Československý vlčiak (čes. československý vlčák) je psie plemeno uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 332. Pod vedením Ing. Karla Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa pri službe v pohraničnej stráži vtedajšieho Československa. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom a jeho úloha zahŕňala skúmanie biologických, dedičných a biometrických otázok, ako aj fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami.
Prvé krížence bolo výsledkom spolupráce viacerých chovateľských staníc: CHS Libějovice, CHS Šamorín (neskôr Malacky) a ďalších, pričom sa sledovali rozdiely medzi F1, F2 a ďalšími generáciami. Z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Osa a psy Old a Odin, ktorí prispeli svojím genetickým materiálom aj medzi prvými civilnými chovateľmi. Z Bertiných potomkov sa narodila prvá významná vlčica Brita, z ktorej pochádza kokteil vlk-psa, ktorý sa stal základom ďalšieho šľachtenia. Druhá línia vznikla zo spojenia BRITY karpatskej vlčice a NO KURT-a z Václavky.
Medzi kľúčové udalosti patrí vznik Klubu chovateľov československého vlčiaka v roku 1982 a oficiálne uznanie plemena v ČSSR v roku 1982 (kolegialne potvrdené v roku 1989 FCІ). Federálny výbor chovateľských zväzov ČSSR potvrdil zapísanie plemena a jeho národný status, pričom v roku 1989 FCI plemeno zaradila do svojej skupiny 1 pod číslom 332. Po rozdelení ČSFR na ČR a SR v roku 1993 zostala garantom plemena Slovenská republika prostredníctvom SKJ.
V súčasnosti je československý vlčiak veľký pes s výraznou vlčou hĺbkou v jeho vzhľade: výška v kohútiku je približne 65 cm pre psy a 60 cm pre suky; svalnaté telo s obdĺžnikovým rámcom v pomere 9:10. Srsť je hustá, rovná, s žltosivým až striebristým podtónom a s charakteristickou svetlou maskou; zimná podsada dopĺňa celkové osrstenie. Hlava má klinovitý tvar, oči sú úzke a šikmo uložené, uši trojuholníkové a stojace. Chvost je vysoko nasadený a v pokoji býva nesený nižšie.
Vlastnosti, temperament a potreby výcviku
Napriek svojej vlčej výbave je československý vlčiak vycvičiteľný a veľmi inteligentný. Je to temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne; vyznačuje sa silnou lojalitou voči svojej svorke a rodine. Zásadne neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť, a vyžaduje dôslednú sociálnu a psychickú stimuláciu. Vlčí dedič a potreba pevného vedenia znamenajú, že tento pes je vhodný najmä pre skúsených psovodov a osoby s výraznou ochotou investovať čas do výcviku a socializácie.
V rámci chovu vznikli špecifické povahové línie: vysoké nároky na cvičiteľnosť a sociálnu väzbu, potreba dlhodobého zamestnávania psa a primeraného vedenia. Je tiež potrebné dbať na to, aby bol pes motivovaný napríklad potravou alebo inou stimuláciou, pretože bez motivácie nemá záujem vykonať povel. Pes je naviazaný na svorku alebo rodinu a ideálne potrebuje aktívny život na vidieku s dostatkom priestoru pre pohyb a vyhľadávanie.
Starostlivosť o srsť, výživa a zdravotné aspekty
Srsť je potrebné pravidelne česať, najmä počas obdobia výmeny srsti, ktoré prebieha dvakrát ročne a znamená výrazné zhodenie vlákien. Výmena srsti je náročná hlavne na čistenie a upratovanie domácnosti, ale celkovo psy výrazne menej znečisťujú vnútorný priestor. Výživa psa by mala zohľadňovať jeho veľkosť, vek a úroveň aktivity; pes nepotrebuje špeciálnu diétu, no odporúča sa vyvážená strava s dostatkom kvalitných živín. Dysplázia bedrového kĺbu sa vyskytuje častejšie, preto renomovaní chovatelia vykonávajú vyšetrenia na predchádzanie tomuto ochoreniu.
Pri výrobe zodpovedajúceho vedomého výberu chovateľov a postupov výchovy sa jedinci môžu stať spoľahlivými služobnými aj civilnými psami. Pri výbere krmiva je vhodné zvážiť potreby rastu a energie šteniat, a zvažovať dva denná kŕmne dávky. Hoci má plemeno vlčie korene, jeho výživové nároky nie sú extrémne, a väčšina kvalitných psích potravín vyhovuje.
Ako sa plemeno dostalo do uznania
Historická cesta československého vlčiaka súvisí s intenzívnym úsilím majora Františka Rosíka a ďalších kynológov na Slovensku a v Čechách. Po roku 1971 bola produkcia krížencov utlmená, no v roku 1981 bol založený Klub chovateľov československého vlčiaka a plemeno bolo postupne uznané v rámci ČSSR. Do roku 1993 plemeno pokračovalo v evolúcii a stabilizácii; v tom období bola dohoda medzi Českou a Slovenskou republikou zachovaná, aby plemeno zostalo Československým vlčiakom aj po rozdelení. FCІ v Helsinkách schválila štandard v roku 1989 a od toho času sa plemeno pestuje ako slovenský národný druh.
V súčasnosti plemeno predstavuje unikátnu kombináciu vlčích a psích vlastností, s dôrazom na odvahu, vytrvalosť a silný zmysel pre orientáciu. Jeho históriu a charakter omnoho viac odzrkadľujú prvky spoločenského a pracovného nasadenia než čistý domáci luxus.
Čo treba zvážiť pred zaobstaraním
Ako pri každom náročnom pleme, aj pri československom vlčiakovi platí, že treba si položiť otázky: máte dostatok času, skúseností a peňazí na starostlivosť, výcvik a veterinárnu starostlivosť? Je vaša predpokladaná aktivita v súlade s potrebami psa? Ste pripravení na dlhodobé záväzky, sociálne začlenenie a intenzívnu výchovu od šteňaťa?
Pred kúpou šteniatka z renomovaného chovateľa je užitočné získať čo najviac informácií, aby ste mohli správne odhadnúť svoj životný štýl a možnosti vedenia psa. Cena šteniatka od renomovaného chovateľa sa pohybuje okolo 1 100 až 1 500 eur, čo zodpovedá náročnosti chovu a kultivovanému výcviku.
tags: #martakovic #ceskoslovesky #vlciak