Biely švajčiarsky ovčiak, známy aj ako Berger Blanc Suisse, je plemeno psa s fascinujúcou históriou a jedinečnými vlastnosťami. Aj keď jeho pôvod siaha k nemeckému ovčiakovi, biela srsť, ktorá ho odlišuje, mu dala jedinečnú identitu. Prečítajte si, čo odlišuje bieleho švajčiarskeho ovčiaka od iných psov okrem jeho srsti.
Bratranec nemeckého ovčiaka, biely švajčiarsky ovčiak patrí medzi tie plemená, ktoré sa určite oplatí spoznať, ak hľadáme psa inteligentného ako ovčiak, ale jemnejšieho a menej dravého. Biely ovčiak je ideálny ako rodinný pes vďaka svojej úžasnej, priateľskej povahe.
História plemena
Za plemenom biely švajčiarsky ovčiak sa skrýva zaujímavý príbeh. Tento pes pochádza priamo z nemeckého ovčiaka, od čoho ho odlišuje len farba srsti. Hneď na začiatku sa objavila biela farba na úrovni ostatných nemeckých ovčiakov. Koncom 19. storočia sa dokonca habsburský dvor pokúsil vyvinúť čistú líniu bielych pastierskych psov, ktoré sa mali hodiť k bielym šatám kráľovien a šedým koňom.
Žiaľ, počas vojny začala byť biela farba u plemena nemecký ovčiak vnímaná ako diskvalifikujúca - verilo sa, že biela farba môže byť spôsobená hluchotou a problémami s príliš malým nasýtením srsti červenou farbou typickou pre plemeno.
V 20. rokoch 20. storočia si začali biele pastierske psy získavať obľubu v USA a Kanade, odtiaľ sa dostali do Švajčiarska, kde si ich obľúbili do takej miery, že Švajčiarsko oficiálne požiadalo o uznanie tohto plemena u FCI - odtiaľ prezývka švajčiarsky. Plemeno sa stále neteší veľkej obľube a pri registrácii môže byť problém aj z toho dôvodu, že medzi chovateľmi sa súčasne objavuje pomenovanie „biely nemecký ovčiak“ alebo „biely ovčiak“. Pre svoju popularitu v zámorí je známy aj ako „biely americko-kanadský ovčiak“.
Na Slovensku bol prvý pes tohto plemena zaregistrovaný až v roku 2003.
Stavba tela
Tvar bieleho švajčiarskeho ovčiaka pripomína nemeckého ovčiaka, ale líši sa farbou srsti. Za jeho bielu farbu je zodpovedný recesívny gén - musia ho mať psy aj sučky, aby sa šteniatka narodili biele.
Biely švajčiarsky ovčiak váži od 25 kg (samice) do 40 kg (samci) a meria približne 55 - 65 cm.
Existujú dva typy srsti: krátka a dlhá - vždy dvojvrstvová, zložená z tvrdej vonkajšej srsti a hustej podsady. Vždy v bielej a slonovinovej farbe.
Charakter a správanie
Biely švajčiarsky ovčiak má veľa spoločných čŕt so svojím nemeckým bratrancom. Je inteligentný a lojálny. Veľmi rýchlo sa učí, a preto sa výborne hodí ako pracovný pes - na stráženie, psiu terapiu alebo ako sprievodca pre nevidomých. To, čo ho odlišuje od nemeckého ovčiaka, je najmä jeho temperament - je pokojnejší.
BŠO potrebuje veľa aktivity a pohybu - rovnako ako nemecký ovčiak. Absolútne ale ocení dlhé prechádzky alebo skvelé outdoor aktivity a hry s majiteľom. Na tento spoločný čas si nezabudnite do vrecka vždy pribaliť nejaké chutné maškrty pre psov, aby sa mu aktívne tréningy páčili ešte viac! Pre svoju veľkú veľkosť nie je najlepší v súťažiach agility alebo frisbee, ale má veľké predpoklady na úspechy aj v stope a poslušnosti.
Psy tohto plemena sú skvelými rodinnými psami - perfektne vychádzajú s deťmi, aj keď vzhľadom na ich veľké rozmery by mal byť kontakt vždy kontrolovaný.
Pokiaľ ide o nedostatky, existujú jedinci, ktorí sú nadmerne bojazliví a nedôverčiví. Bohužiaľ, tieto vlastnosti môžu byť nasledované agresívnym správaním založeným na strachu, a preto je správna socializácia od šteniatka veľmi dôležitá.
Zdravie, potreby a starostlivosť
Rovnako ako nemecký ovčiak, aj švajčiarsky ovčiak sa teší dobrému zdraviu a nevyžaduje zvlášť intenzívnu starostlivosť. Srsť sa však oplatí pravidelne kefovať - najmä v prípade dlhosrstého plemena, ktoré pri zanedbaní môže splstnatieť. Oplatí sa použiť šampóny určené na bielu srsť, ktoré zvýraznia biele odlesky.
Bielemu ovčiakovi oproti prvotným obavám hluchota nehrozí, no rovnako ako nemecké ovčiaky môžu aj biele ovčiaky trpieť dilatáciou pažeráka, degeneratívnou myelopatiou, ochoreniami pankreasu a degeneráciou kĺbov.
