina.
Vysvetľuje Markovi (Adam Mihál), že keby ju rodina nebola vyhnala, nikdy by ho neopustila. Večne zamračený mlaďas, vyzdobený neonacistickými insígniami, to ex-matke moc nežerie.
Otec posiela Marka do mesta za ženou, ktorá mu má odovzdať nejaké podpísané papiere. Pritom je zjavné, že obaja by sa najradšej vyhli aj spomienkam na túto ženu, nielen jej fyzickej blízkosti.
„Ona“ je „biela“, ale drží za ruku najviac desaťročné cigánča, asi preto.
V deň, keď Adam zháňa matkin podpis na odpredaj bytu, je konfrontovaný so svojím nevlastným bratom polorómskeho pôvodu.
Pre jeho neonacistickú pospolitosť a vlastne aj pre celé jeho xenofóbne vnímanie sveta je však neprípustné, aby sa s bratom vôbec ukazoval na verejnosti.
Marek s otcom hrajú interrasovú hanbu presvedčivo, menej už pôsobí vyháňanie matky s deckom z putiky príčinlivými zákazníkmi, či skôr rámcovanie tejto scény.
Na začiatku (v putike, kde Rómovia nemajú prístup) príhodne akísi Cigáni ukradnú kabelku. Angažovaní občania kabelku našťastie donesú naspäť a nasleduje typický krčmový monológ na tému zneužívania štátnej sociálnej politiky.
Mira Fornayová má ambíciu prehnať nás výpovednou vzorkou sociálnych interakcií, takže raz sedíme v putike, kde je „Rómom vstup zakázaný“, inokedy nakráčame na činžiakovú party miestneho ubernácka v rytme Egovho Žijeme len raz.
Do dňa, v ktorom je sám, nútený stále na niekoho a niečo čakať, zrazu zasiahne dramatický zlom.
Bludný kruh pretne udalosť, ktorej sa možno dalo zabrániť.
Deň, v ktorom je chlapec nútený stále na niekoho a na niečo čakať, zrazu naberie nečakaný spád.
Hlavnou hybnou emóciou filmu je hanba, ktorá nenápadne zachvacuje hlavného introvertného hrdinu počas jedného zdanlivo všedného dňa, keď stále na niečo alebo niekoho čaká.
V Markovi pomaly cez deň dozrieva rozhodnutie, že nemôže ďalej znášať posmech, ústrky a ponižovanie a musí svoju situáciu sám zmeniť.
Stretnutie s nevlastným bratom a matkou, ktorá ho pred mnohými rokmi opustila, však jeho pomerne jednotvárnym životom drasticky otrasie.
Čo má robiť mladý človek v tomto zmätočnom svete, keď chce iba niekam patriť, vymýšľať s niekým pestvá a hulákať na futbalových zápasoch?
No Marek nie je a ani nemôže byť pravý nácek. A niektorí z jeho kumpánov mu dajú pocítiť, že k ich elitnému komandu bielej sily nepatrí.
Môj pes Killer primárne zapadá do kategórie filmov o rasizme, v rámci domácej kinematografii je však omnoho zaujímavejšie jeho zaradenie do širšieho kontextu filmov o rómskej problematike.
„Pre mňa je tento film okrem hlavnej témy rasizmu aj o snahe prežiť a niekam patriť. S tým súvisí aj to, ako sú pre nás dôležité istoty, viera - niekedy až bezhlavá, a tiež to, akú veľkú úlohu zohráva v tom všetkom hrdosť a kam môže viesť strach z prípadnej straty spoločenského postavenia.
Vyniká kresbou ekonomického a medziľudského marazmu, rozdeľovania a nenávisti ľudí na základe farby pokožky, neistoty a zúfalej potreby sebaidentifikácie dospievajúceho človeka, ktorý sa chytá slamky, akoby išlo o pilier gotického chrámu.
Fornayová má ambíciu prehnať nás výpovednou vzorkou sociálnych interakcií, takže raz sedíme v putike, kde je „Rómom vstup zakázaný“, inokedy nakráčame na činžiakovú party miestneho ubernácka v rytme Egovho Žijeme len raz.
Pomerne detailnú kresbu záhorácko-moravského malomestského prostredia Fornayová dosahuje s použitím minima ozdôb.
Ako vo Fliegaufovom Je to iba vietor, aj tu dominuje ručná kamera a dlhé zábery kráčania vinohradom alebo podchodmi, jázd na motorke či autom.
Kým Fliegauf postavil do centra cigánsku rodinu, Fornayová si vybrala reprezentanta druhej strany.
Celková atmosféra je až na drobné vychýlenia vykreslená presvedčivo.
Fliegauf si v dosahovaní paranoidného efektu azda viac pomáhal hudbou a ruchmi. V Killerovi komponovaná hudba chýba úplne.
Fornayovej o paranoju veľmi nejde. Skôr o to, ako môže bežný, „normálny“ život našinca vyústiť v „dobrom“ podhubí do tragédie.
Istý čas som dúfal, že sa príbeh vyvinie sentimentálnou hollywodskou skratkou spriatelenia veľkého skinheda a malého Cigána naprotiveň všetkým a osudu. Niežeby sa mi taký film páčil viac. Len sa mi nechcelo sledovať realistickejšiu verziu.
Pod poučením a (vlastnými) skúsenosťami sa skoro nikdy nemyslia dobré veci. A moje skúsenosti sú také, že realizmom šľahnuté veci nebývajú veselé a príjemné.
Fornayová nikdy nebude dvakrát populárna a oceňovaná (na Slovensku), keď bude ďalej robiť takéto veci. Lebo sa díva s odstupom a podozrievavo na minikomunitu strednej Európy, tak smiešne a nepreklenuteľne rozdelenú do kást, poschodí a cenových skupín.
Ekonomicky sme vraj najrovnostárskejšia krajina Únie. Čo sa z toho premieta do nášho myslenia? Asi že vnímame a vymýšľame rozdiely všade inde.
Obsadenie filmu nehercami, pochádzajúcimi priamo z prostredia, v ktorom sa film odohráva, a mimoriadne dôsledná práca s nimi, dlhé a pomalé „pozorovateľské“ zábery na hlavného hrdinu, náročná práca s kontaktným zvukom, žiadna komponovaná hudba...
Film je druhým filmom režisérky, ktorá debutovala v roku 2009 titulom Líštičky.
Scenár k filmu Môj pes Killer získal v roku 2009 Cenu Tibora Vichtu za najlepší scenár k celovečernému hranému filmu a následne bol vyvíjaný v rámci rezidenčného štipendijného programu Nipkow v Berlíne.
Projekt filmu sa zúčastnil medzinárodných prezentačných fór: Koprodukčný trh v Berlíne (Berlinale Co-production Market), Works in Progress na 47. MFF Karlove Vary 2012, Work in Progress Agora na 53. V svetovej premiére bol film uvedený v súťažnej sekcii HIVOS TIGER AWARD COMPETITION na 42.
Víťazný film taktiež tohoročného MFF v Rotterdame je svetovým kinom nielen vďaka prestížnemu oceneniu a rasovo orientovanej téme.
Vymyká sa pátosu sociálnej depky triezvou a minimalistickou naráciou, ktorej štruktúra a tempo premyslene budujú napätie v príbehu jedného dňa z pohľadu osemnásťročného chalana.
MY DOG KILLER (Môj pes Killer) - Trailer Eng Sub
