Pes a zaradenie medzi mäsožravce z pohľadu zoológie, výživy a domestikácie

Na týchto stránkach máme spoustu potrebného pro Vaše parťáky. Pro príslušníky řádu je charakteristický úplný sekodontní chrup s veľkými špičáky a nápadně zvětšenými trháky, mohutně vyvinuté žvýkací svaly a válcovitý kloub připojujúcí dolní čelist k lebce, který umožňuje pohyb pouze nahoru a dolů, díky čemuž je možné vyvinout v čelistech velký tlak. Žaludek šelem je jednoduchý, střevo krátké, slepé střevo je zakrnělé alebo úplně chýba. Všechny tyto znaky sú prispôsobením k lovu kořisti a ke zpracovaniu a tráveniu živočišnej potravy. I když, se v rámci řádu Carnivora vyskytují také druhy všežravé a dokonce i býložravé, pro většinu sú základné složkou potravy živočišné tkáně.

Rozdelenie a kategórie mäsožravcov

Diely sa na obligátné masožravce, ktorí sú na príjmu živočišnej potravy životne závislí, a fakultatívne masažravce, ktorí vedľa živočíchnej potravy využívajú aj rastlinné zdroje. Medzi obligátní masožravce patrí napr. mačkovité šelmy vrátane domácich mačiek. Obligátné masožravce zpracovávajú energie primárne z proteínov a tukov a majú obmedzenú schopnosť využívať sacharidy.

Psovité šelmy (Canidae) patria medzi fakultatívne masožravce a premenlivo sa vyvíjali ako hyper-, mezo- i hypokarnivorné. Wlk je druhom hyperkanivorným a jeho základnú stravu tvorí telo veľkých býložravcov. Domáci pes (Canis lupus familiaris) sa počas domestikácie výrazne prispôsobil prostrediu ľudí a jeho stravovacie návyky sú variabilné.

Domestikácia psa a zmeny v tráviacom trakte

Počas domestikácie došlo u psa k genetickým zmenám v loveckom správaní a do určitej miery i vo stavbe a funkcii tráviaceho traktu. V porovnaní s vlkom má domácí pes slabšie čelisti, menšie zuby, menej objemný žalúdok a kratšie črevo. Sliny psov neobsahujú amylázu v ústach, čo je rozdiel voči všežravcom; amyláza nastupuje až v pankrease na trávenie sacharidov.

Schopnosť tráviť rastlinné zložky sa ukázala už v ranom prvopočiatku domestikácie ako výhoda, pretože jedinci dokázali lepšie využívať zbytky ľudskej stravy. Geneticky sú psy dnes schopné spracovať škroby a ďalšie sacharidy, čo bolo kľúčovým faktorom pri ich rozšírení v ľudských spoločenstvách. Podľa štúdií z roku 2013 sa v genomu psa a vlka nachádzajú odlišné oblasti kódujúce produkciu amylázy a maltázy, dvoch enzýmov pri trávení škrobu.

Porovnanie vlka a domácího psa v príjme potravy

Vlk sa živí hlavne mäsom, konzumuje až 85-90 % mäsa, pričom zvyšných 10-15 % tvorí rastlinná strava. Pes je schopný zpracovať a využiť rastlinnú stravu, ale podiel rastlinnej zložky je v porovnaní s vlkom nižší. V komerčných krmivách pre psa sa často nachádza vyšší podiel sacharidov a nízky podiel živočíšnych bielkovín; priemerný obsah je 25 % bielkovín, 35 % tukov a 40 % sacharidov. Spracované sacharidy môžu zaťažovať trávenie a viesť k zdravotným problémom pri dlhodobom užívaní.

Pes má aj genetickú variabilitu v génoch pre spracovanie komplexných sacharidov, napríklad AMY2B, čo umožňuje produkciu amylázy v pankrease a uľahčuje trávenie škrobov ako zemiaky, kukurica, ryža a pod. Väčšine plemien rastie rozdiel v tom, ako dobre dokážu spracovať rastlinnú stravu; preto je dôležité prispôsobiť diétu individuálnym potrebám psa.

Od živočíšnych po rastlinné zdroje v potrave psa

Pes je klasifikovaný ako mäsožravec, no nie je čistým mäsožrcom; je to skôr všežravec s adaptivitou na širokú škálu diét. Tráviaci trakt psa je relatívne krátky a efektívny pre živočíšnu potravu, ale aj pre rastliny. Je dôležité chápať, že správna výživa zahŕňa nielen mäso, ale aj vnútornosti, zeleninu, prílohy a občas aj ovocie a doplnky stravy.

Praktické pohľady na výživu psov

V súčasnosti existujú viaceré spôsoby kŕmenia: granule (suché krmivo), domáce varené jedlá, a BARF (kostí a surová strava). Každá metóda má svoje výhody aj nevýhody. Kvalitné granule by mali mať hlavnou zložkou dehydrované mäso alebo mäsovú múčku a obsahovať primeraný podiel živočíšnych bielkovín a tukov, pričom sacharidy by mali byť primerané a pochádzať z kvalitných zdrojov bez nadbytku obilnín. BARF a varené krmivá umožňujú väčšiu kontrolu nad zložením potravy, ale vyžadujú poznatky o nutričných pomeroch a dávkovaní.

Medzi najviac alergizujúce druhy mäsa patria kuracie a hovädzie mäso, a preto treba voliť kvalitné svaloviny. Jahňacie, morčacie, rybie a králičie mäso sa často využíva v hypoalergénnych diétach. Zverina (srnčie, losie, daniele) poskytuje výživne hodnotné alternatívy s dobrým pomerom bielkovín a tuku. Vnútornosti, ako pečeň a srdce, sú bohaté na vitamíny, avšak treba ich dávať v primeraných dávkach.

Praktické tipy pre výber a prípravu potravy

• Pri výbere granúl preferujte obsah mäsa na prvom mieste a čo najnižší obsah vedľajších živočíšnych produktov.
• Dbajte na pestrosť stravy mimo granulí, ak sa rozhodnete pre BARF alebo kombinovanú diétu.
• Kľúčové je sledovať reakcie psa na jednotlivé druhy mäsa a prispôsobovať diétu podľa jeho potrieb a alergií.
• Pri kŕmení BARF a pri varenej strave je potrebné doplniť minerály, vitamíny a potravinové doplnky podľa veku a záťaže psa.
• Je potrebné postupné prechody, aby sa predišlo tráviacim ťažkostiam.

Infografika

Príklad tabuľky: Porovnanie typov mäsa podľa výživovej hodnoty

Video

Záverečné poznámky

Podľa autorky MVDr. Markéty Valešovej existuje široká variabilita v potrebách psov a efektívny výber stravy by mal zohľadňovať vek, aktivitu, plemeno a alergie. Aj keď pes nie je čistým mäsožracom, dokáže efektívne spracovať aj rastlinné zložky, ak sú prispôsobené jeho tráviacemu systému. Dôležité je zabezpečiť dostatočné množstvo živočíšnych bielkovín a tukov pri zachovaní vyváženosti a rozmanitosti stravy. Pri výbere medzi granulami, BARF a varenou stravou treba posudzovať nielen cenu, ale aj kvalitu surovín a celkovú vyváženosť krmiva.

tags: #medzi #ake #masozravce #patri #pes