Kúpa švajčiarskeho ovčiaka s preukazom pôvodu môže spôsobiť veľa problémov, pretože to nie je obľúbené plemeno - a nie všetci chovatelia sú uznaní FCI. Ak sa nám však podarí nájsť osvedčenú množiareň, musíme počítať s nákladmi okolo 500-700 eur.
Vzhľad a štandard plemena
Biely švajčiarsky ovčiak je dobre stavaný, robustný, svalnatý a stredne veľký pes. Dĺžka tela by oproti výške v kohútiku mala spĺňať pomer 12:10. Mohutná hlava má klinovitý tvar. Ňucháč by mala byť čierno sfarbená, ňufák je celkovo silný a stredne dlhý. Krk je kratší, svalnatý a prechádza do nie príliš širokého, zato hlbokého hrudníka.
Chvost je dobre osrstený po celej dĺžke, má šabľovitý tvar a siaha po päty. V pokoji je nesený zvesený, prípadne mierne prehnutý. Počas pohybu je nesený vyššie, nikdy ale nie je nad úrovňou chrbta.
Koža je tmavo pigmentovaná, bez výskytu vrások. Bielo sfarbená srsť je hustá a priliehavá. Podsada je bohatá, krycia srsť je hladká a tvrdá.
Čo do dĺžky srsti má biely švajčiarsky ovčiak dva varianty - polodlhá a dlhá. Rozdielom je výskyt výrazné hrivy na šiji a práporcov na končatinách u dlhosrstej varianty.
Pre štandard plemena je dôležitá správna výška v kohútiku a hmotnosť: u psov je to 58-66 cm pri 30-40 kg, u súk je to 53-61 cm pri 25-35 kg.
Starostlivosť a životné podmienky
Ako každý veľký pes, aj biely švajčiarsky ovčiak potrebuje dostatok pohybu. Vďaka svojej ostražitosti je skvelým strážcom záhrady. Samotný pohyb na záhrade mu ale nestačí. Denne potrebuje dlhé prechádzky a tréning či pracovná vyťaženosť. Vhodný je tiež k záchranárskym prácam či do športu.
Dôležitý je každodenný kontakt s pánom a rodinou. Inak bude trpieť. Pokiaľ má kontaktu dostatok, môže obývať vonkajšie koterec. Ten je však potreba dobre vybaviť proti vplyvom počasia. Dobre zateplená búda a ochrana pred slnkom by mali byť základným vybavením.
Vďaka svojmu čisto-bielemu sfarbenie vzbudzuje dojem náročnosti na starostlivosť o srsť. Opak je však pravdou. Postačí pravidelné vyčesávanie. Jednak sa vyčešú nečistoty a tiež sa srsť nebude zamotávať. Z ďalších dôležitých odvetví starostlivosti nesmieme zabudnúť na pravidelnú starostlivosť o zuby a pazúriky, a to najlepšie s návykom od šteňacej rokov.
Zdravie
Bohužiaľ rovnako ako nemeckému ovčiakovi ani tomuto plemenu sa nevyhýbajú určitej choroby. Rovnako ako iné veľké plemená trpia bieli švajčiarski ovčiaky na ochorenia kĺbov. Typická je pre nich dysplázia kolenného a lakťového kĺbu.
Aby sa toto ochorenie čo najviac eliminovalo, je vhodné do chovu zaraďovať iba jedincov, ktorí sú z tohto pohľadu zdravia. Aj tak sa však v starobe nemusí vyhnúť ťažkostiam a bolestivosti kĺbov. Vhodná je samozrejme prevencia pomocou kĺbovej výživy.
Objaviť sa môže degeneratívne myelopatie (DM) alebo Syndróm Cauda Equine (SCE). Obe tieto ochorenia postihujú miechu, ktorej výsledkom je postupné ochrnutie zadných nôh.
Vďaka svojmu bielemu sfarbenie majú sklony k dedičnej hluchote alebo potravinovým alergiám. Dôležitá je teda kvalitná výživa a v prvom prípade tiež prevencia pri krytí (používanie iba zdravých jedincov).
Kŕmenie
Dnešný trh ponúka veľa značiek krmiva. Pre bieleho švajčiarskehoo ovčiaka je dôležité, aby bola strava plnohodnotná a dopĺňala mu dostatok energie. Ak je psík v pracovnej záťaži, je vhodné kŕmenie vysokoenergetickými krmivami. U psov, ktorí takto vyťažení nie sú, postačí štandardné energetický príjem.
Dôležité je dbať na to, aby nedochádzalo k prekrmovaniu a následnej obezite. U niektorých jedincov sa môžu vyskytovať alergia na zložky krmiva. Ak tomu tak je, veterinárny lekár vďaka vyšetrenie môže určiť jednotlivé zložky, ktorým je potrebné sa vyhnúť.
Určite nič nepokazíte, ak budete psíkovi podávať bežne dostupná hypoalergénne krmivá, ktoré sú veľmi kvalitného zloženia a bez obilnín.
Pozor treba tiež dávať na množstvo karoténov. Ich nadbytočný príjem môže mať za následok hrdzaveniu inak krásne bielo sfarbené srsti. Dôležité je tiež rozdelenie dennej kŕmnej dávky aspoň na dve denné porcie. Ako ďalšie veľké plemená má biely švajčiarsky ovčiak predispozíciu k pretočenie žalúdka, tzv.
tags: #milucky #svajciarsky #ovciak